Nezávislých projektov, ktoré chcú rozprávať uveriteľný a vo svojej podstate bežný príbeh zo života, sa neustále objavujú hromady. Ale len niekoľko z nich má osobité čaro a dokáže do svojho posolstva vložiť emócie a podať ich hráčovi bez toho, aby rozprávanie vzbudzovalo rozpaky alebo nudilo patetickosťou. Lost Words: Beyond the Page sa to darí a v jednoduchej forme poukazuje na krutý fakt: súčasťou života je smrť.

Dej nie je príliš náročný, rozvíja sa postupne a po niekoľkých hodinách čaká na hráča ľahko odhaliteľné vyvrcholenie. Nejde však o samotný cieľ alebo vyvrcholenie, ale skôr cestu k nemu. Lost Words v podstate záver v tradičnom zmysle slova, kde by vás čakal náročný súboj s bossom, ktorého symbolizuje drak, vlastne ani nemá. Hlavnou hrdinkou je dievča Izzy, ktoré dostane od svojej babičky darček - denník. Rodinné putá sú dnes pomerne krehké, aj preto je zápletka Lost Words až romanticky roztomilá, no zároveň vás prinúti aspoň na chvíľu sa zamyslieť nad tým, či nekladieme do popredia nezmyselné ciele a túžby a nezanedbávame svojich najbližších.

Izzy sa chce stať spisovateľkou a v denníku sa pomaly začína rozvíjať príbeh o hrdinke Robyn. Vlastne jej meno si zvolíte sami a tak ako v nasledujúcich minútach, vám aj v Lost Words vývojári zo Sketchbook Games ponúknu niekoľko možností, ktorým smerom napredovať, ako popísať emócie hlavnej hrdinky, na čo myslí a čo ju trápi, prípadne ako vníma prostredie či postavy okolo seba. Vplyv na samotné vyvrcholenie je minimálny, avšak rozprávanie tak pôsobí omnoho osobitejšie a intímnejšie. Robyn žije vo vymyslenom fantasy svete, ktorý zničí obrovský drak, a preto sa rozhodne chytiť ho. Žiadna pomsta a odseknutie hlavy, ale len jednoduchá otázka - prečo? Alebo si vymyslíte vlastnú.

Možností ako príbeh rozvíjať zas nie je mnoho, ale môžete si ho prispôsobovať svojej nálade. Zároveň je príbeh Robyn úzko spätý so životom Izzy, ktorá zažíva príjemné a následne i nezávidenia hodné životné situácie. Konfrontácia so smrťou najbližšieho sa postupne dostáva pod kožu nielen rozprávača (a teda Izzy), ale reflektuje aj svet, v ktorom putuje Robyn. Skutočné životné zážitky formujú prostredie, farby a celkovú náladu úrovní. Nečakajte žiadnych nepriateľov, ktorých by ste museli likvidovať. Jedinými prekážkami sú pády do priepasti alebo horúca láva.

Hrateľnosť je rozdelená na dve časti: Robyn putuje v tradične plošinovkovom svete, skáče, štverá sa a používa mágiu. Nie je to nič náročné, checkpointy sú doslova na každom kroku. Aby Robyn zachránila svoju rodnú dedinu, zbiera svetlušky a jedna z nich jej dáva magické schopnosti. Tie aktivuje na vybraných miestach, takže môže zdvihnúť skaly alebo ich rozbiť, ak jej bránia v priechode. Alebo zapaľuje lúče svetla, teleportuje sa, stane sa neviditeľnou. Vždy viete, čo máte robiť a možností nie je nikdy toľko, aby ste tápali. Ovládanie klávesnicou alebo gamepadom je rovnako prirodzené a nebude vám robiť žiadne problémy.

Opakom je Izzy, ktorá svoje slová zapisuje do denníku. Vety sa postupne objavujú a ak chcete, aby rozprávanie pokračovalo, musíte preskočiť na zvýraznené slovo. Hoci je ovládanie malej víly trochu kostrbatejšie, hrateľnosť ponúka mnoho zaujímavých momentov: vety sa môžu meniť alebo otáčať. Inokedy po jednotlivých slovách vyskáčete ako po schodoch. Zároveň platí, že nejde o bežne písané slová v riadkoch, ale vždy sú zobrazené v kontexte s ich významom. Inokedy zas musíte poskladať vetu alebo vziať slovo „open“ a otvoriť skriňu. Alebo ťahaním slova „remember“ vymaľujete spomienky na blízku osobu. Skladáte rozbité vázy či iné objekty. Všetko je nesmierne hravé, chytľavé a hlavne jednoduché a okamžite pochopiteľné aj pre príležitostného hráča, ktorý vie, čo od neho hra chce.

