Niečo takéto sa podarí naozaj len ojedinele. Nemyslím ani tak hry ako také, ale to, čo predstavujú. BioWare vytvorili obrovské, bohaté, detailné a uveriteľné sci-fi univerzum, ktoré sa môže smelo porovnávať so Star Wars alebo Star Trek a v ničom za nimi nezaostáva. Toto univerzum okrem hier rozšírili aj do kníh a komiksov, len tie filmy zatiaľ chýbajú. A aj keď od vydania pôvodnej trilógie už ubehlo pár rokov, stále má milióny fanúšikov, ktorí sa radi nechajú opäť pohltiť príbehom o záchrane galaxie pred hrozbou z temnoty vesmíru. A že to má stále svoju silu, nám dokazuje aj nová remastrovaná kolekcia Mass Effect: Legendary Edition.

Je to ten najultimátnejší Mass Effect zážitok doteraz a aj keď by ste možno pri takomto tvrdení čakali iné hodnotenie, pravdou je, že aj na tejto sérii sa podpísal zub času. Aj keď je naozaj nadčasová a stále kvalitná, nejaké veci najmä pri takomto celkovom pohľade už nefungujú až tak ideálne. Stále je to ale niečo, čo by si nemali nechať ujsť nielen hráči, ktorí sérii prepadli už kedysi, ale aj úplne noví, ktorí ešte nemali tú česť spoznať Sheparda a jeho/jej pestré posádky na palube ikonickej vesmírnej lode Normandy.

Aj z toho pohľadu je recenzia niečoho takéhoto náročná. Nielenže je to úplne mega dávka obsahu a zážitkov, ale treba ju písať pre dve publiká – jedno, ktoré ju dobre pozná, a druhé, pre ktoré to bude premiéra so značkou. Znalí hráči tak snáď odpustia, že sa niektorým veciam nebudem až tak hlboko venovať, ale tých ostatných poteší, že tu nebude veľa spoilerov, aby si mohli trilógiu užiť v celej kráse. Je tu totiž toho naozaj veľa, čo si môžete užiť. Scenáristický tím okolo Drewa Karpyshyna a Maca Waltersa totiž priniesol nielen vyššie opísané univerzum, ale aj hlboké postavy, zaujímavé zvraty, vypäté situácie a emocionálne momenty. Bez prebytočného pátosu, bez citového vydierania (možno až na úvod trojky), ale zato v kvalite, ktorá vás nepustí, kým nebudete mať prejdenú každú jednu úlohu.

Príbeh trilógie nie je o ničom menšom než o záchrane galaxie. Vy ste veliteľ Shepard a je na vás, kto to bude. Muž, žena, vojnový hrdina, sirota...postavu si tvoríte pred začiatkom prvej časti a môžete s ňou prejsť všetky tri hry rovno po sebe. Alebo si medzi časťami môžete postavu aj zmeniť, robiť iné rozhodnutia. Ak si chcete zahrať napríklad len dvojku alebo trojku, tiež je tu na to riešenie. Vytvoríte si postavu a v podobe pekne spracovaných interaktívnych Dark Horse komiksov (ktoré sú medzi časťami aj tak) môžete robiť dôležité rozhodnutia o tom, s kým bude mať vaša postava vzťah, koho zachráni, kto zomrie a podobne.

Ak už máte svoju postavu a idete pekne od začiatku prvej časti, spoznávate vesmír, v ktorom ľudstvo objavilo artefakt starobylej a dávno vyhynutej civilizácie, ktorý ho katapultoval v oblasti pokroku výrazne dopredu. Vďaka tomu ľudia cestujú medzi hviezdami, nadviazali kontakty s mimozemskými rasami a sú tiež súčasťou medzirasovej vesmírnej organizácie na Citadele – akomsi centre politického a spoločenského diania v galaxii. Avšak nie sú rovnocenným členom, iné rasy ľudí vnímajú ako agresívnych, prchkých, jednoducho takých, akí sme. Je na vás, aby ste to zmenili. Dostávate totiž úlohu zastaviť špeciálneho agenta, ktorý zdanlivo prešiel na druhú stranu.

