Balan Wonderworld púta na jednej strane solídne očakávania. Prichádza od tvorcu Sonica (Yuji Naka) a je to nová značka s istým potenciálom. No ako už viete, po Werewolf: The Apocalypse – Earthblood ide o druhý väčší titul tohto roka, na ktorom si kritici vylámali zuby a totálne ho zostrelili kamsi do éry podpriemerných PS2 behačiek.

Nebol by som taký prísny. Balan Wonderworld má potenciál a do istej miery sa ho darí plniť. Zároveň však viaceré nápady vyšli naprázdno, resp. nie sú úplne dobre uchopené. Princíp behačky sa snaží viac ráz meniť, skúša iné systémy a niekedy má dokonca viac ideí ako by potreboval.

Na začiatku si môžete vybrať hrdinu, chlapca či dievča, a v peknom melancholickom intre sa ukáže ako ich cesty vedú na rovnaké miesto. Veľmi rýchlo sa vynorí aj postava titulného Balana, ale je to skutočne podivný chlapík, o ktorom rýchlo zistíte, že má prsty v osudoch rôznych osôb a zároveň je akýmsi sprievodcom. Akoby mu patrilo pódium i taktovka režiséra, stretávate ho na viacerých miestach či plníte jeho výzvy. Nie je do detailov vysvetlený a to súvisí aj s absenciou dabingu hry. Márne budete hľadať japonský či anglický jazyk – zvuková stopa sa nikde nevolí a hra sa tým pádom musí spoľahnúť na naráciu iba cez animácie, čo je oveľa ťažšia úloha ako keby sa vám postavy vyrozprávali na každom kroku.

Ale dobre, rýchlo pochopíte setup. Chlapec či dievča sa zo svojho sveta dostane k Balanovi a prvé kroky ich vedú na zelenú lúku, resp. ostrov plávajúci v oblakoch. Slúži ako centrálny hub, z ktorého budete chodiť do jednotlivých svetov. Na lúke môžete plniť rôzne drobné úlohy – predovšetkým sem budete nosiť farebné kryštály z levelov (hra ich označuje ako slzy) a treba ich položiť na časť lúky s príslušnou farbou (červená, modrá, ružová, žltá). Okrem toho máte malých pomocníkov, ktorí sa liahnu akože z veľkonočných vajíčok a môžete ich aj hádzať na seba (z veľkého sa rodia malí). Tí sú esenciálni pre postupnú stavbu veže uprostred ostrova. Hra núka drobné misie v podobe: musíš zozbierať 600 bodov a postaví sa poschodie. Alebo neskôr treba 1800 a pridá sa kus veže. Je to vlastne paralelná úloha popri výletoch do svetov, na pohľad priam samoúčelná, ale na druhej strane sa na ostrove stále niečo deje a môžete tu tráviť istý čas – a nie naprázdno.

Centrom hry sú však výlety do 12 svetov, ktoré reprezentujú 12 ľudí s ich obavami a strachmi, ktoré prerástli do nočnej mory. Vašou úlohou je ísť do sveta osoby, spoznať ich a zbaviť strachu. Každý svet má štandardne tri levely: dva sú bežné, kde prechádzate v tradičnom štýle a finálny je súboj s bossom. (Dobre, prezradíme ešte jeden fakt – každý svet má aj tajný level.) Štylizácia sveta vyjde zo zamerania osoby a jeho strachu: napríklad hneď prvý je o farmárovi, ktorý sa bojí tornáda, čo by mu zničilo úrodu. Grafika a náplň preto obsahuje traktory, kukurice a rurálny štýl. Druhý svet sa už venuje dievčatku, ktoré kedysi milovalo delfínov, ale dnes sa ich už bojí. Tretí zase hovorí o žiačke, ktoré malo rado biológiu a chrobákov, no zrazu má z nich nočnú moru.

Opäť treba pripomenúť, že epizódy postáv nie sú rozprávané cez dialógy, vysvetľovanie a všetko si musíte odčítať z animácií bez slov, maximálne príde reč-patvar pri stretávaní iných postáv. Je to sčasti výzva pre pochopenie, na druhej strane je to umenie, kde sa snažíte pochopiť sami, o čo ide – a je možné, že iný hráč môže mať sčasti iné pochopenie situácie. Rozprávanie epizód bez slov môže pripomínať čiastočne grotesku, ale tvorcovia berú strach či nočné mory pomerne vážne, i keď sa snažia zväčša o milý zámer. Páči sa mi, že autori nevyužili iba detské, ale i dospelé postavy s ťažšími dilemami. Je tu svet ženy, ktorá milovala lietanie, dnes sa ho už bojí. Šachový majster nepoznal prehru a zrazu objavil ťažšieho súpera. Alebo dáma sa stráni milovať (znova / vôbec?) či vyhoretý umelec bez inšpirácie alebo naopak hasič, ktorý jej má asi až príliš.

