Detská myseľ je úchvatne mocný nástroj, ktorý dokáže behom chvíle tvoriť celé svety plné zaujímavých postáv a zasadené do neuveriteľných prostredí. Veď si len spomeňte na to, keď ste boli deti a aké rôzne nápady vám behali po rozume prakticky celé dni. Téme detskej imaginácie sa venujú mnohé známe knihy, filmy a teraz dokonca aj hra. V nej je detská myseľ taká silná, že dokáže pretvárať skutočný svet a stačí k tomu tak málo – len dve slzy. Tie totiž premenia rodičov malej Rose na dve postavičky – jednu z dreva, druhú z hliny. A ak sa chcú vrátiť späť do svojej podoby, bude si to vyžadovať úsilie od oboch - It Takes Two.

Josef Fares síce začínal ako filmový režisér, no nakoniec sa našiel v hernom biznise. Jeho hry sú však výrazne iné. Predviedol to v titule Brothers: A Tale of Two Sons, potvrdil zase akciou A Way Out. No a v podobe It Takes Two nám priniesol svoj meisterstück. Máloktorý herný vývojár má vonku len tri projekty a všetky tri sú hity. Sú zamerané na kooperáciu a to naozaj zmysluplnú, kde sa jeden hráč bez toho druhého nezaobíde. Sú tiež výrazne emotívne, introspektívne a hlavne uveriteľné v oblasti charakteristiky postáv. Sú plné neskutočných momentov, ktoré ale pôsobia tak, že by sa vám mohli stať pokojne aj teraz. A to všetko z nich robí nezabudnuteľné zážitky, z ktorých tento je ten najlepší.

Nie je ťažké predvídať, čo sa v hre deje a prečo sa to vlastne deje. V tomto naozaj hra nie je až tak originálna, no ani originálna byť nemusí. Rozpráva totiž príbeh, ktorý je mnohým blízky, vedia sa s ním stotožniť a či už z perspektívy dieťaťa, alebo aj rodičov. Práve to, že je príbeh aj napriek fantastickým prvkom realistický, hre dodáva silu. Rozvíja sa pomaly, očakávanými smermi, ale príjemným tempom a tiež spôsobom, ktorý vás nepustí. Prežívate s postavami ponorenie do ich osobností, návraty do minulosti, dobré a aj zlé chvíľky vzťahu, či dokonca ich vášne, sny a nádeje.

Rodičia – hračky sa na cestu nevybrali dobrovoľne a aj keď je pravdou, že detská myseľ bola na začiatku celej tejto cesty, ich sprievodcom na nej bode Dr. Hakim. Akási kniha o láske, ktorá sa pokúsi opäť rozdúchať iskierku vzťahu a to dosť netradičným spôsobom. Nebudem vám klamať, je to nesmierne otravná postava a po nejakej dobre už presne tušíte, akým spôsobom vstúpi do deja a posunie ho ďalej, ale funguje to. Navyše tu a tam aj vtipne hláškuje a aj keď sa to nezdá, občas z úst vypustí aj niečo múdre, pričom nezaškodí, ak si to sami zoberiete k srdcu a to nech ste v akomkoľvek stave vášho vzťahu.

Dr. Hakim si pre rodičov malej Rose prichystal naozaj veľa pestrých úloh, ktoré ich zavedú na najrôznejšie miesta reprezentujúce určité body vo vývoji ich vzťahu. Začína to ale pomerne jednoducho. Ocitáte sa v telíčku drobnej amatérsky vyrobenej hračky niekde v pivnici, pričom stačí vybehnúť po schodoch späť do domu a všetko sa zdanlivo vyrieši. Táto jednoduchá úloha sa však ukáže byť výrazne zložitejšia ako predpokladáte. Zvlášť, keď je pivnica plná nebezpečných vecí, ako napríklad pokazený vysávač, kufor s náradím a podobne. A to je naozaj len začiatok. Postupne sa dostávate na čoraz bláznivejšie miesta nielen v dome, ale aj mimo neho. Je pochopiteľné, že v rámci vašej veľkosti sa nikdy nedostanete naozaj ďaleko, ale aj detská izba sa môže zmeniť na vesmír.

Poobzerajte si obrázky okolo. Často sa snažíme obrázky z hier robiť tak, aby ukázali niečo konkrétne, čo nás zaujalo, no zároveň toho veľa nespoilovali. Môže to byť nejaké prostredie, nejaká situácia, boss alebo nápaditá pasáž. V prípade It Takes Two je neuveriteľne náročné vybrať scény do obrázkov, lebo jedna je lepšie, krajšia a zaujímavejšia ako druhá. Dostanete sa doprostred krutých bojov medzi vevericami a osami vo vašom záhradnom strome a myslíte si, že lepšie a zaujímavejšie to už asi nebude, no hra vás veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Aj obyčajné veci sa dokážu zmeniť na čarovné svety plné fantázie, ako napríklad snehové ťažítko. Záver je už psychedelická jazda