Je to hlavne sci-fi, ale nechýba v tom trochu politického thrilleru, občas ani humor a ak to viete dobre rozohrať, tak príde rad aj na romancu. Pomedzi to sa dozvedáte o prastarej hrozbe cudzej rasy, ktorá likviduje život, no je zdanlivo vzdialená a vy máte oveľa väčšie problémy. Okrem naháňania zloducha totiž v galaxii prebieha mnoho mocenských bojov, menších aj väčších konfliktov a veľa trenia medzi rasami aj jednotlivcami. Do toho všetkého sa môžete zapojiť, nejakým spôsobom to ovplyvniť a ešte na tom aj získať. Či už kredity, alebo skúsenostné body.

To je len začiatok jednotky a počkajte si na jej finále. To je však stále nič oproti tomu, čo vás čaká v ďalšej časti. Hlavne dvojka je naozaj bohatá a pestrá, s miliónmi príbehov, ktoré môžete nejakým spôsobom zažiť, či je to priamo formou úlohy, alebo len dialógu, ktorý započujete medzi dvoma postavami na nejakej vesmírnej stanici. Trojka je oproti tomu zase výrazne vojnová a viac zameraná na samotný boj. Nesie sa ňou ťažoba nadchádzajúcich udalostí, ale aj nádej, ktorou je vaša postava. Každá z hier má vlastnú atmosféru, vlastný príbeh a vždy v jadre kvalitný, ale zároveň spoločne výborne fungujú ako súčasť celku.

Mass Effect, to je jeden veľký príbeh vyskladaný z kopy malých. Budete s úžasom sledovať, koľko úsilia autori do trilógie vložili. Sú tu detailne prepracované rasy so svojou vlastnou históriou, konfliktami medzi sebou, vierou, spoločenským usporiadaním, kultúrou a jednoducho všetkým, čo by ste od toho čakali. Môžete o tom počúvať v dialógoch aj čítať v kódexe. A budú to hodiny, ktoré nebudete ľutovať, lebo to všetko je vybudované pútavo. To isté platí aj pre postavy. Na svojich cestách ich stretnete kopu, niektoré naberiete do tímov a tie hlavné vám extrémne prirastú k srdcu. Spoločníci v hre patria medzi to najlepšie, čo RPG hry ponúkajú. Majú zaujímavé osobností, oslovia vás aj dizajnom a v neposlednom rade aj hereckými výkonmi tých, ktorí za nimi stoja.

Sú tu však aj nejaké menšie zakopnutia. Hlavne jednotka nemá ešte niektoré postavy úplne vyprofilované a až od dvojky s nimi začne tá pravá horská dráha akcie, dialógov aj citov. DLC postavy majú toho príbehu menej a až na výnimky vám až tak k srdcu neprirastú. Je to pochopiteľné z pohľadu pôvodného vydávania, hráči by prskali, ak by nejaká skvele spracovaná postava vyšla len ako DLC, ale z aktuálnej optiky kompletnej kolekcie zamrzí, že nedostali viac priestoru. No a potom je tu ešte ten kontroverzný koniec. Po viac ako 150 hodinách zábavy vás čaká pár minút mierneho sklamania, lebo ani po tých rokoch nie je koniec to, čo by si hráči predstavovali. Paradoxne takto retrospektívne môžeme povedať, že bol presne naznačený už v rámci jedného dialógu v prvej časti.

Kým z hľadiska príbehu a postáv je jednoduché hodnotiť celú trilógiu, z pohľadu hrateľnosti to už nejde, lebo je každá hra osobitá a s vlastnými pravidlami. Od začiatku ale majú všetky tri hry spoločné, že sú to akčné RPG. Možno s väčším príklonom k akcii, ale ani tie RPG prvky tu nie sú zbytočné. Vyberáte si triedu postavy a podľa nej máte dostupné schopnosti – či už typicky ľudsky bojové, bionické, alebo technické. Triedy sa ďalej rôzne špecializujú a neskôr si viete v každej hre odomknúť aj pasívne schopnosti, ale v každej hre trochu inak (na rôznych stupňoch, rôznym spôsobom či výberom).

