Keď som začal písať recenziu na Rogue State Revolution, tušil som, že veľmi podobný úvod by som mohol napísať aj pre Realpolitiks II. Pokračovanie rovnomennej prvej časti od poľského štúdia Jujubee je zaujímavým pokusom o grand stratégiu v štýle tých od Paradoxu. Kým však hry, ako Crusader Kings III, Europa Universalis IV alebo Hearts of Iron IV pokrývajú minulosť a Stellaris zas ďalekú budúcnosť, Realpolitiks sa zameriava na etapu 21. storočia.

V ponuke máte okrem tutoriálu ďalšie tri scenáre, klasickú kampaň, scenár s pandémiou a post-apokalyptický scenár. Tutoriál je pomerne rýchly a jednoduchý, ale zrejme až priveľmi. Na jednej strane je fajn, že vás nezahltí takým množstvom informácií, že nakoniec už ani nebudete vedieť ako začať. Na druhej strane, sú tu aj veci, ktoré nie sú vysvetlené ideálne. Ostal som zarazený, keď mi hra po niekoľkých hodinách dala úlohu, ktorú som nedokázal splniť. Nielenže som nevedel ako na to, ale nakoniec sa to ani nedalo. Prečo? To neviem, ale nebol by som prekvapený, ak by to bol len jeden z mnohých bugov, na ktoré sa tu dá naraziť.

A bohužiaľ, sú tu aj bugy, ktoré vám totálne znemožnia hranie. Pre mňa tak ostáva nehrateľnou práve kampaň s následkami pandémie, ktorá vyzerala veľmi sľubne. Ocitáte sa vo svete, v ktorom ešte stále zúri pandémia, ale, našťastie, vakcína je blízko. Prvou úlohou bude práve jej nákup (nechýba drahšia a lacnejšia verzia), na ktorý si budete musieť našetriť. Okrem toho budete čeliť poklesu rastu HDP, zvýšeniu nezamestnanosti a rôznym ďalším problémom. V mojom prípade to celé trvalo len pár minút. Pre postup vpred totiž bol potrebný výskum, ktorý nefungoval.

Tretí scenár vás prenesie do 22. storočia. Svet ani štáty ako ich poznáme dnes už neexistujú. Môže za to, ako inak, vojna, ktorá premenila Zem na nehostinné miesto. Prežilo len niekoľko frakcií na malých územiach a vy sa s jednou z nich pokúsite opäť obnoviť (v rámci možností) svet. Tento typ kampane sa do Realpolitiks II podľa mňa príliš nehodí, ale nie je to zlé spestrenie. Najväčším pozitívom sú vyrovnané podmienky pre všetkých. To vo zvyšných dvoch scenároch nezažijete.

Vybrať si môžete ktorúkoľvek krajinu sveta a pokúsiť sa s ňou v priebehu jedného storočia zvíťaziť, respektíve uspieť - to už záleží od výberu štátu. Čakajte klasické podmienky víťazstiev, ako najvyššie skóre, ekonomická, vedecká, vojenská dominancia a podobne. Je jasné, že naše malé Slovensko na to nebude mať. Svetu dominujú USA, Rusko a Čína, s ktorými bude hranie na víťazstvo jednoduchšie. Hra za malé a zaostalejšie štáty bude o niečo nudnejšia a zároveň budete do určitej miery odkázaní na milosť a nemilosť silnejších krajín, ale stále to má svoje osobité čaro. Potom nasleduje výber poradcu, ktorý vás bude sprevádzať celou hrou. Každý ponúka rôzne bonusy, či už k rastu HDP, príjmu niektorej zo surovín, diplomatické výhody, úspešnosť určitých akcií a podobne.

Každá z krajín má dané počiatočné množstvo surovín. Sú to peniaze, administratívne (akčné) body, kovy, ropa, vzácne prírodné prvky a pracovná sila. Prvých päť využijete pri odomykaní a rozvoji projektov, výstavbe a údržbe budov a armády. Na jej vytvorenie ale budete potrebovať aj pracovnú silu. Príjmy sa dajú zvýšiť špecifickými projektmi a budovami, ale tiež môžete využiť diplomaciu alebo špionáž a pri peniazoch aj akciové trhy a pôžičky. S financiami môžete ísť aj pod nulu, ale, samozrejme, sa vám tým vytvára dlh.

Projekty sú zmesou výskumu, zákonov a vyhlášok a inak esenciálnou časťou hry. Rozdelené sú do mnohých kategórií podľa zamerania na špionáž, diplomaciu, kultúru, infraštruktúru, finančný systém, ekonomiku, armádu, samostatné typy jednotiek, fyziku atď. V každej sekcii je množstvo projektov na odomknutie, spolu až niekoľko stoviek. Podľa rozvinutosti krajiny, za ktorú ste sa rozhodli hrať, máte niektoré z projektov už odomknuté a aktívne. Slovo aktívne v tomto prípade znamená, že nie všetky odomknuté projekty hneď aj používate. Môžete ich vypnúť, čím prídete o ich efekt, ale tiež ušetríte náklady na údržbu.