Sú hry, ktoré sú na tom podobne, ale je to len prevaha formy nad obsahom. Skvelé na tejto hre je, že sa forma aj obsah dokonale dopĺňajú a snúbia v podobe perfektne fungujúcej hry, ktorá nemá hluché chvíľky. Raz vás chce uchvátiť audiovizuálnym divadlom, ktoré reprezentuje nejakú časť života hlavných postáv. Inokedy zase začne hrať na emocionálnu strunu, aby zdôraznila nejaký dojímavý moment. Potom zase prinesie intenzívnu akciu, napínavú skákaciu pasáž a mnoho ďalšieho. Jednoducho tu neexistuje moment, kedy vás hra bude čo i len chvíľu nudiť. Aj keď sa nič nedeje, tak je tu nápaditý naratív.

A keďže je hra obsahovo aj formálne takto bohatá, je náročné ju žánrovo zaradiť. Väčšinu času je to 3D platformovka v bohatom prostredí. Raz za čas sa z nej ale stane 2D hra a skáčete po svete pri pohľade zo side-scrolling perspektívy. Alebo si zachová 2D koncept, ale perspektívu prepne do top-down pohľadu. Je tu veľa hádaniek, takže by sa do toho dali priradiť aj adventúrne prvky. No a nechýba ani akcia na mnoho spôsobov. Raz sekáte nepriateľov ako Dante z Devil May Cry, inokedy ich strieľate v podobe kaktusu, čo pripomína Plants vs Zombies. Je tu ale aj letecká akcia alebo aj jednoduchá guľovačka. Je tu však aj jeden problém, toľko zmien perspektívy si žiada veľa práce s kamerou a tá nefunguje vždy ideálne, takže pri niektorých činnostiach neviete najlepšie vnímať hĺbku prostredia, takže zbytočne skončíte v nejakej pasci.

Jedným dychom musím dodať, že It Takes Two istým spôsobom nie je veľmi originálna hra, ale vôbec to neprekáža. Nie je to ako keby hra niečo iné vykrádala, skôr sú to umne zakomponované a priznané inšpirácie v iných hrách, filmoch a aj knihách. Nájdete tu toho naozaj veľa, napríklad aj variáciu na známu Rainbow Road z Mario Kart série. Ak to všetko poznáte, o to viac oceníte, ako hra tento rôznorodý guláš dokázala organicky zakomponovať a spojiť do fungujúceho celku, ktorý prekypuje pestrosťou a nápaditosťou.

Skvelú prácu odvádza hra nielen s obsahom a jeho dávkovaním, ale aj s tým, ako delí úlohy medzi postavy. Cody a May v priebehu hry dostanú rôzne schopnosti. V každom prostredí iné a každý z dvojice má rozdielne. Pritom sú ale dizajnované tak, aby sa navzájom vhodne dopĺňali. Raz sú to opačné pól magnetu, inokedy zase dokonca zbrane. Veľmi sme si obľúbili dvojicu, ktorú dostanete pri boji proti osám. Jeden z hráčov má postrekovač so živicou, druhý zas raketomet, ktorý ju odpáli. Obe majú aj samostatné využitie, ale v boji sa jeden bez druhého nezaobídete. Dokonca dostanete schopnosti manipulácie s časom a klonovania. Takže tak, ako si postavy opäť budujú most medzi sebou, si aj vy dvaja hráči budujete vlastný vzťah – musíte veci spoločne skúmať, dohodnúť si taktiku, komunikovať a prakticky sa stále pri hraní rozprávať.

Nie je to však len o neustálej nutnosti spolupráce. Autori vedia, že tu a tam si treba aj oddýchnuť a snažia sa o to, aby ste oddychovali s hrou, nie až po jej vypnutí. Preto ju naprieč všetkými kapitolami prepchali celkovo 30 minihrami, v ktorých je to už o súperení jeden na jedného. Sú to naozaj jednoduché minihry, ako napríklad autodráha, prípadne guľovačka, skok do diaľky a rôzne iné súťaženie, z ktorého vám hra trackuje skóre a môžete si to tak na konci porovnať. Minihry sú naozaj rýchle, zábavné a jednoduché. No a čo je najlepšie, ak ich nájdete v hre (čo nikdy nie je ťažké), odomknete si ich v menu a môžete kedykoľvek zahrať.

A okrem toho je tu aj kopa vedľajšieho obsahu, ktorý nemá žiaden iný zmysel, len vás na pár chvíľ zabaviť. Nedostanete za ne achievement, nepridajú vám nikde nejaké body, len s nimi spoločne strávite čas, zasmejete sa a idete ďalej. Je to napríklad kreslenie, plnenie nejakej výzvy a mnohé ďalšie. Hra totiž tu a tam otvorí svoje inak pomerne lineárne prostredia a umožní vám viac skúmať otvorené námestia mestečiek, detskú izbu a ďalšie lokality.