Nová akčná RPG z dielne Namco Bandai je prekvapivo jedna z chytľavých noviniek tohto roka. Má úplne nový, vlastný svet bez vplyvu existujúceho seriálu, mangy či iného zdroja. Je to nová značka, na ktorej sa dá budovať a má solídne herné mechanizmy, ktoré vás držia prikovaných k TV. Obsahuje dobrú chytľavosť – buď si chcete prejsť mapu, misiu, dobre taktizovať a bojovať, dozvedieť sa čosi nové z príbehu alebo utužiť vzťah s hrdinami. Stále vás sem čosi ťahá na hodinku či dve...

Futuristická budúcnosť, ktorú Scarlet Nexus prezentuje, má kopu netradičných noviniek. Samotný svet vyzerá ako tradičná japonská metropola, ale ozvláštnená o rôzne futuristické elementy: namiesto tabúľ s názvami ulíc či značiek sú všade hologramy, dokonca aj cyklopruhy sú znázornené na zemi na istom mieste slabomodrou farbou so šípkami. Stále tu ostáva priestor pre životný štýl Japoncov s návštevou chrámov, uctievanie si tradícií a hierarchii v spoločnosti. Ľudia sa však zmenili vnútorne tiež, lebo sa im vyvinuli psionické schopnosti, čo najviac prispelo k zmene fungovania spoločnosti – prepájané vedomie, iný vplyv na technológie a navyše každý dostal iné vlastnosti. Na pohľad to pripomína X-Menov, ale Japonci zamiešali námet ešte do inej sféry.

Ľudstvo má totiž nového nepriateľa i strach: tzv. Others. Iná rasa, iné stvorenia, ale veľmi smrtonosné, lebo chcú žrať mozgy ľudí a ohrozujú ich na každom kroku. Proti nim sa formuje jednotka OSF (Other Suppression Force), ktorej cieľom je potláčať ich útoky a bojovať za ochranu ľudí aspoň kde to ide. Na planéte sa však mnohé miesta zmenili na neobývateľné, OSF sa snaží chrániť aspoň koncentrované metropoly, ktoré Others občas navštevujú. O tom sa presvedčí aj váš hrdina na vlastnej koži, keď si po promócii a vstupe do OSF vyskúša boj s Others prakticky prvý deň...

Na výber máte chalana Yuito a dievčinu Kasane, za ktorých sa inak hrá a majú aj iné dejové pozadie. Yuito má síce vplyvného otca, ale mamka mu zomrela v detstve – a zachránila ho žena, kvôli ktorej sa hlásil do OSF. Neustále má pocit, že by to mala byť práve Kasane, ktorú najnovšie zazrel, ale nesedí tu fakt, že je približne rovnako stará ako on. Kasane je odmeraná mladá žena, ktorá v OSF funguje so sestrou a jej odťažitý pohľad je príťažlivý a zvedavý zároveň. Scarlet Nexus má rozhodne pútavý dej a je sčasti škoda, že zrejme vzhľadom na rozpočet ho Namco Bandai rozpráva cez komiksové scény a nie plnohodnotné animácie, kde by mohol ešte lepšie vyznieť. Dialógy sú síce plne nahovorené, ale ťažko sa zbaviť pocitu, že sa tu možno úmyselne šetrilo v prospech komiksového štýlu.

Ale moje podozrenie, či autori dokážu dotiahnuť príbeh do uspokojivého konca, sa začalo napĺňať v druhej polovici. Vtedy si totiž uvedomíte, že zatiaľ čo náčrt príbehu a postáv je dobrý, neskôr sa doň začnú vťahovať rôzne politické vplyvy a niektoré kapitoly len umelo naťahujú dĺžku a súkajú čudné nesúrodé motívy. Samozrejme, nedá sa prezradiť viac, ale niektoré konflikty sú skôr umelo vytvárané a neskôr sa poťahovanie za nitky osudu vydá istým smerom. Scenár totiž šikovne pracuje s tuctom postáv a aj duálnym pohľadom na dej – za každú hrateľnú postavu nazeráte na dej trocha inak, čo je pochopiteľné vzhľadom na iný pôvod i motivácie hrdinov.

