Pokusy o spojenie akcie a stratégie v jednej hre sme tu už mali viackrát. Niekedy aj nakrátko zaujali, ale vzápätí upadli do zabudnutia. Eximus sa taktiež vydáva po tejto ceste a má slušné tromfy, ale nakoniec to stačiť nemusí.  Dôležitá bude hlavne komunita, pretože prakticky celý koncept je postavený na online hráčoch, na ktorých je hra závislá.

Niežeby sa nedalo hrať aj sólo a v offline režime, ale to je dobré na osvojenie základov v tréningových misiách, prípadne rozcvičku s umelou inteligenciou na niekoľkých mapách. Takéto prestrelky sa však rýchlo zunujú. Navyše AI, ktorá supluje dôstojníkov na vašej strane, je slabá. Postupujú nekoordinovane a každý sám za seba, no hra vyžaduje tímovú spoluprácu. „Umelí“ nepriatelia sú na tom predsa len lepšie.

Je teda jasné, že sa zameriate na online lobby, kde si založíte vlastnú hru s vybranou mapou a parametrami, alebo sa pripojíte k už existujúcej bitke. A vyberiete si PvP, kde sa proti sebe postavia dve maximálne päťčlenné družstvá, alebo tímový skirmish a kooperáciu v PvE, kde hráči spoločne čelia náporu jednotiek umelej inteligencie a plnia misie, ktorých je ale len hŕstka. Takže napríklad treba brániť predsunuté obranné veže a napokon základňu, kým neuplynie časový limit. Alebo bezpečne previesť tri konvoje ulicami mesta, kde ich ohrozujú nepriatelia. Proti sebe vždy stoja dve frakcie. Global Security Force (GSF) chce znovu vybudovať civilizovaný svet a v armáde využíva preživších ľudí. Korporácia Axeron (AXR) má dostupné najmodernejšie technológie, spolieha sa na techniku, robotov, dronov a stealth.

Väčšina hráčov sa v boji stotožní s úlohou dôstojníka a čaká ich výlučne akčný režim, kde sa (až na výnimočné situácie) pohybujú v pohľade prvej osoby. V takomto prípade sa presúvate v teréne s výzbrojou, ktorú si prikupujete v menších zbrojniciach, respektíve v prípade AXR v mobilných MULE zásobárňach. Môžete mať hneď dve primárne zbrane, k tomu sekundárnu a doplnok výbavy. Keďže je to futuristická hra, vo výbave  sú moderné kúsky, čo zahrňuje útočné pušky, pištole, raketomet, granátomet, no aj experimentálne zbrane, napríklad so šokovou vlnou. Na nákupy potrebujete kredity, ktoré permanentne pribúdajú a je to rýchlejšie, keď váš tím ovláda viac zdrojov a kontrolných bodov. 

Každý hráč - veliteľ má pritom vlastné kredity a okrem zbraní si môže kdekoľvek v teréne kúpiť aj bojový oblek, ktorý priletí zo vzduchu. Každá z dvoch bojujúcich frakcií ponúka štyri obleky a vyberiete si podľa príslušných schopností. Napríklad model Aegis na strane AXR môže liečiť spriatelené robotické jednotky a navyše vyvoláva energetický exo-štít, ktorý chráni vás aj spojencov. Pasívnym bonusom je rýchlejšia regenerácia schopností okolitých spolubojovníkov. Iné modely vystreľujú rakety, dokážu hackovať, nastaviť pasce, vytvoriť svoj hologram či postaviť obrannú vežičku. Sú to zaujímavé možnosti, avšak málokedy platia na obrnených protivníkov, ako sú mechovia alebo transportéry a tanky. Stále teda  treba myslieť aj na nákup a vylepšenie vhodných zbraní.

Dôstojníci môžu ovládať maximálne šesťčlenné družstvo AI vojakov, ktorých koordinujú cez kruhové menu. Obsahuje príkazy na zmenu formácie, výpad na presne označenom mieste či ústup. Štandardne sa držia pri veliteľovi a podľa potreby a svojho zamerania mu poskytnú aj inú ako palebnú podporu, najmä liečenie. Úlohou dôstojníkov a sprievodných jednotiek je obsadzovanie kontrolných stanovíšť a tým dosiahnuť výhru znížením nepriateľských bodov až na nulu, čo znamená víťazstvo. Okrem toho sa obsadzujú zdroje surovín, ktoré prinášajú kredity, energiu a muníciu. Samozrejme, popritom treba spacifikovať dotieravých nepriateľov. Dôstojníkom sa mimo boja regeneruje ochranný štít, ale zdravie sa dopĺňa liečením alebo opravou. Veľmi vhodné je v teréne využívať rôzne bariéry na krytie a ochranu.

