Zhruba 60% populácie je mŕtvych, vo svete vládne nepokoj, spoločnosť už prakticky neexistuje a ulice sú v plameňoch. Nie, to nie je pesimistická predpoveď vývoja aktuálnej pandémie, ale základná premisa hry Doom Eternal, v ktorej pekelná invázia na Zem prebieha v plnom prúde, ľudia vymierajú po miliónoch, no bohužiaľ, mŕtvymi nezostávajú, no vracajú sa späť v podobe zombíkov, démonov a inej hávede, ktorá sa podieľa na tom, aby bolo mŕtvych 100% populácie. Nie je to invázia ako na začiatku 90. rokov, teraz je koordinovaná, vedená temnými pekelnými kňazmi a bytosťami, ktoré sú ešte nad nimi. Všetko však ešte nie je stratené, existuje jedna posledná nádej – Doom Slayer.

Pamätám si Doomguya z prvých dvoch Doom hier, bol to hrdina, ktorý si to s démonmi rozdal na férovku. Pamätám si aj vesmírneho mariňáka z Doom 3, v ktorého koži som sa bál pri každom strete s Revenantom a keď na scénu nastúpil Hellknight, bolo to peklo. Doom Slayer je ale niekto iný. Teraz sa totiž démoni boja vás a nie vy ich. V jednej postave autori spojili  postavu z rebootu v roku 2016 s Predátorom. Už nie ste len obrovská hora svalov vyzbrojená až po zuby. Teraz ste obrovská hora svalov, ktorá sa zdá byť takmer neporaziteľná a na kusy holými rukami dokáže roztrhať aj to najväčšie a najsilnejšie, čo na vás peklo pošle.

To sa odráža aj v príbehu hry. Áno, čítate správne, v príbehu. Doom Eternal totiž prichádza s rozsiahlym príbehom a chvíľu som si nebol istý, ako som sa cítil ohľadne príbehu. Pri Doome som ho naozaj nikdy nepotreboval. Jednotka a dvojka ho mali len na papieri, trojka ho mala fajn, ale roztrúsený po PDAčkach, ktoré ste mohli zbierať. Tu je naozaj bohatý, nechýbajú prestrihové scény (nie je ich zbytočne veľa) a dokonca spolu postavy v rámci nich aj viac interagujú. Teda okrem vašej, tá je zväčša nemá.

Autori v Eternal vypracovali naozaj bohatý lore, ktorý celý počas jedného hrania snáď ani neobjavíte a nevstrebáte, keďže tu je toho na vstrebanie naozaj veľa. Je tu celá história sveta a nielen jedného. Je tu história invázie, zrada, postavy na druhej strane barikády, dokonca aj náboženstvo a nakoniec rôzne staroveké civilizácie a dokonca aj rády. Niečo z toho sa dozviete priamo z prestrihových scén či dialógov medzi postavami, väčšinu týchto informácií však musíte hľadať v rámci herného kódexu, kde je toho možno až príliš veľa. Chvíľami to až pripomínal Mass Effect, lebo dostávate nielen informácie o postavách, monštrách, zbraniach a neviem čom, ale hlavne o príbehovom pozadí.

A aj keď som zo začiatku nebol úplne stotožnený s tým, že by Doom mal mať nejaký hlbší príbeh, nakoniec to nie je vôbec zle. Je strašne pritiahnutý za vlasy, ale koniec koncov je to hra, v ktorej v podaní mýtického hrdinu odrážate inváziu z pekla. Doom Slayer je v jej príbehu až prehnane glorifikovaný, je to naozaj obrovská hyperbola, ale ono k tomu nakoniec toto preháňanie pekne zapadne. A čaká vás tu aj nejaké to nečakané prepojenie, ktoré si síce domyslíte o niečo skôr pred veľkým odhalením, no bola by škoda prezrádzať viac.

Vlastne si už z tohto asi dokážete odvodiť aj hrateľnosť. Ste glorifikovaný mýtický Predátor a mesiáš v jednom, tak ako sa to asi bude hrať? Rýchlo, brutálne a krvavo. No atmosféru to budí naozaj parádnu. Už len jedna z neskorších pasáži, kedy s Doom Slayerom dorazíte na stanicu, všetci sa pred vami rozostupujú a z reproduktorov sa šíri varovanie, že ste na mieste, je neuveriteľne parádny moment, ktorý vám aj bez priamou kontrolou nad postavou v tom krátkom momente dáva pocítiť jej silu. A teraz si vezmite, ako tú silu asi pocítite, keď tie kilá svalov, olova a rôznych energetických nábojov využijete v akcii pri likvidovaní pekelnej hordy. Dalo by sa povedať, že je pocit z toho dokonca až krásny.

