Hry či filmy by sa vzájomne pri plnom rešpekte nemali porovnávať, ale všetci to aj tak podvedome robíme. V tom prípade jeden neskromný pohľad: vyvrcholenie štvordielnej série Trails of Cold Steel pôsobí sčasti ako Avengers: Endgame. Je to epická hra vo svojom žánri, má desiatky postáv, ktoré vám núka a chce s nimi spracovať dej – a vznikajú pri nich podobné situácie. Napríklad každý má dostať určitý priestor a zároveň to musí ladiť v jednom celku.

Prirodzene, naskočiť do rozbehnutého vlaku týchto ansámblov nie je ľahké. Takže hoci by som vám strašne chcel odporučiť túto sériu ako jednu z najlepších za poslednú dekádu, súčasne dávam echo, že je ideálne mať odohrané aj minulé tri časti. Bez nich sa pripravíte o množstvo narážok, kulmináciu nejednej línie, vzťahov a nebude vám všetko dávať plnohodnotný zmysel. Na rozdiel od iných titulov sa hra nesnaží ani o veľkú rekapituláciu predošlých udalostí – sú tu zásadné zhrnutia minulých častí, ale tie sotva pokryjú enormnú porciu (viac ako 200 hodín hrania) a poslúžia skôr na osvieženie pamäti veteránov ako porozumenie kľúčovým bodom. A Trials of Cold Steel sú veľmi veľké hry...

Štvorka vás hádže do deja a odohráva sa priamo dva týždne po finále trojky, všetci automaticky rátajú, že viete čo sa stalo doteraz, kde sú top problémy, kto s kým je za dobre a kde treba nastaviť už zrkadlo postavám. Podobne ako Avengers: Endgame, aj štvorka tejto RPG ságy prekvapivo spomalí tempo a trvá pekných pár hodín, kým sa na veľkej ploche snaží rozohrať niečo dramatické. Je to akoby štart pre novú zápletku a séria skúšok správnosti, či si pamätáte hrdinov a ich roly. Veľa postáv čaká na nové udalosti a je ich niekedy toľko, že scenáristi vložili do scény 20-25 postáv a každá chce niečo povedať. Dlhočizné animácie, vysvetľovania a budovanie komplotu sú dôležité – ak nie ste pripravení klikať tony textu, bacha. Nehovoriac o prepájaní na dramatické udalosti z minula a návraty na rovnaké miesta. To všetko slúži na ukončenie dlhoročných pletiek, línií, do toho sa mieša ešte nový konflikt, kde istý kancelár Osborne kuje pikle so záhadnou spoločnosťou, spomína sa silná kliatba, na obzore je nový svetový konflikt a budúcnosť civilizácie je ohrozená.

Trails of the Cold Steel mali vždy v centre pozornosti jednotku Class VII a radi miešali do diania tie klasické RPG prvky vrátane vojny a mágie, no zároveň aj politiku. Veľké množstvo postáv je výhoda pre neskoršie hranie – hoci dej ráta so štyridsiatkou (!), hrateľných je cca 20, čo je stále nadpriemerný počet na tradičné JRPG. Objavovanie sveta, známych i nových častí je súdržné a partia putuje naprieč rozličnými mestami, svetom i dungeonmi, pričom sa postupne zbiera a rieši problémy každej lokality. Tým, že politický konflikt zasahuje do života mnohých, hrdinovia nájdu svoje miesto celkom ľahko.

Tempo finálnej časti je však podobne ako pri štvrtých Avengers rozmanité – po pomalšom štarte príde pár dobrých momentov (druhá kapitola!), ale prakticky tri štvrtiny hry sú rozhádzané – chvíľu to má grády, potom sa vlečie. Prevaha dialógov v istých momentoch (aj na úkor objavovania sveta) nemusí pasovať vždy, niekedy skrátka chcete viac bojovať, skúmať a nie iba zízať na scény.

Dej a postavy sú však kvalitné napísané a hoci hra otvorene recykluje minulé pasáže, idete pozrieť aj nové lokality. Náplň je vhodne rozložená a môžete sa venovať nielen boju, ale aj vedľajším úlohám (skôr klasika na grind ako čosi extra), objavovanie pokladov (lepšia výzbroj i peniaze), boje s extra bossmi (pomôžu na cibrenie taktiky) či pár minihier na relax. Ale celkové budovanie sveta nie je slabé – naopak, Falcom má obrovské ambície a snaží sa o rôzne nápady aj pri menšom rozpočte.