A spočiatku ma nechytil za srdce ani samotný svet. Zatiaľ čo hlavná centrála OSF a okolité mesto sú fajn, keď sa vydáte na jednotlivé misie, objavíte rozpadnuté budovy, opustené mestské štvrte či stavby a neraz chýba štipka života či čosi originálne. Prvá misia – idete do starého mesta. Druhá – na veľké stavenisko. Tretia – opäť mestská oblasť bez ľudí. Parkoviská, námestia, obchody, ale všetko na jedno brdo. Nemožno však vyčítať, že lokalitám chýba život, pretože je to zámer hry – ľudia sa vysťahovali. Ale aj tak by sa lepšia pestrosť zišla, lebo takto je veľká časť hry graficky skôr monotematická.

Súbojový systém si žiada tiež veľkú pozornosť. Už primárny výber postavy vám určí, ako budete hrať – Yuito je dobrý na útoky zblízka a rôzne meče či bakule dokáže uchopiť v akcii. Kasane sa zameria na ďaleké zásahy a technické finty. Hra na vás počas hodiny chrlí všemožné možnosti: ako blokovať, ako skákať, ako bojovať v lufte, ako spájať údery, ťažké i ľahké. Osvedčená klasika. Variabilita príde v momente, keď začnete ovládať svoje psionické schopnosti – a neskôr pridáte možnosti ostatných.

Yuito i Kasane majú psychokinetické schopnosti, takže dokážu mysľou dvihnúť smetiak a šmariť ho do nepriateľa. Použite na to R2 tlačidlo a už to parádne lieta. Vybrané lokality majú predmety, kde sa dá využiť aj L2 tlačidlo na prešpekulované ťahy – či už na silnejšie trámy či celé lavičky alebo aj na čosi ťažkotonážne ako obrovské betónové rúry zavesené na stavenisku. Jeden z prvých bossov sa dá priamo poraziť takým spôsobom. Akurát na psychokinetické schopnosti máte tiež nastavený limit – má fialovú farbu, dobíja sa postupne a keď si ich miniete, musíte sa spoľahnúť na základ.

Ak by ste bojovali iba sami, bola by to po čase nuda, takže autori implementovali SAS systém, ktorý vám umožní využívať v dávkach aj špeciálne schopnosti parťákov v skupine vďaka prepojeniu myslí. Funguje to tak, že ich schopnosť si viete vyvolať cez R1 tlačidlo na obmedzený čas (potom sa musí opäť „nabiť“) a tam začína pravá taktická zábava. Niekto vám venuje pyrokinézu a môžete šľahať ohne. Alebo dostanete neviditeľnosť a na chvíľu môžete obšmietať nenápadne okolo oponentov a ísť tvrdo do nich, keď si zaumienite. Tzv. sklerokinéza vám umožní zmierniť útoky a jasnovidectvo vám zase pomôže vidieť trošku vopred objaviť slabiny nepriateľov či tajné miesta. Všetky vlastnosti majú odlišné farby a hra vás posiela v odlišnom zložení na rôzne misie v príbehu i vedľajších nasadeniach, takže si ich priebežne osvojujete a nájdete si svojich favoritov.

A treba uznať, že vďaka SAS je systém oveľa bohatší, lebo iba kombinácia úderov by vám nestačila. Avšak správne načasovanie a ich manažment je kľúčový, lebo hoci sa nabíjajú rýchlo, stále čelíte nedostatku a nemožno ich využívať nonstop. Ideálne je striedanie – zatiaľ čo sa jeden nabíja, druhý je k dispozícii. Ale ich počet determinuje počet členov v skupine – môžete byť dvaja i viacerí. Nie je to však všetko: je tu supermód Brain Drive, kedy máte dočasne oveľa vyššiu silu na údery a kombá alebo Brain Field, extrémny mód psychokinézy so silnejšími štatistikami, ale i rizikom: môže vás zabiť, ak v ňom zotrváte príliš dlho. Iste, snaha vyšponovať hrdinu do najlepšej kondičky občas za to stojí. A ešte je tu tzv. Brain Crush, ktorý sa objaví pri nepriateľoch, keď sú už takmer na kolenách. Stlačte L2 a efektne ich dorazíte (niektorí puknú ako žiarovka) a dostanete extra odmeny.