Pred 4 rokmi sme hru začali prebudením z podivnej kamennej hrobky a obyčajnou pištoľou v ruke. Tá však bohato stačila na zlikvidovanie tých niekoľkých pekelníkov okolo. Teraz už začíname v plnej sile, koniec koncov aj invázia prebieha v plnom prúde, takže niet času na nejaké pomalé zoznamovačky s hrou. A niet tiež času na nejakú obyčajnú pištoľ, Eternal začínate rovno s brokovnicou vo vašich rukách a bude už len lepšie. Veľmi skoro začnete rozširovať svoj zbraňový arzenál a ponuka je tu tak pestrá, že si na svoje príde každý fanúšikov frenetickej a brutálnej akcie zo starej školy.

Zároveň oproti predchodcovi autori pridali na variabilite akcie, čo je jeden z najväčších kladov hry. nepôsobí to tak len ako nejaká nafúknutá expanzia, ale akcia je síce stále dynamická a krvavá, n zároveň pestrejšia. DOOM v roku 2016 bol parádny, ale nejako taktizovať sa v hre nedalo. Jednoducho vám na nejakom mieste išla po krku pekelná armáda a neprestala, kým ste ich všetkých nezlikvidovali, prípadne im nezničili bránu. Tu už nič také nie je, strety sú pestrejšie, na rôznorodých miestach a s viacerými druhým súperov, na ktorých platia rôzne taktiky, prípadne si v nich viete aj rôznym spôsobom sami pomôcť. Zároveň hra časom aj z bossov robí nepriateľov, na ktorých narazíte častejšie, takže sú súboje aj neskôr stále výzvou napriek všetkým vašim vylepšeniam a zbraniam.

Takže to naozaj nie je o tom, že raz niekoho zabijete brokovnicou a iného plazmovou puškou, lebo chcete, pričom BFG 9000 vytiahnete akurát vtedy, keď stojíte oproti obrovskej presile. Niektorí nepriatelia si priamo vyžadujú plazmovú pušku, aby ste najskôr zničili ich štít, ďalších zas musíte zasiahnuť d slabého bodu, čo si vyžaduje presnejšie zbrane, takže na nich logicky nepôjdete s plameňometom. Pri prvom strete s nejakým typom nepriateľa vás navyše hra dokáže upozorniť na jeho slabé stránky, aby ste vedeli, ako na neho útočiť. K tomu variabilita stúpa aj vďaka dvojici nových zbraní – Crucible a Unmaykr (pekný odkaz na Doom 64), s ktorými sa zase bojuje trochu inak a hlavne sa inak využívajú v boji.

Do toho však prichádzajú ešte rôzne úpravy a vylepšenia zbraní, ktoré sú opäť rozšírené. Väčšina zbraní okrem primárneho režimu ponúka aj dva sekundárne, z ktorých si môžete vyberať. Môžete mať naraz odomknuté aj oba a v hre si potom medzi nimi prepínate. Tieto navyše dokážete vylepšovať v niekoľkých stupňoch a za splnenie špeciálnych výziev (alebo ak sa vám podarí získať špeciálny token) viete získať aj ich ultimátnu schopnosť. Napríklad si na samopal viete dať sekundárny režim, ktorý ho zmení na sniperku a tú následne vylepšiť tak, že ak nepriateľa zabijete headshotom, vybuchne. Pri rozšírenej vertikalite úrovní sa tak veľkej časti nepriateľov viete zbaviť z väčšej vzdialenosti a potom na zostávajúcich vytiahnuť zodpovedajúci kaliber, teda napríklad dvojhlavňovú brokovnicu, ktorá je zas skvelá na väčších a silnejších. Podobne to je s väčšinou zbraní.

Ani tým však ich variabilita nekončí., keďže proti nepriateľom môžete bojovať aj ďalšími spôsobmi. Prvý je klasicky ručne. Zvlášť, keď získate schopnosť Blood Punch, váš úder dokáže skoliť mnohých nepriateľov. Potom je tu motorová píla, do ktorej treba zbierať benzín a nerozrežete ňou niektorých nepriateľov, ale má svoje výhody, zvlášť keď vám dôjdu náboje. No a je tu tiež granátomet a plameňomet na vašom ramene ako horúca novinka. Môže strieľať ľadové granáty, prípadne aj klasické. Prepínate si medzi nimi sami.

