Štrnásť rokov po vydaní malej kultovej klasiky The World Ends With You (na Sectore sme ju však trestuhodne nerecenzovali, ani jej Final Remix na Switch pred pár rokmi) prichádza nová časť. Pomenovaná veľmi podobne, akurát s nápisom NEO na začiatku, čo svedčí: toto je nová hra, pôvodný diel ste nemuseli hrať (ale ak ste tak učinili, dočkáte sa množstva odkazov) a tentokrát máte na výber väčšie množstvo platforiem: dáte prednosť lepšej grafike na PS4, portabilite Switch alebo si ešte počkáte na PC.

Toto je rýdzo japonská hra, ktorá si neberie servítky a nerobí kompromisy. Od začiatku ráta s vašimi znalosťami Tokia či japonskej popkultúry, ktoré sú esenciálne na užívanie si hry či objavovania sveta vo svojskej variácii. Samotný dej je zamotaný a dáva príležitosť na kopu otočiek, kým prelúskate pár kapitol a ponoríte sa do hry. Na prvý pohľad sa zdá, že sa hra odohráva v reálnom Tokiu, ale postupne sa začne ukazovať istá dualita sveta alebo jeho reflexia vo fantastickej verzie, z ktorej sa vykľuje súťaž, kde bojujete o život. Nie sú to úplne Hunger Games či Battle Royale, ale ak by ste nič nerobili, nikam by ste sa nedostali a možno by ste aj raz zomreli.

Najprv sa dvaja kamoši túlajú po Tokiu, váš hrdina si píše s neznámym chlapíkom a potom sa začnú diať veľké veci. Hlavný hrdina pod vaším palcom Rindo Kanade a jeho parťák Fret Furesawa sa totiž dozvedia, že sa stali súčasťou dákej hry s príznačným názvom Reapers Game. A pokiaľ nebudú plniť úlohy a makať, hrozí im smrť, takže začnú spájať sily s ďalšími podivínmi (otaku expert či dokonca dakto z minulej hry) a prijímať úlohy v obľúbenej štvrti. Každý člen partie objaví inú vlastnosť, ktorá je esenciálna v hrateľnosti: Rindo vie zmeniť minulosť, Fret pripomína zabudnuté veci, Nagi sa môže ponoriť do mysle stretnutého človeka atď. Tak vznikajú celkom pestré motivácie a jednotlivé kapitoly hry vás postavia pred rozmanité dilemy.

Znie to sčasti ako variácia na Personu (alternatívne svety, hýbanie s mysľami jednotlivcov), ale NEO The World Ends With You nemá úplne také temné motívy, hoci snaží sa rozohrať výborne motívy či hry. Azda za to môže prítomnosť spomínanej súťaže Reapers Game a existencia konkurenčných tímov ako vedúcich Ruinbringers, Deep Rivers Society (milujú rieky), stylistov či influencerov. A ešte je tu aj ten kamoš Swallow, s ktorým od začiatku komunikujete a netušíte, prečo vám pomáha.

NEO TWEWY je moderná hra, nie iba obyčajná dvojka, o čom svedčí posun do súčasnosti a rozličné témy či predmety, s ktorými pracuje. Namiesto ikonických japonských véčok fičia smartfóny, sociálne médiá hýbu svetom a do toho sa miešajú rozličné motívy zo súčasnej Shibuye. Samozrejme, nechýbajú tu ikonické miesta ako Tower Records či osvedčená veža, akurát sa volá Shibuya 104.

Hra s Tokiom, Shibyuom, Shinjuku a inými aspektmi je úžasná. Reapers Game je plná postáv, ktoré sa snažia žiť bežné životy, čelia každodenným starostiam a hra núka mód, kde môžete počúvať ich myšlienky a to vám neraz pomôže pri plnení úloh. Maximálne zameranie na prostredie, kde sa hra odohráva a vykresľovanie postáv a ich charakterov je zásadné pre vychutnanie hry. Nejde tu o x-tú záchranu sveta, ale užívanie si ikonického sveta, do ktorého sa dostal šikovný survival.

