Arkádové prestrelky boli kedysi na výslní a hrávali sa najmä na automatoch. Dnes ich je pomenej, ale o to viac ich hráči, ktorí bažia práve po takýchto kúskoch, dokážu oceniť. Cloud Cutter je od našich susedov z Čiech. Názov štúdia Just Two naznačuje, že boli na všetko len dvaja, v záverečných titulkoch sa však dočítate, že hru vytvoril Jiří Dočkal (Cooper), art si vzal na starosť Zdeněk Opletal (Drak) a audio Rob Carr. A ukázalo sa, že to bola spolupráca naozaj úspešná.
A čože z toho nakoniec vzniklo? Veľmi dynamická adrenalínová hra so stíhačkou, ktorú hráč ovláda pri pohľade zhora. Kamera sa síce v priebehu bojov občas zmení, ale štandardne sa z výšky pozeráte na strechy domov, kapoty vojenských áut a vrtule prilietajúcich helikoptér. Sortiment nepriateľov nie je najhorší a ak sa aj niektoré jednotky opakujú, sú to aspoň rôzne alternatívy. Navyše aj tak nebudete mať veľmi čas obzerať si ich, pretože všetko je veľmi rýchle a frenetické a ak prehliadnete devastačné strely z obranných veží, navádzané rakety alebo výstrely z kanónov, veľmi rýchlo dolietate. Napokon predovšetkým prítomnosť pozemných cieľov si uvedomíte najmä vďaka strelám, ktoré vypálili a po priblížení aj ukazovateľom ich poškodenia, no inak bunkre a vozidlá často splývajú s prostredím. V reálnej vojne je to zámer, v tejto prudkej arkáde, kde si musíte v misii vystačiť s jediným životom, je to ale jedna z vecí, ktoré môžu zhoršiť komfort a zážitok hráča.
Tvorcovia ponúkli trinásť misií, ktoré sa tradičným spôsobom, teda ich zdolaním, postupne odomykajú. Na výber sú tri obťažnosti, pričom už tá „normálna“ je veľmi náročná. Hra sa s vami už od začiatku nemazná a bez veľkých prieťahov na vás okamžite začne posielať množstvo lietadiel a bojových vozidiel, ktoré podporujú veže, helikoptéry a na vode lode aj ponorky. Obrazovka je bežne plná rôznych pestrofarebných striel, pričom na vašu elimináciu niekedy stačia dva - tri zásahy. Uhýbanie a zostrelenie čo najväčšieho počtu protivníkov, ktorí niekedy priletia aj zo strán alebo na vás pália odzadu, je preto kľúčové. Pritom nemusíte držať prst na „fire“ tlačidle, či už v hre použijete klávesnicu (v tomto prípade sa mi osvedčila viac) alebo gamepad. Vaše lietadlo totiž strieľa automaticky a stačí vám teda byť v správnej polohe pred cieľmi, aby zinkasovali rany.
Popritom občas získate niektorý z troch špeciálnych útokov, ktorý si už aktivujete sami podľa uváženia. Je to vždy len jedna dávka, preto treba zvážiť, kedy ju využijete. Buď na chvíľu spomalíte rakety a pohyb nepriateľov, takže ich pohodlne kosíte, alebo zameriate tri ciele a odpálite ničivé strely, či využijete červený laserový lúč, ktorý rýchlo vyčistí okolie. Špeciálne útoky, ale aj automatické vylepšenia základnej streľby a krížiky, ktoré vám po troškách dopĺňajú život, zostávajú po zničených protivníkoch, stačí len cez ne preletieť.
Pripravte sa na to, že si už prvý level pravdepodobne niekoľkokrát zopakujete, kým so zadosťučinením zničíte posledný cieľ. A hra nepoľaví, ale bude pokračovať v rovnakom tempe, s vysokou intenzitou a mierou vašich zlyhaní a reštartov. Mnohých to odradí, lebo tu skrátka nejestvuje nízka náročnosť, len veľmi vysoká a potom už iba vyššia a extrémna. Pritom by stačilo málo, aby hru uspokojivo zvládli aj menej ostrieľaní a trpezliví hráči – aspoň na najnižšom stupni namiesto jedného života tri. Toto je ale skrátka záležitosť len pre hardcore hráčov, prípadne sa to dá ľahšie zvládnuť s kamarátom v multiplayeri.