Systémy sú si blízke prakticky len medzi dvojkou a trojkou, jednotka je od nich viac odlišná, no vo všetkých troch hrách to funguje veľmi slušne a naozaj si môžete užiť niekoľko prechádzaní a vždy iným spôsobom. Okrem toho ale levelujete aj svojich parťákov, odomykáte im špeciálne schopnosti a, čo je najlepšie, dokážete ich ovládať aj v boji a dávať im príkazy počas dočasného zastavenia boja. To vám umožňuje mať v boji rôzne triedy podľa želanej situácie (a nepriateľov pred vami), čomu prispôsobíte schopnosti a viete ich aj parádne kombinovať. Napríklad s jednou postavou nepriateľa pripraviť o štít, s druhou ho zdvihnúť do vzduchu a vy už potom len strelíte presne do hlavy.

Rovnako sa naprieč hrami menila aj samotná akcia. Aj napriek úpravám a opravám je v jednotke stále najviac toporná. Oproti pôvodnému vydaniu už však dokážete používať aj zbrane mimo svoju špecializáciu, akurát ich neviete ďalej levelovať. V dvojke sa zbrane levelujú úplne inak a musíte hľadať upgrady, no vylepšujete tiež samotnú loď Normandy, aby ste mali väčšie šance vo finálnej bitke. Trojka zase levelovanie zbraní vrátila, aj keď v inom štýle, navyše pridáva hmotnosť zbraní.

Jednotka v streľbe stavia na systéme prehrievania zbraní, takže musíte do krytu prechádzať nielen vtedy, keď sa potrebujete skryť pred nepriateľskou streľbou alebo doplniť zdravie, ale tiež vtedy, keď potrebujete nechať zbraň vychladnúť. Od dvojky sa to zmenilo na systém zásobníkov, ktoré zbierate a reálne vám môže dôjsť munícia, ale hre samotnej to sedí lepšie. Navyše to aj trošku viac motivuje striedať zbrane, aby ste neplytvali muníciou z menej efektívnych zbraní voči aktuálnym nepriateľom. Trojka je v oblasti akcie najďalej, akcia je pekne plynulá, doplnená o viac interakcie a aj s parádne vylepšenými útokmi zblízka, ktoré konečne dostali zmysel. Pridané možnosti interakcie navyše pomáhajú nielen dynamike, ale aj tempu a dizajnu hry – viac sa naskáčete aj nalozíte.

Trojka je ale tiež ťažšia ako predchádzajúce hry. Upravuje aj spôsob výberu obťažnosti, keď si môžete vybrať sústredenie na príbeh s jednoduchšou akciou, RPG režim alebo akčný režim. Taktiež sa dočkala najväčších zmien umelej inteligencie, ktorá je agresívnejšia, používa proti vám granáty a celkovo už nie je taká hlúpa ako v jednotke, kde AI stále patrí k najslabším článkom hry. Pritom ide o AI spolubojovníkov aj nepriateľov. V trojke máte granáty aj vy a tiež si ich upravujete podľa tried.

Všetky tri hry sú nielen o príbehu, levelovaní a akcii, ale aj o explorácii. Čakajú na vás desiatky rôznych planét, mesiacov, asteroidov, vesmírnych staníc a aj vrakov, ktoré môžete navštíviť a opäť v každej hre inak. Jednotka vás naozaj dostane na mnohé planéty, ale na niektorých sa toho až tak veľa nedeje, respektíve tam nájdete len menšie úlohy, ktoré sa nerozvinú do väčších línií. Tieto svety skúmate z vozidla Mako, ktoré prekonáva aj náročné prekážky terénu a hlavne sa konečne naozaj dobre ovláda. Ak vás Mako nebavilo v pôvodnej hre, nestane sa teraz z neho zrazu zábavný prvok, ale aspoň to ovládanie a aj akcia s vozidlom sú teraz lepšie.

Dvojka Mako zahodila a vždy sa dostanete presne tam, kam potrebujete. Až na jedno DLC a jeho misie, ktoré nahradili Mako vznášadlom a pridali aj ťaženie/skenovanie, čo nie je úplne zábava, ale tie misie sú len 4 a sú nepovinné. Hlavne ale explorácia v hre prebieha tak, že z orbity skenujete planéte a vysielate sondy tam, kde niečo nájdete. Môže to byť ložisko minerálov, ktoré využijete neskôr na upgrady lode a výstroje, alebo aj núdzový signál, ktorý pre vás predstavuje ďalšiu úlohu. Trojka vychádza z tohto systému, ale pridáva systém galaktickej hrozby, pričom skenovanie láka pozornosť nepriateľov, pred ktorými musíte uniknúť.

