Svet spustošený jadrovou vojnou v knihách skvelého spisovateľa Dmitrija Glukhovského a následne aj v hrách pôsobil ako temná fantázia, ktorá sa nikdy neuskutoční. Avšak posledné roky neubehne týždeň, aby éterom nelietali vyhrážky atómovými zbraňami aj voči nám, či už z oficiálnych úst alebo od rôznych podivných mediálnych figúrok. A práve do tohto kontextu prichádza nová Metro hra. Hra, na ktorej príbehu sa podieľal sám Gluchovskij a chce ňou priblížiť udalosti, ktoré sa odohrali ešte pred doteraz známou sériou. To je Metro Awakening, ktoré vás vďaka vydaniu pre aktuálne VR platformy chce hlbšie ponoriť do temných tunelov moskovského metra.

Za hrou nestoja autori z ukrajinského 4A Games, ale holandské štúdio Vertigo Games. To je síce doma vo virtuálnej realite, ale takto veľkú hru (respektíve takto populárnu značku) v rukách ešte nemalo. No a bola tu ešte jedna obava – ako si dokážu holandskí vývojári poradiť s prostredím a atmosférou, ktorú nepoznajú. No a hru poňali naozaj svojsky. Cítite z Nej Metro ako z hlavnej série a hlavne atmosféra je veľmi slušná, aj keď niektoré typické prvky série chýbajú. Zároveň to ale celé poňali trochu inak.

Keďže ide o VR hru, nesnažili sa len preniesť Metro sériu do virtuálnej reality, ale snažili sa vytvoriť zážitok, ktorý na jednej strane zodpovedá tomu, čo od série očakávate, ale na druhej je šitý na mieru platforme. Výsledok je tak povedomý, ale zároveň svieži. Kratší, možno o niečo intenzívnejší, emocionálnejší. Dochádza tak aj k žánrovej zmene a toto už nie je strieľačka, aj keď strieľať tu budete tiež. Je to viac psychologický triler, ktorý sa hlbšie ponára do psychológie postáv a tiež rozoberá nadprirodzené aspekty Metra, až sa budete sami seba pýtať, čo z toho všetkého je skutočné a čo je len v hlave hlavnej postavy.

Tou je Serdar Iskanderov, doktor na stanici metra Akademická, kde žije so svojou ženou Janou a občas robí služby pre Maxa, ktorý to tu vedie. Serdar a Jana za sebou majú turbulentnú minulosť, prišli o syna, Serdar je zase jedným z mála, ktorí prežili tragédiu na stanici Poľjanka. Dej hry začína v roku 2018, nie tak dlho po vojne a po tom, čo sa ľudia uchýlilo do tunelov metra ako protiatómových krytov. Po úvode však skáče do roku 2028. Stále tak dejovo predchádza tomu, čo v tuneloch metra zažíval Arťom, ale zároveň pekne dopĺňa a rozširuje svet Metra. Niektoré udalosti, o ktorých ste predtým len počuli, si teraz zažijete na vlastnej koži.

Možno vám meno Serdar nič nehovorí, ale ak ste sériu Metro hrali, poznáte go. Akurát teda pod iným menom – Chán. V základnej sérii bol tajomnou vedľajšou postavou, teraz preberá opraty, aby vyrozprával svoj príbeh a vy zistíte, ako sa z doktora, muža vedy, stal niekto tak spirituálne založený. A ako mohol vlastne vedieť to všetko, čo v predchádzajúcich hrách vedel o podivnostiach, ktoré sa diali v odľahlých častiach tunelov. Čakajú vás tu tak mutanti, iní ľudia, ale aj nadprirodzené veci, ktoré predstavujú dosť odlišný druh ohrozenia.

Minulosť Serdara a Janu dohnala aj na novom mieste začne to medzi nimi opäť škrípať, čo vyústi do situácie, kedy Jana opúšťa stanicu a Serdar sa ju musí vydať hľadať. Po ceste nenarazí na triedne konflikty, na tie je ešte trochu času, ale čakajú ho mystické výzvy aj prekážky. Tie začnú meniť jeho pohľad na svet a metro ako také. Čo to pre vás znamená? Viac rozprávania, napríklad aj cez vysielačku, kde spoznávate hneď niekoľko rôznych postáv. Taktiež to znamená, že budete menej strieľať a robiť viac iných vecí. Úplne tu absentuje nejaké nakupovanie a podobné veci. Všetko potrebné si v hre nájdete skryté v skrinkách, policiach, za rohom a podobne.

