Značka EA Originals už začína plodiť prvé ovocie. Úspech platformovky Unravel presvedčil EA, aby sa výraznejšie venovali podpore indie scény a tento rok tu máme prvé dve hry z tejto iniciatívy. Fe bol čarovný titul, avšak kvalitatívne tomu čo-to chýbalo. Druhým titulom je aktuálna kooperačná hra A Way Out, za ktorou stojí Josef Fares a jeho Hazelight Studios (Brothers: A Tale of Two Sons). V nej sa spája to, čím je Fares už dlhšie známy (a nemám na mysli jeho vyjadrenia z TGA 2017) – silný kooperatívny zážitok a zameranie na filmovú réžiu a rozprávanie herného príbehu.

A Way Out je nezávislým titulom, ale prekvapivo veľkým v niektorých oblastiach, kde dokonca produkčne konkuruje oveľa väčším titulom a už aj podľa hodnotenia môžete vidieť, že sa nemá za čo hanbiť. Boduje však hlavne unikátnym herným zážitkom a príbehom. Ten vám predstaví dvojicu postáv, aké život dokopy dať nedokáže, tak musia zasiahnuť scenáristi. Vincent Moretti a Leo Caruso sú úplne rozdielni, no majú jednu vec spoločnú – cieľ, za ktorým sa ženú. Obaja sú v base prakticky kvôli tomu istému človeku a ako už hovorí samotný názov, spoločne musia nájsť cestu von.

Vincent je inteligentný, opatrný, problémy rieši skôr rozumom a hlavne s chladnou hlavou, aj keď mu rozhodne nie je cudzia ani akcia a poradí si aj v mnohých pästných súbojoch a tiež so zbraňou v rukách. Oproti tomu je Leo neriadená strela. Problémy chce riešiť rýchlejšie, priamočiaro a zároveň agresívnejšie. Asi tým pádom už tušíte, čo od neho môžete v hre čakať. Zároveň takéto rozdielne povahy dvoch hlavných hrdinov kladú základ hneď niekoľkým konfliktom, ale tiež možnostiam v hre, kedy sa vám ponúknu dve cesty a je na vás a vašom spoluhráčovi, aby ste sa dohodli, ktorou sa vyberiete. Dopracujete sa tak k rozdielnym riešeniam situácií, ale tiež tu a tam aj na iné miesta.

S hrdinami sa zoznamujete na začiatku hry v podobe základných dokumentov o nich. Sedia v lietadle, no aktívne ich neovládate. Len si čítate o ich charakteroch a tiež o tom, čo ich vlastne dostalo za mreže (oficiálne). Podľa toho si môžete vybrať toho, ktorý je vám sympatickejší, prípadne na ktorého ste viac zvedaví. To však neznamená, že by ste v priebehu hrania nemohli zmeniť strany. V menu sa so spoluhráčom dokážete aj prehodiť a pokračovať v koži toho druhého, ak sa rozhodnete skúsiť niečo trošku iné.

A Way Out je skutočne filmovou hrou. Avšak nie v tom zmysle, že by ste len sledovali prestrihové scény a do toho občas stláčali niečo, čo sa vám ukáže na obrazovke. Aj napriek tomu, že predelovými scénami a QTE sa v hre nešetrí, sú zapracované naozaj inteligentne a nie prehnane. Tým pádom vám hra neberie kontrolu nad postavami z rúk, kým to nie je treba. Filmová je atmosférou, príbehom a jeho rozprávaním, no najmä réžiou a prácou s kamerou. Je to skvelá žánrovka, ktorá ponúka dostatok originálneho materiálu, no zároveň vám dokáže pripomenúť iné filmy o útekoch z väzenia, napríklad Tango a Cash.

A je taktiež skutočne kooperatívnou hrou, v prípade ktorej musíte zabudnúť na to, že by ste ju hrali sami. Jednoducho tu taká možnosť nie je, umelá inteligencia sa stará len o nepriateľov, dve hlavné postavy musíte prebrať so spoluhráčom. Ten by mal ideálne sedieť hneď vedľa vás, no hra tiež podporuje hranie s priateľmi online a robí to navyše unikátnym spôsobom, kedy vám obom stačí jedna kópia hry, aj keď s určitými obmedzeniami. Aj tak ale stačí kúpiť len jednu a potom vždy pozvať priateľa do hry. V prípade lokálneho hrania hra beží na delenej obrazovke, ktorá nie je úplne symetrická (aspoň nie v niektorých momentoch). A už to musíte považovať za plus, nakoľko dnes podobné hry príliš často nevidíme a lokálna spolupráca na jednej obrazovke tu funguje na výbornú.