Zároveň to nie je jediná novinka, ktorú trojka zaviedla. Ak chcete detailnejšie popísanie všetkých noviniek a zmien, ktoré hra priniesla, prečítajte si pôvodnú recenziu na ňu, ja vypichnem len to dôležité – War Assets. Pripravujete sa na vojnu, o tom je celá hra. A potrebujete mať na svojej strane hrdinov aj armády galaxie. Snažíte sa ich k sebe dostať dialógmi aj činmi a postupne si budujete silu, ktorú potrebujete pre záverečný boj. Od sily vašej armády sa potom odvíja aj koniec hry a celej trilógie. Preto je pochopiteľné, že časť zdrojov máte aj z predchádzajúcich hier a keď je trilógia takto pekne pokope, môžete už od začiatku robiť také rozhodnutia, ktoré vám najviac pomôžu. Alebo nie a môžete na smrť odsúdiť celú jednu civilizáciu, len aby ste videli, aký to pre hru bude mať vplyv.

Osobne sa mi na trojke tiež páči, že aj keď je hrou o vojne proti celej nepriateľskej armáde, stále dokáže budovať aj zaujímavých konkrétnych antagonistov. Niečo sa prenáša z predchádzajúcich hier a už pri nich tušíte, kde by mohlo byť nejaké politické trenie, kto by vás neskôr mohol zradiť a podobne. No aj keď sa sto stane, stále je to šikovne a pútavo spracované, prípadne k tomu autori pridali aj nejakú novú zápornú postavu, ktorá predstavuje trošku konkrétnejšiu hrozbu, s ktorou sa môžete aj priamo stretnúť v boji, čo zase hra dáva aj trochu iný náboj. Aj keď totiž mimozemská hrozba nad vami stále visí, nie je to niečo, s čím sa môžete vlastnoručne porátať tu a teraz.

Legendary Edition predstavuje ultimátne balenie Mass Effect trilógie, lebo okrem hier prináša aj všetky DLC a niektoré sú naozaj dobré. Nájdete tu aj slabšie kúsky, ale z hľadiska celkového obsahu stále fungujú, pridajú vám nové dobrodružstvá, nové postavy a celkovo niečo navyše. Vrcholom DLC ponuky je Citadela, expanzia o vašich spoločníkoch a vzťahoch s nimi, ktorá je akousi čerešničkou na torte a prináša mnoho skvelých momentov. Niečo ale predsa v kolekcii chýba a nemyslím tým DLC Pinnacle Station pre jednotku, ktoré je tak trochu zbytočné a autori ho tu nedali. Chýba tu multiplayer, ktorý bol pôvodne dôležitý aj pre bojovú pripravenosť v trojke. Nebol zlý, kedysi ma na pár hodín zabavil, ale dnes by si už asi publikum nenašiel.

Kolekcia tiež trilógiu remastruje, respektíve hlavnej jej prvú časť, ktorá bola preklopená do novšieho enginu, upravená bola hrateľnosť a naozaj výrazne bol vylepšený vizuál, aby pôsobil jednotnejšie s ďalšími dvomi hrami. Vylepšené boli aj animácie postáv a hlavne tváre, ktoré pôsobia prirodzenejšie. Aj tak ale tu a tam narazíte na niečo, čo úpravu nedostalo a vtedy sa až zdesíte z toho rozdielu (reálne tu je pár NPC postáv, ktoré sú v pôvodnej kvalite a vyzerajú príšerne). Dvojka a trojka sú vylepšené tiež, ale skôr len o efekty, možno lepšie textúry, vyššie rozlíšenie, HDR a podobne. Svoj vek tak hry nedokážu skryť, ale nemôžem povedať, že by sa mi napríklad na trojku teraz pozeralo zle. Na nových konzolách máte teraz navyše na výber medzi vyšším rozlíšením a lepším snímkovaním.