Aj vývoj postavy sa stará, aby hra nestagnovala na rovnakom bode. Na tzv. mozgovej mape si možno za body odblokovať jednak pasívne vlastnosti typu sila+2, vitalita+4 alebo nové schopnosti i kombá. Hoci prvá hodina mi pri boji prišla ako nie príliš záživná (ale ruku na srdce, hru som štartoval rovno po dohraní FF7 Remake Intermission epizóde, čo bola asi veľká výzva na nadväzovanie), postupne sa mi jednotlivé mechanizmy zaryli do pamäti a začal som si niektoré misie užívať. Už som totiž poznal mapy, kde sa misie odohrávajú a vedel, kam ísť, dokonca aj pozície nepriateľov – a experimentoval ako ich najlepšie porážať. Tým, že na misiu idete vždy v inom zložení partie, sa to celkom dá.

Štruktúra hry sa po 2-3 hodinách rýchlo rozbije a nemusíte plniť iba príbehové misie. Ak pri nich ostanete, Scarlet Nexus sa vám odmení lepším tempom i nadväznosťou deja. Nič vás nebude zdržiavať a za 18-20 hodín ste na konci. Ale ak ste pomalší typ hráča alebo si chcete užiť všetko čo hra ponúka, odporúčam brať aj vedľajšie misie a sami sa rozhodnete či ich splníte. Sú ich tu asi tri tucty, väčšina sa sústredí na opätovné návštevy známych miest, kde budete bojovať s x nepriateľmi alebo získavať x predmetov. Zberateľské misie sú polonuda, ale ak dostanete úlohu bojovať istým štýlom – napríklad vo vzduchu alebo použitím istej schopnosti, to je pekná výzva. Skúseností nie je nikdy dosť a na mape sú často zelené či strieborné body, z ktorých tiež čosi padne. Navyše niektoré predmety môžete meniť v obchode za kvalitné zbrane či doplnky – a to sa rozhodne počíta.

A nebola by to japonská hra s partiou, ktorá by sa sústredila aj na ich vzájomné vzťahy. Podobne ako pri Persona či Fire Emblem, aj tu si môžete tvoriť a zlepšovať vzťahy – a za to niečo získate. Tzv. Bond epizódy sú kombináciou animácií či misií, ktoré si môžete voliť počas trávenia času v skrýši. Tu sa medzi misiami liečia rany, aj utužujú vzťahy. Ak sa vám podarí s niekým zvýšiť si vzájomný level, získate ďalšie schopnosti, lepšie útoky či ťahy v obrane. Ak by ste sa na vedľajšie misie vykašľali, nie je to problém, ale do týchto Bond epizód by som čas rozhodne investoval. Navyše vám aj čosi dajú do dejového pozadia a spoznávania postáv. Nechýba ani klasické venovanie darčekov spriaznenej duši.

Recenzovaná verzia na PS5 ukázala solídnu grafiku – i keď jej väčšia štylizácia do animé štýlu si ani nepotrpí na obrovské rozlíšenia či detaily. No menšia náročnosť na druhej strane ponúka 4K rozlíšenie i stabilných 60 fps. Zaujímavejšie je využívanie zvukových možností: domáce kino prenáša výbuchy, schopnosti a animácie veľmi dobre. Soundtrack prišiel akoby od dvoch tvorcov – na jednej strane tu počuť jazz, neskôr zase elektronické tracky.

A potom je tu DualSense ovládač, ktorý sa neustále hlási o pozornosť. Tu sa troška trasie, inokedy vydá zvuk, občas si užijete odozvu pri súbojoch, skrátka hrá sa s ním inak a je to slušný zážitok. Čím viac hier vychádza, tým väčší rozptyl nájdete v jeho využívaní, ale Scarlet Nexus si ho pýta často.

Takže Namco Bandai sa vydáva trošku iným smerom a popri klasickej sérii Tales či adaptácii manga seriálov má novú značku. Nie je vôbec márna, dá sa na nej ďalej stavať a minimálne prvá polovica vás zaujme solídnym námetom, dejom i prísľubom. A chytľavý súbojový systém s extra možnosťami sa tiež ukazuje ako kvalitný a neodoláte ani jednej misii. Nie je to špička žánru, ale na štart potenciálnej série silný nadpriemerný zážitok.