Už som vyššie opísal, že A Way Out je filmovou hrou a z toho vychádza aj jej príbeh, ktorý často nie je príliš originálny a ak ste videli obdobné žánrovky, zhruba viete, čo vás tu čaká. No zároveň si hra pripravila aj niekoľko prekvapení a zvratov, ktorými si dokáže vydobyť miesto vo vašom srdci a zvlášť pri konci. Hlavní protagonisti sa v úvode ešte nepoznajú a aj keď ich máte oboch na obrazovke, každý z dvojice sa nachádza v inej situácii a dokonca sa nejakú dobu ani nedokážu stretnúť, ale riešia vlastné veci. Netrvá to dlho a niečo vás v base spojí, odtiaľ je už len kúsok k spoločnému rozhodnutiu o úteku.

Útek však nie je taký jednoduchý a vyžaduje si naozaj veľa spolupráce. Nie je to ale ako Kane and Lynch a v podobných hrách, kde ste zobrali do rúk zbraň a k záveru ste sa prakticky len prestrieľali. V tomto prípade je hranie skôr pomalšie, založené na jednoduchých prekážkach, ktoré ale samotný hráč nedokáže prekonať a vždy potrebuje pomocnú ruku. Možno sa dokonca každý z vás ocitne na úplne inom mieste, no aj tak musíte spolupracovať. Či si už niečo podávate cez mreže do vedľajšej cely, alebo aj otvoríte dvere, ku ktorým ten druhý prístup nemá. Navyše tu je niekoľko „hádaniek“, ktoré nemajú len jedno riešenie a dokážete sa z niektorých situácií dostať aspoň dvomi spôsobmi a nie iba vtedy, keď sa rozhodujete, či niečo vyriešite slovami (Vincent), alebo silou (Leo).

Je to o vzájomnom dopĺňaní sa. Vy, hráči, spolu musíte dobre komunikovať, aby ste svoje postavy niekam spoločne a bezpečne dostali. Avšak obe postavy nemajú neustále rovnaký priestor. Sú tu niektoré dôležité body, napríklad silné emotívne scény, kedy sa obrazovka dynamicky mení a dáva viac priestoru na vyniknutie jednej osobe, kým tá druhá robí niečo menej dôležité. V jednej dynamickej sekvencii sa hráči dokonca striedajú a raz hra sleduje len jednu postavu, potom prejde v rámci scény na druhú a keď si to situácia vyžiada, tak zas naspäť. Autori naozaj veľmi dobre pracujú s kamerou v tomto ohľade a buduje to oveľa lepší filmový dojem, pričom je to stále hra a nie interaktívny film.

Takýmto dopĺňaním a veľmi dobrou réžiou spolu so scenárom hra buduje vzťah medzi vami a postavami a tiež medzi postavami navzájom. Pomáhajú aj rôzne vedľajšie aktivity, ktoré tu môžete robiť a predháňať sa so spoluhráčom v rôznych športoch a minihrách, ktoré sú tu vsunuté organicky a príjemne tak ďalej budujú vzťahy. Prirodzene, pomaly, primiešajú sa do toho aj rodiny, avšak nie vo forme nejakého citového vydierania, aj keď už máte náznaky, kam to bude smerovať. Príbeh je rozprávaný hneď v niekoľkých rovinách. Niečo si postavy rozprávajú na palube lietadla, čo je jasný flash-forward. Niečo vám hra rozpovie zas cez flashbacky, hlavný dej sa však zaoberá útekom z väzenia, útekom na slobode a nakoniec pomstou.

A tam už pre mňa osobne nastal jeden z problémov hry. A Way Out je kvalitným titulom aj v tom, že sa vo veľkej miere vyhýba priamej akcii. Nájdete tu nejaké stealth prvky, nájdete tu jazdenie vo vozidlách a nechýbajú pästné súboje, no z veľkej časti je hra o tom, aby ste v prostredí prekonali nejaké prekážky a vtedy musíte spolupracovať. Avšak ku koncu je už akcia priamočiarejšia a v niekoľkých častiach to spadne do podoby klasickej cover-based third person akcie a to nie je oblasť, kde by hra bodovala. Skôr naopak, pôsobí tam veľmi genericky a badať, že to je niečo, kde autori nie sú úplne doma.

Ďalším problémom by mohla byť dĺžka, ktorá je naozaj len nejakých 5-7 hodín, čo čiastočne vyvažuje nižšia cena a hlavne teda kooperácia. Rozhodne by ste ale chceli viac, ak by si hra vedela aj dlhšiu dobu udržať takéto kvality a tempo. Našťastie tu ale nájdete aj istú dávku znovuhrateľnosti. Môžete si vyskúšať hru za inú postavu, no hlavne sa v istých bodoch hry môžete vydať hrou trochu iným spôsobom, ak sa rozhodnete inak. Nedopracujete sa k úplne rozdielnym výsledkom, ale napríklad nevyskočíte z lietadla blízko cieľa, ale pristanete ďalej. Následne sa v závere dokážete dopracovať k dvom rozdielnym koncom, kde to už ale pôsobí trošku silene a hráči by určite ocenili aj tretí koniec, ktorý by hru uzavrel trošku inak. Nedovedie vás k nim séria rozhodnutí v hre, ale to, ako budete hrať priamo v závere.