Stredovekých real-time stratégií, ktoré dávajú na prvé miesto rozvoj prosperujúcej osady, je hneď niekoľko. Stavanie a rozvoj malých zoskupení v nehostinných svetoch s jemnou príchuťou zjednodušeného, ale uveriteľného survivalu bez zombíkov má svoje publikum. Stačí sa pozrieť na Banished alebo Foundation. Výborne vyzerá aj viac do minulosti sa ponárajúce Ancient Cities. Ak nechcete rúbať stromy z vlastného pohľadu, možno vás poteší aj Going Medieval.

Na to, že je hra v predbežnom prístupe, beží pomerne stabilne a bez zásadných grafických bugov či iných zlomyseľností. Horšie je to s obsahom, no to sa od verzie 0.5.12, ktorú sme dostali do redakcie na testovanie, dalo aj trochu očakávať. Going Medieval sa nesnaží prísť s ničím prehnane originálnym, neponúka dych vyrážajúce prvky či ohurujúcu grafiku. Snaží sa uviesť na naše obrazovky budovaciu stratégiu zo stredoveku – a ak nechcete na mape nepriateľsky naladené klany či fanatickú cirkev, spustíte si pokojnejšiu verziu zvelebovania svojho nového, aj keď virtuálneho domova bez nepriateľov.

Dej je situovaný do druhej polovice 14. storočia, ale historickými faktami vás príliš nudiť nebude; respektíve hrubo načrtnutý príbeh môžete ignorovať a plne sa ponoriť do toho vlastného. Morom spustošené mestá zažívajú exodus ľudí a presne to čaká aj vás. Na výber je kampaň s trojicou osadníkov, ale pre dokonalejšiu imerziu si môžete zvoliť cestu osamelého vlka, kde je výber činností, ktoré v ten deň budete vykonávať, základným kameňom úspechu. Okrem toho je na výber štandardný mód (nepriatelia vstúpia na vašu mapu ojedinele) , čisto budovací mód (ohrozuje vás iba príroda a nedostatok zdrojov) a naopak agresívny mód, v ktorom sú boje najfrekventovanejšie. Zo začiatku budete vďační za jeden alebo viacero príbytkov, až neskôr, po hodinách a hodinách drilovania, prídu na rad pokusy s pevnosťami a hradmi.

Na rozjazd je najlepšia cesta bez rušivých elementov, teda nepriateľov. Niežeby bola Going Medieval prehnane zložitá hra – v žiadnom prípade nehrozí počiatočná frustrácia ako napríklad pri Kenshi. Pilotný projekt Foxy Voxel ponúka omnoho komornejší rozjazd a zoznámenie sa s ovládaním, hernými prvkami bojkotovaním súbojov nič nestratíte. Voľba toho, či sa rozhodnete bojovať s nepriazňou osudu osamote alebo v trojici, má svoje opodstatnenie. Viac rúk viac stihne, no zároveň vám viac hladných krkov môže podraziť nohy pri ďalšom progrese. Na hrateľnosť má totiž vplyv ročné obdobie, v ktorom začnete hrať. Hoci na začiatku nebudete nič stíhať, je možno lepšie začať s osamelým pustovníkom.

Zatiaľ čo na jar vyrazia obyvatelia novozaloženej osady na polia, aby zasiali niektorú z plodín (šalát, pšenica, mrkva,...), zbierajú lesné plody z okolitých kríkov alebo vezmú na plecia luk a hybaj ho za vysokou do lesa či na zajace – je zima nie veľmi príjemná. V lese nič nerastie, zver migrovala do teplejších krajín, zásoby ubúdajú a nepomôže si ich naškrečkovať do zásoby. Jedlo sa časom kazí, a to v závislosti na tom, kam ho odložíte. Len tak na zem alebo do skladu so strechou? Takže potrebujete nájsť čo najrozumnejší kompromis ako počkať do jari, kedy sa objavia nové zdroje jedla, pričom jeho spotrebu ovplyvňuje aj teplota. Otázka, či prijmete ponuku prechádzajúceho človiečika a prijmete ho do svojej komunity, je dôležitejšia než spoločenský status - dokážete ich uživiť? Ak sa dostatočne nezásobíte slamou, môžete zabudnúť na strechu, pretože seno sa objaví až na sklonku leta a na jeseň.

Na začiatku je potrebné postaviť si prístrešok, kde môžete zložiť hlavu, aby vaše postavičky načerpali energiu do ďalšieho dňa. A to doslova. Zvolíte podklad pre podlahu, navrhnete steny, dvere a okná, na koniec príde strecha a interiérové vybavenie. Chvalabohu, nie je nutné klikať stenu po stene, ale na druhej strane v hre nenájdete žiadne preddefinované objekty, takže si všetko musíte vytvoriť sami. Žiaľ, hra je obsahovo nesmierne chudobná, takže nie je možné stavaním sa úplne vyblázniť a jednotlivé budovy potom vyzerajú genericky a tuctovo. Objektov je málo a každý nový musíte krvopotne vymyslieť, čo trvá pomerne dlho.

