PSP bolo v UFE, nekecáme!

Včera sa konala všetkými hernými redaktormi dlho očakávaná tlačová konferencia usporiadaná spoločnosťou Sony Slovakia pri príležitosti slovenského a zároveň európskeho uvedenia PSP na trh. Akcia bola strategicky umiestnená do vynovených futuristických priestoroch exkluzívnej kaviarne UFO (tanier na moste SNP). Pri príchode sme mali s Junkerom pocit, že sme nejaké mimoriadne dôležité celebrity, hosteska si dole odškrtla naše meno, nastúpili sme do luxusného výťahu s LCD obrazovkou a po pár sekundách sme sa ocitli vo svete horných desaťtisíc. Presne taký pocit som mal, keď som chytil PSP prvýkrat do ruky, teda, že je to špičková mašinka, určená pre prachatých Japoncov a tým pádom sa ma netýka. Našťastie je to inak.

Pri výstupe nás čakal chlapík s táckou plnou luxusných drinkov, mladá hosteska pricupitala s prezentami (máme krásne psie známky s logom PSP, len pacifista Junker má odznak PSP) a s pohárom v ruke sme vošli do miestnosti, ktorej dominovali plazmové obrazovky a samotné nebo v podobe obrovského baru plného vecí, ktoré poznám len z katalógu liehovín - ročník 1956. Po krátkej prezentácii PSP v podaní Silvie Geclerovej a Andreja Dulu, dvoch ľudí zastrešujúcich PS univerzum na Slovensku, prišli na rad hostia. Zuzana Smatanová rozprávala o PSP z hudobného hľadiska, Tomáš Langerman (špičkový cyklotrialista) prifrčal na prednom kolese svojho bajku a pokecal, čo to o hraní, potom prišiel na rad Rytmus z Kontrafaktu a svojským nenapodobiteľným spôsobom prispel k prezentácii PSP, cháááápeš?. Celá spoločnosť zúčastnených novinárov išla do kolien. Škoda len, že jeho slová sú nepublikovateľné a rozhlasoví redaktori musia celý záznam vypípať.

Bola to sranda, ale to nám už niesli na stôl prvé Mojito. Po druhom sme sa už prestali báť výšok a to sme ešte nevedeli, že sľúbené prekvapenie ešte len príde. Spomedzi redaktorov vylosovali jedného, ktorý uhádol presný počet predaných PSP na Slovensku v priebehu troch dní a odnesie si domov PSP. To číslo je dosť zaujímavé, je to presne 497 kusov. Výhercom sa stala staršia pani, ktorá musela splniť ešte jednu podmienku, ľahnúť si na zem, zatiaľ čo ju Tomáš so zaviazanými očami preskočil na bajku. PSP navždy zmizlo v kabelke, ale my sme našťastie objavili zásoby garnátov, marinovaného lososa, sushi a kvetinových jednohubiek (fakt boli obložené kvetinami). Junker zase priniesol dokonalé škoricové mikrozákusky a zábava mohla začať.

Ako ste iste pochopili, celé menu bolo čiste japonské a my sme chvíľu mysleli, že si nás tí zlí ľudia zo SONY snáď snáď chcú kúpiť, ale konské dávky garnátov spevnili náš charakter a my sme zostali neoblomní. Spravili sme zopár rozhovorov, pokecali s plnými ústami s ostatnými zainteresovanými a huhlajúcimi osobami, ja som sa odfotil s nádhernou Evou Gažovou zo Superstar. Chápem, že teraz iste nadávate, prečo píšem o jedle a nie o PSP, ale musíte sa už raz konečne dozvedieť, aký ťažký je život redaktora Sectoru.

Prezentácia splnila svoj účel, na chvíľu sme sa cítili ako šialene prachatí Japonci, ale boli sme radi, že sme zase dole, lebo cesta výťahom zatočila našim sebavedomím. Hlavné je, že PSP je tu a môže si ho kúpiť aj bežný Slovák. Ja som medzičasom doma skomprimoval 3 epizódy Cowboy Bebop v DVD kvalite a nahral som si ich do PSP, ktoré sme fasovali. Viem, že dnes v električke už nebudem slintať nad reklamou sľubujúcou jazdu 260kilometrovou rýchlosťou.