Novosformované štúdio Game Republic postavené okolo herného dizajnéra Yoshiku Okamota sa snaží so svojím prvým titulom Genji etablovať v žánri japonských akcií, ktoré dlho slúžia dvom pánom, sériám Devil May Cry a Onimusha. Tieto dva tituly nie sú spomínané náhodne. Okamoto-san ešte pod krídlami Capcomu participoval na vývoji týchto sérií (mimo iných aj na Resident Evil či Street Fighter) a zjavne na ňom hlboké jazvy zanechala práve Onimusha, z oka ktorej ako keby vypadla aj akcia Genji.

Aby prvá hra od Game Republic nevyzerala ako chudobný príbuzný a aby samotné štúdio získalo na kredite, rozhodli sa autori spolu s vydavateľom Sony Genji nasekať do niekoľkých dielov. A hneď je z Game Republic štúdio zodpovedné za sériu a nie za jeden titul. Pokračovania majú nezvykle vychádzať s pol ročným odstupom, pričom jedno je prisľúbené pre terajšiu a ďalšie pre novú generáciu konzol PlayStation. Vráťme sa však k prvému dielu, pretože práve tu začína legenda menom Genji.

Hra sa opiera o literárne posolstvo románu Genji Monogatari (Príbehy rodiny Genji) od Lady Murasaki a o japonskú históriu, hlavne o obdobie HEIAN (11.storočie), ktoré je považované za jedno z najúžasnejších z celej histórie Japonska. V tomto období síce vládol mier a bezpečnosť, ale politická situácia sa vyhrocovala. Jednotlivé provincie (so značným stupňom autonómie) si nárokovali na ovládnutie celej krajiny. Moc rodín (klanov), aj vďaka verným službám samurajov, narastala. Medzi provinciami mali najväčšie slovo rodiny Heishi (tí zlí) a Genji (tí dobrí) a po občianskej vojne prakticky vládli Japonsku aj bez oficiálneho panovníka.

Obrovský vplyv predstaviteľov rodín Heishi a Genji narástol aj vďaka drahokamom Amahagane, pre ktoré sa strháva veľká bitka. Tieto kryštály prepožičiavajú držiteľom obrovskú nadpozemskú silu a moc. Klan Genji utrpel v poslednej bitke porážku, ale posledné slovo rozhodne ešte nepovedal. V zálohe má verných služobníkov samuraja Genkoru Yoshitsune a ťažkotonážneho bojového mnícha Benkeia. Obaja hrdinovia sú odhodlaní vyraziť do svojho posledného boja, obrať Heishi o drahocenné Amahagane.

Príbeh je typickým stvárnením boja dobra a zla, v ktorom môže byť iba jeden víťazom. Po relatívne dynamickom a strhujúcom úvode začína upadať, aby sa stal opäť zaujímavejším, to však hra už končí a necháva hráča sledovať titulky s otázkou na perách: „To bolo všetko?“ Genji nepatrí medzi náročné hry, je ju možné dohrať v priebehu jedného intenzívneho popoludnia (cca 6 hodín). Skúsenejším hráčom to bude trvať aj menej. A práve títo hráči sa možno budú pri hraní aj trochu nudiť.

Súbojový systém zostáva verný jednoduchosti a rýchlej adaptácii. Údery rozdávate dvomi tlačidlami, pričom si pomáhate blokmi a skokmi. Kombá sa dostanú veľmi rýchlo do krvi, rovnako ako výhody (nevýhody) oboch ovládateľných postáv. Ako už bolo naznačené, hrdinami Genji sú samuraj Yoshitsune a bojový mních Benkei. Každý má vlastný štýl boja a používa iné zbrane. Samurajovi prischli dve rýchle katany, s ktorými dokáže bleskovo porcovať nepriateľov. V boji si pomáha aj skákaním po hlavách protivníkov, kopmi či obranným manévrom, ktorý ho dostane za chrbát útočníka. Čo Benkei stráca na rýchlosti, to doháňa silou. Jeho dvojmetrové (obojručné) zbrane dokážu uzemniť vybraných nepriateľov jedným úderom.

To, čo má odlíšiť Genji od zbytku akcií, je používanie Kamui, inými slovami spomaľovanie času a predvídanie útokov. Po aktivácii Kamui prostredie vybledne do modra, protivníci sa rozostavia do kruhu, čím anulujú akúkoľvek predošlú aktivitu (trebárs aj zbesilý útok) a začínajú po jednom útočiť. Prostredníctvom symbolu „štvorca“ pri nohách hrdinu viete dopredu, kedy odraziť útok a zasadiť protiútok, väčšinou pre nepriateľa smrteľný. Problém je v tom, že doba zobrazenia štvorca je závislá od rýchlosti útočníka. Takže ak stojíte pred tlupou kopijníkov, niekedy nestihnete ani zaregistrovať prebliknutie symbolu a inokedy zase skôr zaútočíte, čo znamená deaktivovanie Kamui a vrátenie sa ku klasickému koseniu, alebo vašu smrť.