Tým, že štruktúra, dizajn a prvky vychádzajú z mysle postáv, čaká vás vždy niečo iné. A autori majú iba dva-tri levely, aby využili možnosti naplno. Žiaľ, tu sa sčasti prejavuje, že menej môže byť viac, lebo okolo polovice hry zistíte, že sa nasadzujú podobné prvky, povedomé elementy a niektoré svety až také odlišné nie sú. Je to prepojené aj na vaše tempo hrania: ak si dáte každý deň iba jeden svet, je to ideálne dávkovanie. Ak si doprajete dva, hra má ešte šmrnc. Ale ak si hltáte štyri-päť naraz, tá fantázia prestáva účinkovať a vy sa stanete skôr otupení voči množstve elementov, ktoré hra ponúka.

Pritom vás čaká kopa dobrých nápadov a svety nemajú márny dizajn. Jednotlivé levely sú plné skrytých častí, stále máte čo zbierať, odhaľovať alebo rozmýšľať ako sa dostanete do ďalekých častí. Autori sa neboja nasadiť aj vertikálny rozmer: často sa pozeráte do výšky, či nad vami nevisí nejaká plošina. Levely majú miesta, kde sa na vás vyrúti poltucet elementov a treba im skákať po hlave alebo sa ich strelou zbaviť. Sú tu pohyblivé časti, priepasti, pasce. Ale aj rôzne predmety, poklady. Zrkadlá slúžia často ako teleporty do iných lokalít: niekedy sú jednosmerné, inokedy cez ne vedie aj cesta späť. Autorov treba pochváliť, že levely majú nabité, je tam čo objavovať a je zrejmé, že na jedno prejdenie všetko neobsiahnete: buď sa ženiete do cieľa alebo nemáte k dispozícii všetky schopnosti.

A na tomto mieste sa treba venovať kostýmom. Je to veľké lákadlo, na ktorom je postavený aj marketing hry a priamo súvisia s hrateľnosťou. Po prvé, samotný hrdina je slabý ako mucha. Nemá zdravie, životy a dokáže akurát skákať, aj to nie poriadne. Všetky vlastnosti mu prepožičajú kostýmy: tie sa zbierajú z orbov a na ich otvorenie potrebujete kľúč. Zväčša je pohodený neďaleko a v jednom momente môžete mať dva kľúče. Z orbu dostanete jeden kostým a ten vám prepožičia jednu vlastnosť: môže byť pohybová, akčná alebo úplne iná. Kostým vám požičia ďaleký či dvojitý skok. Alebo plachtenie vo vzduchu. Levitovanie. Úžasnú rýchlosť, ktorú môžete použiť na preskočenie priepasti. Pavúčí kostým vám umožní liezť po sieťach. Z akčných verzií sa hlási kostým, ktorý šľahá blesky, robot strieľajúci gule, golem rozbíjajúci kvádre.

V jednom momente môžete mať so sebou tri kostýmy, nie viac. Môžete sa medzi nimi prepínať, level sa dá s nimi zvládnuť. A nahradili aj životy: ak vás nepriateľ skolí alebo sa dotkne niekto nebezpečný, neprídete o život, ale o aktuálny kostým. Takto máte tri šance so stratou kostýmov a štvrtú so sebou samým. Výhoda je v tom, že nemusíte osobitne zbierať životy, iba kostýmy.

Desiatky kostýmov solídne rozširujú hrateľnosť, ale už v polovici si uvedomíte, že ich je pomerne veľa a nie je ľahké si ich pamätať. Prirodzene sa budete sústrediť na tie, ktoré budete v leveli potrebovať. Neskôr na tie, ktoré sú často používané v leveloch. A napokon si nájdete zhruba tucet favoritov, s ktorými sa ľahšie hýbe či bojuje. Ale reálne 80 kúskov je fakt veľa, lebo zistíte, že vlastnosti niektorých sú podobné. Azda by si hra vystačila s dobrou tridsiatkou. No tu sa možno líši prístup dospelého hráča, ktorý je zvyknutý, že v iných behačkách mu postupne silnie postava alebo to dáva istý zmysel – zatiaľ čo deti budú asi skákať od radosti, keď získajú nový kostým, postavička sa im zmení na niečo nové a budú môcť vyskúšať iné schopnosti.