Niektoré z projektov sa zároveň vylučujú, nemôžete tak mať uzavreté hranice a pritom vítať migrantov. Efekty projektov sú rôzne podľa kategórie. Niektoré vám sprístupnia nové špionážne a diplomatické možnosti, odomknú nové technológie, budovy a jednotky (hurá, atómová bomba!), zvýšia útočné a obranné schopnosti jednotiek, väčšina ale bude kombináciou pozitívnych a negatívnych efektov. Napríklad sa vám tak zvýši produkcia surovín a klesne nezamestnanosť, ale porastie úroveň znečistenia a nespokojnosť. Ak nepôjdete až príliš razantne len jednou cestou, ale skôr systematicky, tak celkovo je to dobre vyvážené a nebudete musieť zasahovať a niektoré projekty dočasne deaktivovať.

Čomu už ale dobrý balans chýba, to je systém výstavby budov. Drvivá väčšina krajín je rozdelená do niekoľkých provincií a v každej môžete postaviť len jednu budovu. Pritom treba rátať s parlamentom, ktorý je automaticky postavený v jednej provincii. Také Slovensko má tak len jednu ďalšiu provinciu (Košice), v ktorej môže postaviť budovu. A sú aj štáty, ktoré nemôžu postaviť nijakú ďalšiu budovu, pretože jednoducho nemajú územie. Také USA alebo Rusko môže postaviť takmer všetky budovy. Myslím, že určite by sa tu dal vymyslieť lepší a spravodlivejší systém.

Najlepšou časťou hry sú diplomatické a špionážne možnosti. Tu by si pokojne aj ostatné podobné hry mohli brať príklad. Diplomacia je síce pomalá, ale v postupných krokoch vám umožní dostať pod kontrolu celý vybraný štát. Najprv musíte mať dostatočne dobré vzťahy, ktoré dosiahnete napríklad kooperačnou dohodou, dohodou o neútočení, investovaním a pod. Potom budete môcť krajinu pridať do tzv. bloku. To je najužšia forma spolupráce. Tým sa vám zároveň sprístupnia projekty špeciálne určené pre blok, ktoré sú zamerané na sociálnu, ekonomickú, vojenskú a vedeckú integráciu. Po dosiahnutí určitých hodnôt integrácie môžete danú krajinu anektovať, čím v podstate zanikne a jej územie prejde plne pod vašu kontrolu. To však môže trvať aj roky.

Špionáž a vojna sú podstatne rýchlejšie. Špióna jednoducho vyšlete na územie, o ktoré máte záujem, necháte ho vytvoriť nároky a potom už môžete útočiť. Len pozor na vzťahy, pokiaľ sú príliš pozitívne, nemôžete len tak vyhlásiť vojnu, čo je trochu zvláštne. Predtým ako pôjdete do vojny, môže byť užitočné využiť aj ďalšie špionážne možnosti a postarať sa úplný rozvrat v krajine. To som robil Rusku, ktoré veľmi vierohodne obsadilo časť Ukrajiny a Azerbajdžan. Likvidácia generálov, špiónov, budov, korupcia, rebélie a dokonca aj terorizmus. Predsa len, hral som za Saudskú Arábiu.

Ani táto hra však nebola bezproblémová. A opäť to boli komplikácie spôsobné chybami. Konkrétne išlo o „Warmonger“ ukazovateľ, ktorý sa vám zvyšuje vojnami (teda aspoň by sa mal). Ale napriek tomu, že som nijakú neviedol, z ničoho nič vyskočil najprv na viac ako dvesto a potom dokonca cez štyristo. Nebolo to úplne nehrateľné, ale komplikácie boli očividné. V krátkom časovom slede môj blok opustili hneď dve krajiny a viaceré štáty sa ma začali snažiť sabotovať za pomoci svojich špiónov.

Počas hry budete musieť čeliť aj viacerým výzvam a úlohám. Môžu to byť politické škandály, problémy menšinových skupín, korupcia, vyčíňanie masového vraha, ale aj organizovanie olympijských hier a ďalšie. Ponúkajú sa vám viaceré možnosti ako reagovať a s tým môžu byť spojené pozitívne, ale aj negatívne následky. Niektoré majú aj viac fáz, môžete sa tak rozhodnúť najprv pre vyšetrovanie a potom podľa jeho výsledkov zvoliť ďalšie akcie. Celkovo ide o príjemné spestrenie.

Príjemným plusom je prítomnosť editora. Dokážete si v ňom vytvoriť aj úplne nové scenáre a mapy, ale mne sa najviac páčila možnosť upraviť si poradcov. Môžete im pridať veľa užitočných bonusov a spraviť si hru aj za menšie štáty zaujímavejšou. Tiež máte možnosť upraviť projekty, ktoré sú odomknuté už od začiatku. Slovensko tak môže byť technologickou veľmocou a USA takmer ako v dobe kamennej.

Pri pohľade na počet slov to vyzerá na jednu z mojich najdlhších recenzií. Je však veľká škoda, že veľa textu som musel venovať zbytočným technickým chybám. Práve kvôli nim je hodnotenie nízke, inak by som pokojne pridal aj dva body. Rád by som si hru ešte zahral, predsa len, je to jediná grand stratégia zasadená do súčasnosti a svoje nesporné kvality má, ale neostáva mi iné ako čakať na ďalšie updaty a dúfať, že problémy eliminujú. A to isté by som odporučil aj ďalším záujemcom o Realpolitiks II.