Spočiatku som mal dojem, že je to aj na mňa priveľa, no napokon som sa adaptoval, naučil sa dôkladne manévrovať a pri reparátoch pomohlo aj memorovanie. Už som približne vedel, kde a z ktorej strany mám očakávať útok a nebol som zaskočený. A keďže som nemal spoluhráča, ktorý by bojoval po mojom boku na zdieľanej obrazovke, niekedy som tesne predtým, ako explodoval môj stroj, aktivoval druhú stíhačku. Takže som si vlastne fintou prisvojil druhý život, len som pritom rýchlo musel presedlať zo šípok na WSAD. Obzvlášť sa mi to hodilo pri bossoch, ktorí sú niekedy súčasťou misie s menšími protivníkmi, ale vo vybraných misiách nastúpia hneď na začiatku. Ale aj keď bolo treba dlhšie ukrajovať z ich života, zničiť bossa bol menší problém ako čeliť prívalu bežných jednotiek. Každopádne prejsť všetko a zdolať finálneho veľkého nepriateľa v poslednej misii sa mi podarilo približne po niečo viac ako piatich hodinách.
Napokon teda to peklo nebolo až také smrtiace, ako sa mi spočiatku javilo, hoci to bolo vydreté víťazstvo a poriadna skúška zručnosti a pohotových reflexov. Na konci, ešte napumpovaný adrenalínom, som z toho mal dobrý pocit, ibaže som zistil, že hra už, bohužiaľ, nemá nič navyše, čo by mohla ponúknuť. Ak teda nepočítam opakovanie sťažených misií alebo snahu o získanie extra hviezdičiek za zabitie 75% či 100% protivníkov, let bez použitia špeciálnych útokov, alebo bez toho , aby ma čo i len raz zasiahli. Potešil by napríklad režim prežitia so stále novými, čoraz silnejšími vlnami nepriateľov. Ale tých niekoľko hodín som sa aj tak výborne bavil a kratšia dĺžka je zohľadnená aj v nižšie nastavenej cenovke hry.
Menšie nepríjemnosti a rušivé momenty spôsobovali príležitostné chyby v hre. Občas mi zamrzla, čo, našťastie, nebolo priamo počas misie, alebo až po mojom skonaní a v menu, či pri minimalizovaní na ploche. Raz mi vôbec nestrieľala stíhačka pri aktivácii druhého hráča a viackrát mi nakrátko preblikla obrazovka, takže som pár sekúnd nič nevidel, čo v takejto hre môže byť osudné. V online rebríčku sa ukázalo moje skóre 0 aj napriek tomu, že som prešiel všetkých trinásť misií.
Audiovizuálna stránka je veľmi príjemná. Zvuky streľby a explózií prepojené s hudbou znejú dobre. Mne osobne veľmi sadol použitý štýl a spracovanie niekoľkých prostredí, kde sa lieta nad zalesnenými oblasťami, púšťou, zasneženou krajinou, morom, železnicami a továrňami. Pekne a prehľadne pôsobili aj nočné misie, kde vynikli svietiace strely a explózie. No ako som už spomínal, v teréne s početnými objektmi neraz ťažko identifikujete splývajúcich nepriateľov, až kým nezačnú útočiť. A vo finálnej fáze jednej misie bol trochu nepochopiteľný experiment s kamerou - zrazu sa prepol pohľad na moje lietadlo zozadu a bolo to dosť mätúce. Ešte by sa možno žiadalo pár predelových scén, určite aspoň po zavŕšení poslednej misie, ktorá sama osebe nebola nejakým veľkolepým vyvrcholením.
Cloud Cutter poteší milovníkov arkádových prestreliek zo starej školy, ktorí sa nezľaknú vysokej náročnosti a musia počítať s tým, že im hra vydrží len niekoľko hodín. Oživením aj určitým uľahčením je mulltiplayer na spoločnej obrazovke. V každom prípade je to parádny adrenalínový let, ktorý je hodný investície aj vášho času, ak máte radi tento žáner a neprekáža vám, že hra už od začiatku a aj na najnižšej obťažnosti poriadne pritvrdí.