Akčný režim v podstate neprináša nič mimoriadne, hier s podobnými možnosťami  je na trhu viac a aj bojové obleky sú už bežné. Ale určite tu zažijete solídne prestrelky so slušnými taktickými možnosťami a v zaujímavom prostredí. No Eximus ozvláštňuje zakomponovanie strategickej zložky, ktorá sa vždy týka jedného vybraného hráča, čo zastáva úlohu veliteľa. Ten má určité privilégium, lebo sa môže prepínať z akčného režimu, kde postupuje rovnako ostatní hráči - dôstojníci, do strategického módu. Vtedy sa na hru pozerá zhora, všetko je zmenšené a vyzerá ako maketa s prehľadom o oblasti. Je to vlastne klasický strategický pohľad a aj možnosti ovládania zodpovedajú tradičným RTS.

Na začiatku máte postavenú hlavnú budovu a pomocou inžinierov ovládaných myšou otvoríte menu výstavby a umiestnite ďalšie užitočné budovy – kasárne, zásobárne, elektrárne (AXR má trochu inú, atypickejšiu štruktúru). V nich následne naklikáte jednotky, ktoré chcete vyprodukovať. Tie môžete priamo ovládať a posielať ich na ľubovoľné miesto v teréne. Ale pechotu viete aj priamo priraďovať ľubovoľným dôstojníkom. Takže pomáhate spoluhráčom tým, že im prideľujete družstvá alebo k nim ako podporu pošlete ťažkú techniku.

Sortiment budov a vojska pritom záleží od vylepšení základne a od divízie, ktorú ste si z dostupných troch ako veliteľ vybrali na začiatku hry. Pri dostatku surovín a splnení podmienok môžete navyše využiť podporné strategické možnosti, ako je bombardovanie na vami zvolenom mieste, špeciálny letecký výsadok či poodhalenie časti mapy. AXR vyvolá fantómových bojovníkov, ktorí oklamú súperov alebo okamžite zamínuje cieľovú oblasť. Suroviny sa dajú obetovať aj na okamžité oživenie dôstojníkov teréne, aby sa nemuseli respawnovať neskôr na základni. No a keď sa práve nevenujete strategickému plánovaniu, môžete sa prepnúť späť do akčného režimu a bojovať vo FPS štýle.

Dôležité je, aby veliteľ spolupracoval s dôstojníkmi, dodal im podporu, reagoval na ich požiadavky, oni zas zabezpečili suroviny na rozvoj a mohli tak spoločne zvládnuť potrebný cieľ. Dalo by sa polemizovať o tom, či by si dôstojníci nemali vyberať a priraďovať sami vojakov do svojho oddielu z toho, čo veliteľ vyprodukoval. Stávalo sa mi totiž, že som nemal v čate nikoho, lebo veliteľ bol zaneprázdnený, prípadne som potreboval pechotu s protitankovou technikou namiesto priradených strelcov. To je ale aj vec dohovoru a komunikácie. A, samozrejme, neraz aj dostatku surovín.

Je to slušné, dynamické a pekne to odsýpa. Problém však je, že nenatrafíte na veľa hráčov a aj z tých sa niektorí tlačia na miesto veliteľa, ale nezvládajú strategický režim a tým kazia zážitok ostatným vo svojom tíme. Pri hľadaní v zozname uvidíte sotva desať multiplayerových hier, do ktorých sa môžete zapojiť, čo je na práve vydanú hru málo. Dá sa predpokladať, že nejakí noví fanúšikovia ešte pribudnú, ale tie čísla rapídne neporastú. Skôr bude po istom čase nasledovať odliv aj tých verných, ktorí dokážu Eximus oceniť. A to bude znamenať, že hra, napriek snahe vývojárov zlepšovať, čo sa dá, postupne upadne do zabudnutia.

Ešte by vás mohlo zaujímať, do čoho sa dá investovať herná mena, ktorá pribúda s narastajúcimi levelmi hráča.  Môžete si kupovať balíčky a potom odomykať ich stupne, ktoré ale zahrňujú výlučne kozmetické doplnky, čo vás nijako nezvýhodnia v boji oproti ostatným. Takže zmeníte kamufláž, obrubu či symbol vo svojom logu a podobne. Sú to také milé drobnosti na spestrenie, nič viac.