Máte radi Pixarovky? Ja tiež! A práve na ne ste si museli spomenúť pri pohľade na novinku Kena: Bridge of Spirits. Hra vyzerá bez debaty naozaj kúzelne a preto jej ku cti slúži aj fakt, že nejde o AAA titul. Ide o nezávislú, teda indie tvorbu, na ktorej pracovalo celkovo štrnásť šikovných vývojárov. To všetko sa dialo pod strechou štúdia Ember Lab, ktoré vzniklo ešte v roku 2009. Hráčom však napriek tomu tento názov nič nehovorí. Toto štúdio sa totiž venovalo predovšetkým tvorbe animovaných reklám a Kena je ich hernou prvotinou. Takže tu máme, znova opakujem, nezávislý titul, na ktorom robilo 14 ľudí a navyše ide o prvú hru štúdia. V takýchto prípadoch sa my hráči zhýčkaní AAA tvorbou zvykneme na podobné ambiciózne hry pozerať cez prsty. Na Kenu sa však týmto spôsobom pozerá naozaj ťažko, pretože vyzerá skvele.

Základné fakty teda máme za sebou. Nastal čas zobrať kúzelnú palicu, obuť gumáky a vybehnúť do magického lesa. Cieľom nášho putovania bude zistiť, či Ember Lab privítame v hernom svete s otvorenou náručou alebo ich po dohraní hry pošleme do...kade ľahšie. Aj keď moje číselné hodnotenie vám už čo-to musí napovedať. 

V príbehu hry nás čaká hlavná hrdinka Kena, ktorá tu figuruje ako duchovná sprievodkyňa. Svet, ktorý sa nám predstavuje, sa totiž lúči s mŕtvymi tak, že im na počesť vyrezáva unikátne drevené masky. Tie sú potom ďalej spravované v rôznych svätyniach, čo symbolizuje pokojnú cestu ducha na druhý svet. Nie všetci duchovia však touto cestou prejdú hladko, pretože bojujú s tragédiami svojej minulosti. Buď ich niečo ťaží, alebo si počas svojho života nestihli vybaviť všetky účty. Následkom toho sú zaseknutí medzi duchovným a fyzickým svetom, v ktorom sa stávajú nebezpečnými. Tu do hry vstupujú duchovní sprievodcovia ako Kena, ktorí uväzneným dušiam pomôžu nájsť správny smer a večný pokoj. 

Príbeh sleduje kroky hlavnej hrdinky, ktoré vedú do horskej svätyne. Situácia sa však skomplikuje a Kena čoskoro zistí, že svet naokolo zomiera a ona je zrejme jediná, kto mu dokáže pomôcť. Táto zápletka znie celkovo naozaj zaujímavo a rovnako atraktívna je podľa mňa aj mytológia celej hry. Samotné podanie je však na tom horšie a nemôžem sa ubrániť pocitu, že autori z toho nielen mohli, ale aj mali vyťažiť oveľa viac. Už len samotná Kena je naozaj sympatická hlavná hrdinka, ktorej potenciál kazí fakt, že sa o nej veľa nedozvieme. Chýbala mi tu jej backstory, motivácie, možno to, odkiaľ prišla a všetky tie fajn veci, ktoré hlavnej postave hry vdychujú dušu. Príbeh síce nemôžem označiť za vyložene zlý, ale z námetu okolo duchovných sprievodcov, zblúdených duší a zomierajúcej krajiny sa rozhodne dalo vytrieskať viac. Na druhej strane sa mi páčili precízne navrhnuté prestrihové scény, kde autori nezapreli svoj pôvod a pekne sa s nimi vyhrali. Oceniť musím aj pohľady na útržky života zblúdených duší, ktorým pomáhate.