Z predchádzajúcej časti sa vracajú popravy, keď nepriatelia zasvietia a máte možnosť ich jednou ranou doraziť, ak pribehnete včas. Výhodou je, že to platí všetky druhy a veľkosti démonov, takže ak svieti, trhajte ho, nech je akokoľvek veľký. Zároveň z takto zabitých nepriateľov dostanete späť časť života, čo sa tu naozaj často hodí a hlavne na vyššej obťažnosti. Ak nepriateľov rozrežete pílou, vypadnú zas z nich náboje, takže je dobré si v boji vždy nechávať nejakých tých obyčajných zombíkov poruke ako fodder, z ktorého dostanete náboje potrebné na boj proti dôležitejším démonom.

Sú tu tiež akési pasívne schopnosti v podobe rún. Aktívne sú naraz tri a celkovo ich v hre nájdete 9, takže si sami vyberiete, ktoré oblasti týmto chcete vylepšiť. Vylepšujete si aj tri hlavné atribúty postavy- život, brnenie a zásobníky, no spolu s nimi aj ďalších 6 vlastností, čo sú ďalšie pasívky. Ak si tak napríklad zlepšíte zásobník a život v jednej kategórii, po vylepšení oboch získate pasívnu schopnosť, vďaka ktorej Heavy a Super Heavy démoni horia dlhšie. A keď démoni horia, padá z nich brnenie, čo vám v boji zase veľmi pomôže. Všetky tieto veci si musíte osvojiť a čím vyššia obťažnosť, tým lepšie to musíte mať zvládnuté. Nejaké tie životy navyše sa tu dajú nájsť, ale plytvať nimi nemôžete.

No a nakoniec sú tu schopnosti obleku, ktorých je celkovo 20, sú rozdelené do piatich kategórií a aj keď nemajú veľký vplyv na samotné hranie, aj nimi si môžete svoj herný štýl v istej miere personalizovať. Napríklad trochu zlepšíte svoje akrobatické schopnosti, prácu s mapou, útoky granátmi a ďalšie schopnosti. Ono toho všetkého je nakoniec prekvapivo veľa a nejde priamo o nejaké výrazné RPG prvky, ale hra vás takto zlepšuje, aby ste si stále zachovali dojem mocného Doom Slayera, aj keď stojíte proti pekelníkom o niekoľko hláv väčším ako vy. Väčšinu týchto schopností získate priamo počas hrania, keďže vám možnosti k vylepšeniu hra postaví do cesty. Na ďalšie sa však musíte aj sami trochu posnažiť.

Doom Eternal pokračuje v tradícii komplexného level dizajnu, ktorá sa nesie celou sériou. Nie je to možno až tak komplikované ako prvé dve časti, ale stále je to výrazne komplexnejšie, ako ponúkajú dnešné zväčša lineárne akcie. Do toho všetkého autori zakomponovali mnoho odbočiek a aj skrytých miest, kam sa môžete dostať. Nájdete tam spomenuté runy a ďalšie veci na vylepšenia, ale aj bonusové životy navyše a hlavne easter eggy, či už v podobe hračiek, alebo aj hudby z predchádzajúcich hier id Softu a ďalších vecí. Málo toho nie je, fanúšikov to poteší a hlavne vám to spestruje hranie. Keď vidíte, že sa niekde dá dostať, chcete sa tam dostať. Hľadáte tak cesty, skryté chodby a podobne. Motivácia tu funguje fakt dobre.

Tentoraz je dizajn navyše viac vertikálny a platí to pre každý level a aj pre vašu domovskú základňu Fortress of Doom, z ktorej vychádzate do levelov a taktiež vám umožňuje nejaké vedľajšie aktivity. Na tento viac vertikálny pohyb je postava Doom Slayera vybavená klasickými dvojskokmi a dashom, no po novom aj akrobaciou na rôznych tyčiach, po ktorých skáčete do veľkých výšok aj diaľok, aby ste sa dostali na nedostupné miesta, prípadne aj k nejakým vedľajším úlohám a výzvam, ako sú napríklad časované Secret Encounter útoky, či špeciálne náročné výzvy za Slayer bránami, ku ktorým zas inde na mape musíte nájsť špeciálny kľúč.