K najväčším hitom Blizzardu jednoznačne patrí Diablo. Prvý diel ukázal cestu, ktorou sa potom začali uberať ďalší vývojári akčných RPG. Dvojka priniesla masívnejší zážitok z dobre naštartovaného univerza, ktoré smrdí sírou a peklom. O kvalitách tretej časti už môžeme polemizovať, rovnako o tom, či sa štvorka kvalitatívne niekam posunie, pretože aj tento žáner sa vyvíja a žiada si nový prístup. Navyše z pôvodných autorov série už v tíme veľa nezostalo a celkovo Blizzard už nie je tým, čím býval. Každopádne, tešíme sa, že nám priniesol remaster Diablo II Resurrected a dopadlo to dobre.
 
Diablo II vyšiel v roku 2000, čo neznamená len to, že poriadne zostarol, ale aj, že ho mnohí hráči z mladších generácií nehrali. Všetci pamätníci sú už totiž dospeláci a tí, čo prišli po nich, sa neraz nevracajú do minulosti, ktorá však ukrýva skutočné herné klenoty.  Diablo II rozhodne patrí medzi ne a je potešujúce, že aj tí neskôr narodení prejavujú záujem o remaster. Menej potešujúce je, že túto hru nepochopili a niektorí ju zavrhli s absurdnými argumentmi. Pričom, aspoň ja to tak vnímam, kvalitatívne je Diablo II vyššie ako trojka, ktorá už má vlastne tiež dosť odslúžené, ale stále je veľmi populárna.

Remaster je dobrý nielen preto, že vrátil na výslnie skvelú hack and slash a vynovil jej grafiku (hoci najskôr sa hovorilo o tom, že je to nemožné kvôli strateným dátam), ale Diablo II sa vďaka tomu prvý raz rozohňuje aj na konzolách. Blizzard pôvodne pripravoval sériu len pre PC (i keď licencovaný prvý diel vyšiel aj na PSX, ale túto verziu pripravili Climax Studios a distribuoval Electronic Arts), čo sa ale s treťou časťou zmenilo a aj preto sú tam určité kompromisy v hrateľnosti, ktoré mali pomôcť pri kalení monštier na konzolách. Po týchto skúsenostiach už ale vývojárom nerobilo problém transformovať Diablo II: Resurrected aj na Xboxy, Playstation a Switch. Hra pritom, našťastie, neutrpela a nemusela sa podriaďovať novým platformám. A na PC vďaka tomu nemusíte hrať len myšou a klávesnicou, ale dá sa aj gamepadom, aj keď možno len z čírej zvedavosti.

Prístup k niektorým položkám pri použití ovládača je síce trochu ťažkopádny a rovnako aj nastavenie aktívnych schopností, ale s konzolovým štýlom ovládania ich môžete mať pripravených hneď šesť, takže ich nemusíte meniť často. Samotné hranie s gamepadom je ale prekvapivo pohodlné, intuitívny pohyb páčkou, automatické zameranie cieľa, používanie tlačidiel s predvolenými schopnosťami a smerového kríža na pitie odvarov z opasku.

Pri štandarde na PC s myšou a klávesnicou si ovládanie viete prispôsobiť. Na myši môžete používať aj doplnkové tlačidlá, napríklad na nastavenie konkrétnych aktivít alebo talentov. A kolieskom si pekne posúvate a prehadzujete schopnosti, ktoré ste si označili klávesmi F1 –F8. Pritom ľavým tlačidlom myši spravidla vyvolávate hlavné útoky a koordinujete pohyb, pravým zosielate pokročilé kúzla, pasce, pokriky a podobne.

Užívateľské rozhranie sa veľmi nezmenilo, len sa dizajn prispôsobil moderným platformám a vysokým rozlíšeniam. Veď pôvodný Diablo II fičal maximálne na 800 x 600. A ešte gamepadu, keď sa ho rozhodnete použiť v hre. Vtedy sa namiesto dvoch slotov na tlačidlá myši zobrazí šesť kvôli lepšej práci s ovládačom, plus ďalšie menšie úpravy UI. Po odpojení gamepadu sa užívateľské rozhranie automaticky prepne na štandardné.

Na ľavej strane dolu na obrazovke je veľká guľa s červenou tekutinou života, napravo modrá, ktorá reprezentuje manu. Inventár vám otvorí stále dosť skromný priestor na rôznu korisť aj s maketou postavy, kde umiestňujete jednotlivé časti výbavy. Teda oblečenie, zbrane, ktoré sa dajú prepínať v dvoch alternatívach, prstene a amulety. Tento priestor je naďalej pritesný a musíte sa preto často vracať teleportačnými bodmi a kdekoľvek vyvolanými portálmi do mesta, aby ste predali prebytky. Ale trochu pomôže Horadrimova kocka, ktorá má nejaký úložný priestor navyše, no hlavne stále spoľahlivo transformuje rôzne predmety. Teda lukostrelecké šípy na strely  do kuší, mení trojice menších farebných kryštálov, ktoré sa vkladajú do vybraného výstroja, na väčšie, tri prstene na amulet a naopak. A zostavuje špeciálne objekty, ktoré sú súčasťou úloh v piatich kapitolách príbehu.