Samotná zápletka je nesmierne jednoduchá, ale chytí za srdce. Každý z nás si prešiel osobnou stratou, po ktorej ostalo vo vašom vnútri prázdno. Vákuum, ktoré nič nevyplní a na začiatku trápenia sa vám môže zdať, že už nič nebude také ako predtým. Neustále vynárajúce sa spomienky na osobu, ktorá zrazu nie je pri vás, nekonečné kladenie si otázok, prečo sa to stalo a ako sa tomu dalo zabrániť... a kto za to môže – či nie dokonca vy? Čas sa nedá vrátiť späť, ale dokáže zahojiť rany – nech to znie akokoľvek pateticky a v danom momente ich každý odmieta a považuje za táraniny, napokon ich akceptujete.

A kto iný by mohol pomerne milú rozprávku zo života rozpovedať lepšie ako Rhaanna Pratchett (Heavenly Sword, Mirrors Edge, Thief...)? Málokto. Jej cit povedať presne to, čo v danom momente potrebujete počuť, sa ťažko popisuje. Nepotrebuje k tomu dlhé súvetia a zložité vetné konštrukcie plné filozofických zamyslení sa. Pomaly a postupne ukladá slovo po slove do viet, ktoré by vystačili na krátku poviedku. Bez zbytočných príkras, len s občasným grafickým sprievodom v maľovanej forme ukazuje dokonalosť jednoduchosti. Netvrdím, že vás príbeh Lost Words rozplače – na to je možno príliš strohý a predvídateľný, ale bez akýchkoľvek problémov vyvolá emócie, spustí lavínu myšlienok, počas ktorých odhliadnete od obrazovky, pozriete sa okolo seba a možno vás to k niečomu nakopne. Na jednotku.

Technické spracovanie je jednoduché – minimálne v denníkovej forme. Nádherné pozadia maľované vodovými farbami nepotrebujú žiadne animácie, dokonale vyjadrujú dianie na obrazovke a odovzdávajú vám vopred určené posolstvo. Nepotrebujete k tomu grafickú kartu sa stovky eur alebo najnovšiu konzolu. Svet vo vymyslenej Estorii je naopak v klasickom režime dvojrozmernej plošinovky. Na nič sa nehrá, nehýri detailom, mapy sú lineárne a jednoduché, objektov je minimum a v podstate by sa Lost Words pri troche preháňania dalo popísať ako dvojrozmerný walking simulator, ktorý zväčša vyzerá infantilne. Ani depresívne svety, ktoré sa topia v tmavých a chladných farbách, vlastne nie sú až tak negatívne zobrazené.

Veľmi dôležitou súčasťou je hlas Izzy – rozprávač neustále komentuje dianie na obrazovke, odhaľuje vnútorné pocity vašej hrdinky alebo tie svoje, pred nepopísanou stranou. Niekedy škrtá, vracia hrdinku späť, pretože nevie ako ďalej, inokedy je z hlasu cítiť nadšenie. A hlavne to znie až neuveriteľne prirodzene. Ani jedna jediná veta nie je odrapkaná niekde v štúdiu alebo prezentovaná bez znalosti kontextu. Izzy uveríte všetko to, čo povie. Lebo to prezentuje, akoby sedela vedľa vás a rozprávala vám svoj príbeh.

Mohli by ste namietať, že 5 hodín trvajúce dobrodružstvo nie je práve najlepšia vizitka. Znovu rozohrať rozprávkovú story sa príliš neoplatí – ak nechcete vyzobávať všetky skryté svetlušky. Ale vlastne to stačí a dĺžka, respektíve krátkosť hry, ju odsudzuje presne na ten druh jednohubky, ktorú pokoríte za jedno víkendové popoludnie alebo dlhší večer a nebudete ľutovať ani minútu. Istotne, hra má chyby: je jednoduchá a ponúka minimálnu výzvu, možno je niekedy až príliš naivná a infantilná, nezapadne do schémy náročného hráča a občas skočíte niekam, kam nemáte. Ale po celý čas budete sledovať a hltať síce tuctový, ale precízne napísaný a nadabovaný príbeh o živote a smrti.