Dizajn svetov je prispôsobený kombináciám – niekedy je presne dané, ktorý kostým treba použiť (rozbitie kvádrov, hodinový mechanizmus, spomínaná sieť), inokedy môžete skúšať sami od seba, čo pasuje. Levely priamo núkajú, aby ste sa do nich vrátili a pokúsili sa nájsť všetky tajomstvá a najmä sošky Balana. Tie sú hlavnou motiváciou, prečo sa do levelov vrátiť a nehrať iba štýlom „prejdem to bleskovo, vybavím bossov a vybavené“. Bežný level má 7-9 sošiek, pričom na prvé prejdenie získate dve-tri. Ďalšie možno získať pri spätnom hraní s väčšou paletou kostýmov. Našťastie nemusíte ísť celý level od začiatku, kostýmy si volíte na kruhu, kde sa ukladá hra – objaví sa tu opona, za ňou je šatňa a kostýmy, ktoré ste dovtedy nazbierali.

Level s bossom ponúka tri sošky Balana a získate ich za každý použitý bojový štýl. Boss totiž stvára rôzne akčné kúsky a snaží sa vás doraziť – a vy sa snažíte tieto útoky odraziť. Môžete sa spoľahnúť na jeden a ten súboj vyhráte. Ale dostanete iba jednu sošku. Preto treba skúšať odraziť všetky tri útoky inak – a potom vás čakajú všetky tri sošky.

Zber sošiek je navyše esenciálny pre postup hrou. Najprv sa vám otvoria tri svety a prvý cieľ je 25 sošiek. To je celkom reálna ambícia aj pre slabších hráčov: ak budú získavať pár sošiek všade (a tie prvé sú ľahučké), aj dobre bojovať s bossmi, dofičí veľký expres v oblakoch, preveziete sa a po návrate na ostrov sa už otvárajú svety číslo 4 až 6. Ďalší cieľ: 50 sošiek. Aj ten je pomerne dobre dosiahnuteľný, ak budete pozorní, striedať kostýmy a variabilne bojovať. No cieľ 80 sošiek si už vyžiada nielen dobre prejsť svety číslo 7 až 9, ale po prvý raz skúsiť ísť aj späť do minulých levelov a plniť resty... Štruktúra hry je vďaka soškám celkom dobrá, ich zber sa nikdy neomrzí. Je na vás, či sa vyberiete zbierať ostatné sošky čo najskôr alebo to skúsite ako ja, najprv sa pokúsite dohrať hru, získate prehľad nad všetkými soškami a potom si ju prejdete celú znova, aby ste vybavili resty (a aj tie tajné levely, ehm).

Hoci dvanásť svetov núka riadnu fantáziu a autori využívajú všetko možné (vzdušné, snežné, lávové, zelené, vodné), herné systémy sa okrem rôznych foriem nepriateľov celkom rýchlo ošúchajú. Je to škoda, ale druhá polovica začína recyklovať nápady. Čakajú vás aj kostýmy so športovou tematikou (futbal či baseball), no sú to skôr také nasilu vložené pasáže na oživenie hrateľnosti. A Balanove výzvy sú krátke lietajúce pasáže, kde musíte stlačiť tlačidlo v správny zlomok sekundy a získať ideálne skóre. Opäť: deti budú nadšené, dospelí či veteráni si už podobné QTE sekvencie užili veľa ráz a tieto sú veru na jedno brdo.

Ale Balan Wonderworld rozhodne nie je nehrateľná katastrofa. Na pomery behačiek nemá ani zlú kameru, aj obťažnosť je nastavená v poriadku, podľa voľby kostýmov. Súboje s bossmi síce nie sú nezabudnuteľné, no hľadanie troch štýlov boja je fajn. Ovládanie je relatívne jednoduché – akurát pri niektorých kostýmoch mám pocit neskorších reakcií. Grafika je pestrá, možno miestami príliš veľký grafický guláš, ale opäť – žiadne vypadávajúce textúry či iné chyby, ktoré sužujú aj iné AAA tituly. Balan nepadá, dá sa dohrať, nie je veľký (cca 15 GB). Je zrejmé, prečo sa ľahko podarila česká lokalizácia – tým, že v hre bolo málo dialógov, stačilo preložiť menu, názvy kostýmov a ich vysvetlenie.

A je azda nefér porovnávať hru s Crash Bandicoot 4 či inými titulmi. Iste, je to lepšia hra. Má veľa možností a výziev. Ale dovolím si napísať, že Balan Wonderworld je pre mladších hráčov vhodnejší titul a budú mať väčšiu šancu dohrať ho, užiť si desiatky kostýmov a odnesú si svoje. Môžu sa rozprávať o leveloch či získať dobré spomienky. Jasné, vrchol žánru to nie je – a je obrovská škoda, že hra má slabé predaje. Potenciál tu rozhodne bol a na viaceré koncepty (svety, nočné mory, kostýmy) som sa tešil. Výsledok je skôr polovičný a dá sa dohrať, no ak zvládnete všetky svety, levely a čo najviac sošiek, už sa k hre nevrátite.

PS: Nestretol som sa so žiadnymi epileptickými momentmi či blikajúcimi obrazovkami. Každý druhý horor má podobné sekvencie celkom bežne.