Ako sa taký epos hrá? Prekvapivo ako klasická RPG naplnená množstvom postáv, ktoré treba sledovať i počúvať. Niektoré vám dajú úlohy, iné sú ich súčasťou a používate na ne špeciálne schopnosti. Hlavné úlohy plné deja sú alternované s vedľajšími misiami a samozrejme nechýba miesto na grind. Keď sa totiž prepnete do módu so skenovaním sveta, objavia sa aj rozliční nepriatelia, s ktorými sa dá bojovať. A ak ste dostatočne odhodlaní, vytvoríte si reťazové súboje, kde mastíte oponentov po sebe, no musíte vydržať. Mať tri-štyri partie protivníkov po sebe sa vám totiž môže občas vypomstiť.

Jediná chyba hry je, že po údernom úvode a zhruba piatich hodinách nadíde istá letargia a funguje podľa určitej mustry. Dej sa snaží byť zamotaný, konkurenčné skupiny zaujímavé, ale hra dvíha tempo opäť až vo finálnej tretine, čo pri veľkej dĺžke znamená objavenie pár hluchých miest. Resp. zistenie, že niektoré úlohy sa opakujú alebo nie sú príliš hlboké. Napriek veľkej originalite je to sčasti škoda.

Gro hrateľnosti potom tvoria súboje. Prebiehajú v reálnom čase, ale nemôžete využívať dookola svoje údery alebo schopnosti. Každá má totiž istý časový ukazovateľ, resp. arzenál – keď si vybijete určitú vlastnosť, musíte čakať, kým sa vám opäť nabije. Vlastnosti sú bojové schopnosti, ktorého vychádzajú z odznaku. Ten priradíte niektorej osobe a môžete ho využívať, dokonca po súbojoch získate skúsenosti a tie putujú aj do odznakov, takže vlastnosť sa dá vylevelovať až na maximum. Predstavte si napríklad blízke, ďaleké, mocnejšie, plošné údery, ale aj magické zásahy, blesky, psycho vlastnosti, všetko možné zo sveta RPG.

Odznakov je v hre cca 300, čo tvorí paletu vašich možností. Ideálne je ich poznať, správne ich radiť postavám a najmä odhadnúť či budú v boji vhodne koexistovať. Aby ste nenarazili ako ja na bod, kedy mastíte síce ako o dušu, ale nikdy sa nebudete vedieť z niečoho vyliečiť. Úlohou hráča je navyše spájať údery či vlastnosti na kombá, ktoré doručia ešte lepší efekt. Funguje tu aj tzv. Groove meter, ktorý sa snažíte vyšvihnúť na 100% - keď zasiahnete nepriateľov, neraz príde moment, kedy si pýta poriadny zásah, za ktorý sa pripočítajú percentá. A keď sa dostanete k vytúženej stovke, BUM, vtedy sa dá nasekať paseka cez supermegasilný úder, ale ten trvá iba pár sekúnd.

A o tom je celý súbojový systém. Jasné, je to občas chaos či dusná mela, lebo vy štyria tasíte rozličné údery a máte ich priradené na jednotlivé tlačidlá, snažíte sa určiť, čo je lepšie používať v akom poradí a naháňať Groove meter na stovku a vyššie. Ak to zaberá, darí sa vám a hra prináša satisfakciu. Ale to neznamená, že nepríde pár bossov či frustrujúcich súbojov. Ale celkovo nemám pocit, že by sa muselo grindovať do nemoty a zábavnosť súbojov sa neošúcha.

NEO The World Ends With You je parádne štylizovaný titul. J-Pop, J-Rock a iná muzika neustále ide do uší, grafika je uletená, hoci vychádza zo známeho veľkomesta. Môžu za to postavy, prostredia, je to neuveriteľne pestrá hra a pritom nie je fantasy. Ale dokážem si predstaviť, že pre našinca to môže byť aj veľké sústo a cez niektoré momenty sa prehryzie ťažko.

Ale v tom spočíva vlastne ten kult. Je to svojský titul, ktorý sa vám bude páčiť úmerne podľa toho, ako poznáte Japonsko, Tokio, jeho popkultúru a chcete sa ponoriť do mysle rôznych postáv, skupín alebo misií. ALE... kto už hral prvý diel, čaká ho skôr repete v inej grafike a iným ovládaním. Nie je ľahké sa dostať do hry a niektorí budú šomrať aj nad pomalým tempom či dlhými animáciami. Určite to nie je JRPG, ktorú by mal hrať niekto ako prvú v živote... ale pre znalcov žánru fajnová voľba.