Po dialógoch je ďalšia esenciálna zložka súbojový systém a tu hra exceluje. Vďaka množstvu postáv sa môžete venovať rozmanitej taktike. Súboje fungujú na ťahy, popri zameraniu osôb sa veľmi hráte aj s fyzickými údermi, zbraňami a mágiou. Okrem klasických zásahov sa autori dodali tzv. Arts, čo sú elementárne útoky a pýtajú si aj príslušné EP body. No ešte mixujú aj tzv. Craft schopnosti, tie čerpajú zase CP body. Vzniká solídna voľba možností a to sa môžete vrhnúť aj na reťazenie útokov s bonusmi, prípadne investíciu do príkazov s pozitívnymi účinkami na pár ťahov.

A tvrdím, že autori nezobrali iba identicky systém z trojky, ale pokúsili sa o jemné úpravy. Je to cítiť pri zrážaní nepriateľov – po novom sa rýchlejšie postavia na nohy a bojujú ďalej. Nemôžete do nich iba šiť hlava-nehlava s bonusmi. Isteže, spoznávanie oponentov je zábava a stratégia sama o sebe – čo na koho platí, kde sú slabiny a ktoré zbrane či elementárne útoky najlepšie zaberú. Veľký vplyv má aj pozícia na bojisku (kde kto stojí a záber efektu), časť útokov sa dlho nabíja, takže sa z nich stane skôr rarita alebo že súperi zrazu prejdú do fázy, kde sú nečakane silnejší. Súboje s bossmi sú samostatná kapitola a sú dlhé (10-15 minút je štandard) a pýtajú si vašu trpezlivosť. Ale stoja za to a autori ich výborne vkladajú na dobré miesta.

Na súboje má sčasti vplyv aj vzťah postáv, čo je element známy z Fire Emblem či Persona hier. Medzi postavami (a tu oceníte ich množstvo) sa dajú budovať romantické i priateľské vzťahy cez zväzky. Je na vás, koľko času im budete venovať – na ne sú určené darčeky, špeciálne animácie i úlohy. Je škoda tento element nevyužiť, lebo dobré vzťahy = viac skúseností a spájanie = vyššia efektivita, tá sa v boji rozhodne zíde, keď sa dvaja zídu vedľa seba. Študujte a nepodceňujte postavy.

To, že sa hra neberie vážne napriek ústrednému politickému konfliktu, dokážu rôzne minihry. Môžete ísť na ryby, zahrať si kartovú hru Vantage Masters a je tu aj derivácia Tetrisu. Motivácia na hranie je skôr v chuti dať si pauzu od tria objav-boj-dej, ktoré sa vedia po čase trošičku zunovať. To nemení nič na vážnosti hry, kvalite politického konfliktu či diania – aj Yakuza hry dokážu pár minút po vražde ísť do jemného módu alebo vašu myseľ preniesť inde. A to sa darí aj tejto JRPG.

Trails of the Cold Steel IV je v jadre PS4 hra, ktorá zaberala desiatky GB, preto je famózne vidieť jej kompaktnú Switch verziu, ktorá robí isté kompromisy, ale stále prináša výborný zážitok. Napríklad tie prostredia majú mierne nižšie rozlíšenia, ale štylizovaná grafika ich neochudobní príliš. Platí to aj pre postavy, ktorých je veľa neraz aj na jednej obrazovke. Výborne obstali súboje, ktoré dokážu obsiahnuť ťahovú melu, rozličné efekty, elementárne údery aj špeciálne bonusové útoky – tu Switch maká veru naplno, ale hra sa nedostáva do pomalej či nehrateľnej fázy. Hudobná stránka je kvalitná, je tu kopa muziky, ktorá sa neštíti miešať orchestrálne kúsky, rockové melódie i pomalšie skladby.

Sérii The Legend of Heroes sa venujeme na Sectore málo a je to škoda. No sú to poriadne niche kúsky, ktoré si od vás vyžadujú hromadu času. Sága Trails of the Cold Steel je na konci a po štyroch dieloch možno zhrnúť, že ide o veľmi kvalitnú JRPG, no pýta stovky hodín času. Prvé dva diely môžete hrať na PS3 i Vita, aktuálne je celá sága na PS4, trojka a štvorka na Switch. Sériu nájdete aj na PC. Práve PC a PS4 je miesto pre kompletné vychutnanie, no pri obrovskej porcii a dlhých scénach mi vždy padla vhod prenosná verzia aj za cenu trošku slabšej grafiky.