Kena: Bridge of Spirits sa odohráva v mierne polootvorenom svete, ktorého centrom je dedinka. Funguje ako rozbočovač a vedie z nej niekoľko rôznych ciest. Každú z nich si hraním postupne otvárate, čím získate aj možnosť rýchleho cestovania. Vďaka tomu je vracanie veľmi pohodlné a nič vám nebráni, aby ste každú z lokalít preskúmali. Síce nie sú obrovské, ale ponúkajú vám aspoň malú možnosť stratiť sa a pozbierať nejaké truhlice a predmety mimo hlavného príbehu. Keďže je Kena akčnou adventúrou, medzi hlavné mechaniky okrem prieskumu sveta patrí aj súbojový systém. V tomto žánri ide o jednu z kľúčových vecí, ktorá sa skrátka musí podariť. Vedia to aj autori z Ember Lab, ktorým sa podarilo doručiť síce jednoduchý, ale stále zábavný súbojový systém. Kena má k dispozícii ľahké a ťažké údery, dokáže odrážať útoky, uskakovať, strieľať z luku, hádzať bomby a brániť sa.

Napriek roztomilému vizuálu treba povedať, že súboje dokážu prekvapiť. Budú vás baviť, majú rýchle tempo a na vyššej obťažnosti sú aj slušne vyzývavé. Niekomu však môžu chýbať pokročilejšie útoky, rôzne kombá a komplexnejšie spracovanie bojov. V zomierajúcom svete na vás čakajú rôzni malí i veľkí nepriatelia. Malých vybavíte pomerne rýchlo, väčší sú trochu tuhší a samostatnou kapitolou sú bossovia, ktorých autori poňali kreatívne a zaujímavo. Každý z nich vás prekvapí vlastnou paletou útokov, vďaka čomu vás súboje s nimi budú baviť. Zabudnúť však nemôžem ani na tie roztomilé okaté guľky, ktoré ste videli v traileroch. Volajú sa Rot a budú vás sprevádzať celou hrou. V súbojoch vám pomôžu vďaka zaujímavému systému guráže. Ak vás niekto napadne, Roti sa zľaknú a zalezú. 

Tým, že budete na vašich nepriateľov útočiť, môžete zvýšiť aj guráž vašich Rotov, ktorí sa vďaka tomu osmelia a podajú vám pomocnú ruku. Vašich nepriateľov tak dokážu na chvíľu napadnúť alebo ich zablokovať a tým vám vytvoria priestor na plnú paľbu. Za istých podmienok vám tiež dokážu dobiť zdravie, ktoré sa mimo súbojov regeneruje automaticky. Rotov navyše môžete aj zbierať po okolí, čo zvyšuje ich level a rozširuje možnosti. Prítomné sú tiež vylepšenia, ktoré si odomykáte postupne. Ide hlavne o veci, ako útok z rozbehu, silnejší úder a podobné záležitosti, ktoré využijete v súbojoch. Na môj vkus ich však bolo pomerne málo a určite by som v tomto smere ocenil širšie spektrum vylepšení.

Okrem bojovania na vás čaká aj lezenie a rôzne puzzle alebo ak chcete hádanky, ktoré pekne využívajú prostredie. Nie sú nijako zvlášť náročné a zrejme sa pri žiadnej z nich nezaseknete tak, že budete frustrovaní ešte 3 dni potom. Ak by sa vám to však stalo, hra vám, bohužiaľ, nijako nepomôže a neponúkne žiadny tip ani po pár minútach tápania. Skrátka, musíte si pomôcť sami, ale znova opakujem, z hádaniek vám mozog naozaj nevykypí. Väčšinou ide o aktiváciu rôznych prvkov v prostredí, prenášanie predmetov, otáčanie kameňov, strieľanie kryštálov v konkrétnom poradí a podobne. Aj pri tom vám pomáhajú Roti, ktorí dokážu čo-to preniesť alebo odblokovať cestu vpred. Celkovú hrateľnosť Keny by som opísal ako oddychovú. Kombinuje rôzne známe prvky a implementuje ich tak, že jej hranie je pohodlné a nespôsobuje žiadne kŕče. Je to hra, pri ktorej si skvele oddýchnete večer po ťažkom dni v práci alebo škole. To všetko bez toho, aby vás trápila nevyvážená náročnosť, ťažké hádanky či zložitý príbeh. Skrátka iba hráte a užívate si mix rôznych mechaník, ktoré sa obmieňajú presne tak, aby vás za tých cca 10 hodín nenudili.