V neskorších fázach hry, keď narastú skúsenosti hrdinov, bude možné používať niekoľko násobné Kamui. Čiže si čas pri rýchlych oponentoch spomalíte niekoľko násobne, ale iba na silne obmedzený čas. Tento trik vyžaduje dokonalé načasovanie a sledovanie animácií protivníkov. Ak sa vám Kamui dostane do krvi, nepriateľov skosíte na obrazovkách až príliš jednoducho. Tento systém funguje výborne prvých pár hodín, potom začne byť iritujúcim doplnkom. Z hrdinov sa stanú nedotknuteľní polobohovia, pre ktorých sú jedinou výzvou minibossovia a bossovia.

Instant killy možno rozdávať aj bez použitia Kamui. Vyžaduje to však absolútnu koncentráciu, aby ste úder protivníka včas vykryli a zároveň zaútočili. Každý úspešný boj je odmeňovaný skúsenostnými bodmi, pri používaní spomaľovaní času Kamui bodmi. Levely postáv rastú automaticky (zvyšuje sa útočné/obranné číslo, počet životov), ale vlastnosti postáv si môžete upraviť kryštálmi Amahagane (Na novú úroveň potrebujete vždy kryštály tri.) Na kryštály prakticky narazíte všade, na ich prítomnosť upozorňuje gamepad vibráciami. Potom už len stačí seknúť na správne miesto a drahokam je váš.

Kryštály nie sú jedinými predmetmi, ktoré budete hľadať. V úrovniach sú poschovávané rôzne talizmany (zvyšujú vlastnosti), silnejšie zbrane, brnenia, zlato, byliny (zbavujúce postavu jedu) a rôzne flaštičky pre dočasný boost útoku/obrany či ochranu pred rôznymi špeciálnymi útokmi (blesky, oheň...). V hre je toho naozaj dosť a aby ste pozbierali všetko, je nutné aj vymieňať medzi sebou postavy. Yoshitsune sa dostane do veľkých výšok, napr. na rímsy striech a na trámy, Benkei zase cez zničiteľné prekážky, ako padnuté stromy, zamknuté dvere a debny. Nájdené dobroty sa dajú predať alebo kúpiť u obchodníka. Kováč vám zase za malý peniaz dokáže ukuť špeciálnu zbraň z trofejí, ktoré získate z bossov po úspešnom použití Kamui.

Pre zberačov pokladov ponúka Genji skutočne veľa, otázkou je, či budú ochotní prechádzať tie isté úrovne s inou postavou, keď sa na rovnakých miestach respawnujú identickí protivníci. Na neveľkej mape sa môžete vrátiť na ktorékoľvek miesto. Malým podvodom (ak vám nechýba trpezlivosť) sa dá získať skutočne veľa skúsenostných bodov. Stačí ak nájdete miesto, kde sa nepriatelia pravidelne objavujú (napr. kaskádové vodopády na začiatku hry) a je možné obrazovku opustiť (Väčšinou sa jedná o miesto, kde potrebuje konzola načítať ďalšiu obrazovku. Pri úrovniach, ktoré sú načítané v pamäti, nemožno počas bojov z bitky zdrhnúť.) Neustálym pendlovaním medzi týmito miestami sa dajú levelovať postavy doslova zadarmo.

Ďalším trikom degradujúcim už tak jednoduchú obtiažnosť je kúpa zvitkov, ktoré dokážu po smrti hrdinu opätovne vrátiť na bojisko s plným zdravím. Dobrým predzásobením by nemal byť problém prekonať aj poslednú dvojicu ultra rafinovaných bossov, predovšetkým extra rýchleho lorda Kiyomori, ktorého budete konfrontovať niekoľko krát.

Genji sa pravdepodobne zaradí medzi ľahko prehliadnuteľné tituly medzi oveľa kvalitnejšími akciami. Čo však nemožno prehliadnuť je jedinečné technické spracovanie, ktoré sa radí medzi špičku medzi PS2 hrami. Game Republic sa netají inšpiráciou vo filmových klasikách (Crouching Tiger, Hidden Dragon a Hero), čo je na silnom sugestívnom vizuále aj poznať. Prostredia dýchajú vlastným životom. Les šepká aj keď je ticho, vodopády a celkovo voda v hre sú dychberúce, rovnako ako sad s padajúcimi kvetmi zo sakury či zlatistá záhrada. Špeciálnu pozornosť si zaslúžia bossovia a samotné arény, v ktorých zvádzate s nimi boj. Nezabudnuteľná je planina s bájnym vtákom Fénixom, zrkadlová aréna, kde bojujete so samým sebou alebo záverečný boj vo vode s prerastenými leknami.

Nie sú to však iba náladové prostredia, ktoré nechávajú vyniknúť pastelovým a svetlým farbám, ale aj emotívny soundtrack, podpisujúci sa pod filmovú atmosféru a dokonalé prežívanie legendy. Majitelia priestorového ozvučenia si môžu pogratulovať. Hra nielenže podporuje Dolby Pro Logic II, ale aj hybrid Dolby Digital Pro Logic II. Keď po prvýkrát začujete dunivé bubny zmiešané so sladkou melódiou a čisté sample, bude vám prechádzať mráz po chrbte.

Genji je čistou hack'n'slash akciou s tvrdými japonskými koreňmi. Dá sa povedať, že je hrou na jedno použitie. Hra prakticky po dohraní nedonúti hráča na založenie novej hry, aj keď skrýva množstvo predmetov a odomyká nové obtiažnosti, čo je rozhodne škoda. Hry s takýmto silným emotívnym nábojom sa neobjavujú na trhu často.