Hra stavia hlavne na atmosfére, ktorá je výborná a dá sa krájať. Keď prechádzate chodbami plnými pavučín a niekde za vami sa ozve zlovestný sykot rádioaktívneho pavúka, nabehnú vám zimomriavky a začnete utekať. Celkovo hra nie je vhodná pre tých, ktorí trpia arachnofóbiou. To sa tak natiahnete za rameno do batoha a namiesto zbrane si na ruka vytiahnete pavúka. Rovnako aj nasadzovanie masky a jej používanie je intenzívny zážitok, kde si na ľavom zápästí stále kontrolujete filter, aby ste nemuseli meniť tam, kde sa to najmenej hodí. Ak ju už máte na hlave dlhšie, začne sa zvnútra zaparovať a naozaj sa cítite, ako keby ste sa tam šachtami plazili vy.

Akcia je pomerne jednoduchá, ale do rúk sa vám dostane zaujímavá ponuka zbraní – pištoľ, samopal, brokovnica, kuša, granáty a fúkačka na jedovaté šípky. Až na tú poslednú zbraň si postupne všetko budete môcť pridať do batoha a uvažovať o čo najlepšom využití. Hra vás totiž nezasype priehrštiami munície a ak ju vyplytváte napríklad na pavúky, neskôr proti vojakom vám môže chýbať. Hra skvele replikuje ten pocit nadšenia, keď niekde v zapadnutej truhlici nájdete dva náboje. Sú to len dva náboje, v každej inej hre by neznamenali nič, ale tu aj tie dva náboje majú svoj význam.

Oplatí sa tu tak zakrádať a pokúšať sa vyhnúť bojom. Nepriateľov môžete odzadu aj prekvapiť a udrieť, prípadne ich rôznymi šachtami rovno obídete. Ušetríte si muníciu na chvíle, keď vás hra zasype nepriateľmi. Je tu totiž niekoľko pasáží, kedy musíte niekde čakať a brániť sa pred vlnami nepriateľov. Prípadne sa metrom vozíte na elektrickej drezine a z guľometmi sa bránite pred mutantmi, ktorí prichádzajú z každej strany. Ale akcia tu naozaj nehrá prvé husle, respektíve nemusí.

Hrateľnosť je napríklad doplnená aj niekoľkými jednoduchými hádankami. Niekedy musíte používať spínače, inokedy zase počúvate trubky a hľadáte tie, ktoré vás dovedú do cieľa. Hra je vlastne taký dobrý hrateľnostný mix, ktorý necháva vyniknúť akcii, doplní to občasným zamyslením sa nad hádankami, a pomedzi to je veľa naratívnych zložiek, atmosférických častí a aj nejaké to zakrádanie sa. Takto to funguje a navyše to dobre kryje fakt, že niektoré súčasti nefungujú úplne ideálne. Napríklad umelá inteligencia nie je práve najlepšia a ak by ste častejšie stáli v prestrelkách, všimnete si to. Nepriatelia vám eventuálne vždy nakoniec skočia pred hlaveň, tu a tam sa možno niekde zaseknú a podobne.

To domu z akcie veľmi nepomáha. Naopak pomáha to, ako sú v hre riešené interakcie. Hra veľmi dobre využíva vaše telo a vždy, keď sa niekam natiahnete a stlačíte tlačidlo, niečo odtiaľ vytiahnete. Takto si dokážete vybrať celý batoh, vytasiť zbraň, vyliečiť sa, odložiť nájdenú muníciu a podobne. Je to nadizajnované naozaj intuitívne. Aj keď možno neviete, kde konkrétne na vašom tele sa nachádzajú granáty, behom sekundy ich aj tak nájdete, lebo len jednoducho siahnete inam. Aj ostatné hry to riešia často podobne, ale táto to má vymyslené asi najlepšie. A aj najpresnejšie.

Pozitívom aj je, že toto nie je iba ďalšie techdemo pre VR. Žiadne 2-3 hodiny a koniec. Nie je to ale ani nejaká veľká hra, ale na VR štandardy stále dobré – takých 8 hodín vám zaberie pár dní a užijete si to. Zároveň si ale všimnete, že autori hru možno aj trošku umelo natiahli. Ani nie tak obsahom, ten plynie pomerne dobre. Ale lokality sa začnú dosť výrazne opakovať. Viackrát navštívite tie isté miesta, akurát sú v trochu inom stave. A ak aj nenavštívite priamo tie isté miesta, tak autori recyklujú prvky, ktorými svet vyplnili. Takže ste na rôznych miestach, ale vyzerajú rovnako, lebo sú vyskladané z rovnakých assetov. To vám už môže začať prekážať.