Aby ste sa do výstavby mohli vôbec pustiť, potrebujete materiál. Drevo získavate zo stromov, zopár kúskov hliny, kameňov či iných nerastných surovín nájdete na povrchu, no je lepšie sa k nim prekopať. Okrem toho sa musíte starať o obživu. Ak zastrelíte jeleňa alebo zajaca, musíte ho najprv nasekať na špeciálnom stole a ešte lepšie ho uvaríte nad ohniskom. Neskôr je možné mäso spracovať špecifickým spôsobom v udiarni a podobne, ale k vývoju nových objektov vedie dlhá cesta cez študovanie a objavovanie. Ľudia tam dole sa chcú občas aj zabaviť, nie stráviť celý deň na poli.

Na každú činnosť musíte vyčleniť konkrétneho človeka, čím je mikromanažment činností osobitejší a cítite sa bližšie k virtuálnym prežívajúcim. Nedá sa stihnúť všetko, navyše má každá postavička zoznam vlastností, ktoré určujú jej špecializáciu. Alebo si ju vytvoríte sami. Ak má niekto botaniku (zbieranie plodov, kosenie trávy, rúbanie stromov) na prvej, základnej úrovni, ešte to neznamená, že danú činnosť nezvládne. Len mu bude trvať o chvíľu dlhšie, než danú činnosť úspešne vykoná. Praktizovaním získava postava v danom odbore skúsenosti a ak ich bude mať dostatok, poskočí o úroveň vyššie a hneď jej to pôjde lepšie. Ďalej má každý človiečik predispozíciu na oblasti, ktoré mu pôjdu lepšie alebo v nich získa rýchlejšie skúsenosti. Je lepšie ho využívať práve na uvedené činnosti.

Možností, ktoré môžete robiť, bolo aj v beta verzii pomerne dosť, no všetky trpeli na obmedzené množstvo herného obsahu. Hrateľnosť následne pôsobila rozkúskovane až nudne. Kým sa niečo skutočne stalo, prešlo mnoho času. Monotónne opakovanie rovnakých činností ešte umocňovala nie príliš prepracovaná umelá inteligencia. Práve fakt, že každú činnosť musíte jednotlivo priradiť každej postave, robí z hrania občas zúfalo uklikateľné peklo, takže je nutné pauzovanie. Nepomôže vám ak vyznačíte viac stromov k vyrúbaniu, viac kríkov s lesnými plodmi k obraniu – postava spraví to, čo má na jednom objekte a koniec. Dané suroviny ani neprinesie do skladu, musíte jej to manuálne prikázať. Alebo nasekáte divinu, no keďže je poddaný hladný, doslova  zožerie surové mäso, hoci stojí kúsok od ohniska.

Zbytočné zaťažovanie hráča nezmyselným opakovaním rovnakých činností výrazne znižuje zábavnosť. Radosť z odhaľovania herných postupov, efektívne naplánovanie si úloh a činností, zosúladenie viacerých povolaní do fungujúceho celku – to všetko ničí nezmyselné klikanie. Ťažkopádne pôsobí aj ovládanie: napriek trojrozmernému spracovaniu je kamera obmedzená. Môžu za to aj úrovne zobrazenia, keďže sa môžete prekopať do podzemných tunelov, avšak na povrchu to je niekedy trápenie.

Nízko polygonové modely postáv sú v kontraste s jednotlivými objektmi, avšak spracovanie je úplne dostačujúce. Chýba mu síce hravosť starších Setters, podmanivosť Banished, mapy sú pomerne skromné a terén sa výrazne nedeformuje, animácie pohybov sú totožné pre viaceré činnosti – ale na nezávislý projekt, ktorý si vás má získať predovšetkým hrateľnosťou, to stačí. Akceptovať sa dá aj postupne monotónna hudba so stredovekými motívmi, zvukov je v hre minimum, dabing úplne absentuje.

Oplatí sa do Going Medieval investovať? Zatiaľ by som možno prezieravo ešte nejaký ten mesiac počkal. Ak zúfalo túžite po podobne žánrovom zameranom kúsku a v úvode vymenované hry už máte v malíčku, možno zariskujte, ale zatiaľ neočakávajte zázraky. Práve v najbližších verziách sa bude lámať palica: jednotlivé herné prvky sú vymyslené a pripravené, len ich treba naplniť bohatším obsahom. Každá postavička vyžaduje osobitú starostlivosť, no bolo by celkom fajn, ak by sa vedeli rozumne postarať o seba a svoje okolie aj autonómne. A napokon vzťahy medzi jednotlivými postavami sa do hry budú postupne zapracovávať. Práve tu môže vzniknúť vynikajúce spojenie s hrou v podobe oklieštenej verzie The Sims. Napredovanie Going Medieval sa však istotne oplatí sledovať.