V osobnom inventári teda žiadna zmena, avšak vaša truhlica v tábore je teraz poriadne priestranná. Obsahuje hneď štyri masívne úložné plochy – prvá je výlučne pre postavu, s ktorou práve hráte, ďalšie tri priestory sú už však zdieľané pre všetkých borcov, ktorých ste si vytvorili buď v offline alebo online režime. Takže tam môžete mať peniaze, ktoré vybojuje barbar či nekromancer, magické palice a ďalšie veci, ktoré potom použijete pri hraní s kúzelníčkou, amazonkou či palatínom. Ale aj s druidom a vrahyňou, čo sú pôvodne postavy z expanzie, ktorá je ale automaticky zahrnutá v Resurrected verzii hry. Rozdiel medzi offline a online postavami je prostý. V prvom prípade ich využívate len v sólo režime, v druhom prípade sa stretávate aj s inými hráčmi na serveroch Battle.netu. Váš zámer pritom musíte zohľadniť už pri ich vytváraní, pretože sa nedajú len tak prenášať.

V online režime si môžete vytvoriť vlastnú hru, do ktorej sa vie kedykoľvek pripojiť maximálne 8 účastníkov, ak to nestanovíte inak. Okrem toho viete určiť maximálny rozdiel levelov postáv, ktoré môžu vstúpiť a rozšírený priestor na korisť v teréne, čo je vhodné pri použití gamepadu. Alebo si vyberiete rozohrané partie iných hráčov v lobby. Skúšal som sa to niekoľkokrát a vždy to prebehlo úspešne a bez problémov. S výnimkou ojedinelých lagov som nemal na Battle.nete problém, ale niektorí hráči avizovali určité technické chyby. Perličkou je, že  medzi hráčmi online prevládajú kúzelníčky. Rebríček pre prvú sezónu ešte nie je aktívny.

Čo však prepínať veselo môžete, je vizuál hry. Nová grafika vám umožňuje hrať pri vysokom rozlíšení na širokouhlých monitoroch. A navyše sú takto vynovené aj prestrihové scény, ktoré boli v dvojke jednoducho úžasné. Mnohí autori remasterov podceňujú takéto videá a do zmodernizovanej hry vkladajú tie pôvodné, čo pôsobí ako päsť na oko, pretože jednoducho vidieť ten priepastný rozdiel v spracovaní. Blizzard tu takúto chybu neurobil a všetko vyzerá novučké ako čerstvo natretá stena. Ale podobne ako v prípade Starcraftu ponechal možnosť prepínať si pôvodnú aj súčasnú grafiku. Dá sa to kedykoľvek počas hrania, takže pekne môžete porovnať originál s remasterom. Tento formát je tu označený oko Legacy a dá sa upraviť v celkovo bohatých nastaveniach hry.

Ale pozor, podobnú možnosť máte aj pri prestrihových scénach, ktoré sa dajú sledovať po novom, ale aj v klasickej verzii. Takto si všimnete určité rozdiely v nasvietení aj stvárnení niektorých situácií, no i mimike postáv. Dabing videí je však pôvodný a to je len dobre. Samozrejme, aktuálne videá s modernými technológiami a efektmi sú krajšie, ale dá špekulovať, či napriek tomu nestratili niečo z toho čo ukázali prestrihové scény z roku 2000. Teda výraz či jedinečný nádych, aký sa už možno nepodarilo úplne presne zopakovať. Preto je dobre, že Blizzard umožňuje pozerať a zažiť všetko po novom aj po starom.

Prechádzanie známymi lokalitami v novom kabáte je inak presne také ako kedysi, tam sa nemusíte báť, že by tvorcovia niečo ubrali alebo podcenili. Cesta z tábora tuláčok do kláštora je vycibrená, ale autentická, rovnako prehľadávanie okolia púštneho mesta Lut Gholein, džungle s dotieravými pygmejmi, pekla aj zasneženej barbarskej vysočiny. Postavičky sa pekne hýbu a aj pri priblížení vyzerajú príjemne a detailne. Na priemernej zostave všetko šliape ako hodiny. A parádne to vyzerá na 32-palcovom monitore s QHD rozlíšením. S výnimkou úvodnej obrazovky v hre, kde to trvá o niečo dlhšie, je nahrávanie napríklad pri zmene lokalít cez portál rýchle a zvyčajne trvá niekoľko sekúnd. Krásne to dopĺňa jedinečná hudba z originálu, takže úchvatná pochmúrna atmosféra zostáva zachovaná.

Patrím medzi hráčov – veteránov, ktorí zažili zrod Diablo II, a preto sa veľmi teším z vydareného remasteru. Je síce škoda, že okrem grafiky, ktorá je ale naozaj výborná a zahrňuje aj vynovené predelové scény, podpory gamepadu a možnosti hrať aj na konzolách, vývojári nepridali nič navyše, ale vlastne to stačí. Určite aspoň nostalgickým hráčom, ktorí chceli znovu zažiť ten pocit spred vyše dvadsiatich rokov, len s napasovaním na súčasné platformy. Mladšie generácie hráčov, bohužiaľ, túto legendu väčšinou nedocenia, čo ukazujú aj niektoré reakcie komunity. No ich sťažnosti sú často absurdné a je vidieť, že omladina je už príliš rozmaznaná a nerozumie hrám zo starej školy. Resurrected je tu teda hlavne pre skalných fanúšikov, ktorí už často majú vrásky na tvári, ale stále prahnú po kvalite. Len zamrzí, že je cena za remaster skutočne prestrelená a Blizzard nebude veľmi ochotný znížiť ju.