Síce ju spomínam až v závere, ale vizuálna stránka je pravdepodobne to prvé, čím vás Kena: Bridge of Spirits upúta. Už v úvode som ju prirovnal k animákom od Pixaru a myslím, že je to celkom trefné. Myslím si, že ide o jednu z najkrajších hier tohto roka, v ktorej autori animovaných reklám dokonale zúročili svoj vkus. Beží na Unreal Engine 4 a svet okolo vás je doslova kúzelný. Aj keď príbeh nedáva postavám dostatočnú hĺbku, rozhodne si vás získajú aspoň svojim vizuálom. Krásny animovaný svet navyše neotravujú žiadne šípky, vyznačené body, minimapa ani iné prvky rozhrania. Naplno si tak môžete užívať všetko okolo vás. Samozrejme, keby si nejaký „graphic nazi" zobral lupu a chcel hľadať nedostatky, sem - tam asi niečo nájde. Ako celok  je však Kena veľmi pekná. Osobne sa mi veľmi páčili efekty v momente, kedy vyliečite istú časť lesa. Tá sa následne z temnoty pred vašimi očami razom zmení na rozprávku, čo vyzerá fakt super. Kena vás okrem malebných lesov vezme aj do jaskýň, ruín, hôr a rôznych prírodne ladených prostredí. Pred vydaním som sa trochu obával, či to nebude len lesný stereotyp, ktorý vaše oči po pár hodinách hrania omrzí. Opak je však pravdou a prostredia sú fajn, pekne sa odlišujú a na pohľad vás určite nebudú nudiť.

Ja som hru testoval na PS4 a môžem povedať, že je veľmi dobre optimalizovaná. Svojich 30 fps si držala aj v náročnejších súbojových sekvenciách, takže  ani tu veľmi nie je čo vytýkať. Aj keď je jasné, že tých 60 fps na PC alebo v performance režime na PS5 bude asi iná káva. Čo by však pre niekoho mohol byť problém, sú predrenderované prestrihové scény, pri ktorých framerate z 30 automaticky klesá na 24 fps. Ak hranie vystrieda takáto scéna, uznávam, že to môže pôsobiť rušivo. Mne osobne to však hranie nijakým spôsobom neznepríjemňovalo. Napokon, išlo len o nehrateľné scény. Okrem toho skôr ako sa niektorí začnete obúvať do ich obrazovej frekvencie, mali by ste vedieť, že takýto framerate je charakteristický pre bežný film. Neznamená to teda žiadne sekanie obrazu ani nič podobné. Za kvalitou vizuálnej stránky navyše nezaostáva ani audio, ktoré ponúka veľmi peknú hudbu. Ide o tvorbu od  tradičných balijských hudobníkov. Vznikla spojením skladateľa Jasona Gallatyho a zoskupenia Gamelan Cudamani. Ich skladby krásne rezonujú s prírodným prostredím a mytológiou celej hry. 

Kena: Bridge of Spirits je vo výsledku veľmi príjemný titul, pri ktorom sa dokážete skvele odreagovať. Netrápi vás prehnanou náročnosťou a stavia predovšetkým na zábave či pohode počas hrania. Má očarujúci rozprávkový vizuál a v niektorých aspektoch sa dokonca približuje k AAA tvorbe. V iných možno trochu zaostáva, ale netreba zabúdať, že sa jedná o indie hru. Je až neuveriteľné, že na nej pracoval len 14-členný tím, ktorý si vďaka nej rozhodne zaslúži svoje miesto v hernom svete. Síce neprináša nič nové, ale známe mechaniky akčných adventúr mieša presne tak, aby vás za tých cca 10 hodín neprestali baviť. Ja teda Ember Labs vítam s otvorenou náručou a už teraz sa teším na ich ďalší titul. A čo vy? Dáte hre šancu?