Intro Shin Megami Tensei V je filozofické, pôsobivé, niečím hrozivé. Po úvodných ideách príde prestrihaný pohľad na civilné momenty študentov Tokia sprevádzaný rozprávačom. Veľa z neho asi nepochopíte, avšak atmosféru navodí dokonale a pripraví vás na prvé scény na strednej škole, kde sa vami vytvorený hrdina po letmých rečiach vydá na cestu domov s esami, ktorým každý závidí krásu i dôvtip. Prídete na železničnú stanicu Shinagawa, zistíte, že sa čosi deje a novonadobudnutí kamoši zrazu zmiznú. Idete ich hľadať, končíte v neďalekom tuneli, na čo príde niečo ako zemetrasenie (v Tokiu nič bežné, nie?), po ňom sa ocitáte v úplne inom svete... Vitajte v novej futuristickej JRPG, v diaľke Tokyo Tower, ale niečo tu asi nesedí a odhaľovanie bizarného univerza vás určite osloví.

Štart Shin Megami Tensei V nemá ďaleko od tretieho dielu série (len v máji vyšiel v HD verzii a tiež sme ho hrali na Switch), a preto je taký povedomý. Tentokrát sa vo väčšej miere akcentujú biblické motívy, tak sa nezľaknite, že vás zachráni entita podobná anjelovi a útočí na vás poltucet démonov. Hneď v prvej hodine vzniká protagonista Nahobino, začína plniť menšie úlohy a chápať fungovanie. Ako sa prežije, ako sa bojuje a ako funguje škriekavý démoník s obchodom či uzdravovaním za peniažky.

Tempo SMT V nie je bleskové a hra si dáva načas. Platí to pre dávkovanie deja, ktoré je sčasti nevyrovnané a aj štruktúra hry ho podporí. Sú pasáže, ktoré sú dejom mimoriadne nabité a potom prídu dlhšie sekvencie, kedy sa sústredíte na putovanie a boj. Po nich nasledujú opäť dejové momenty. Roztrúsenie hutných scén je sčasti prekvapivé na japonské pomery, ktoré za 5-10 hodín dokážu rozpovedať obrovské porcie deja a potom sa prehupnú do úplne inej sféry. Ale SMT V je občas nečakane šetrné – nemožno uprieť fantáziu tvorcov, ale je cítiť, že hra obsahuje oveľa viac hrateľných častí ako tých dejových, čo vás pri JRPG môže prekvapiť.

Herné mechanizmy sú povedomé, užijete si ich najmä ako znalci. To začiatočníci budú pod paľbou tutoriálu od začiatku, ale ovládanie si rýchlo osvojíte. Pohyb uľahčuje minimapa, ktorá sa dá zväčšiť a ukáže dôležité príbehové momenty a zároveň aj pozície nepriateľov a dokonca aj pokladov. To je obrovské plus – niekedy totiž vytušíte pozície pokladu z herného dizajnu RPG máp, ale tu je situácia opačná: na mape vidíte ikonu s pokladom a vašou úlohou bude nájsť k nemu cestu. Najmä zo začiatku, keď máte málo peňazí, sa oplatí ísť po cenných pokladoch, lebo šetria peniaze. Pieskom zasypané Tokio, resp. neskoršie lokality sa pekne vetvia – kto má chuť odbočiť, grindovať, trénovať, zbierať rôzne orby, užije si veľa miesta. Orby rôznej farby plnia zdravie, magické body i ďalšie ukazovatele – a veru, niekedy ich nájdenie príde vhod, keď má postava 5 HP.

Najväčšiu porciu hrateľnosti však tvorí boj – a ešte viac ako samotná akcia, paleta zúčastnených bojovníkov. Súboje sa odohrajú na samostatnej obrazovke a vďaka ikone nepriateľov na mape presne viete, na koho sa dá vyrútiť, zasadiť prvý úder a získať výhodu. Ťahové sekvencie umožnia používať hrdinu Nahobino, k nemu sa pripoja démoni rôznych druhov. Každá postava má zdravie, magické body a paletu schopností. Využiť sa dá fyzický útok, paleta špecialít za magické body či efektné schopnosti. Oponentov býva veľa, mimoriadne dôležité je sledovať ich silné a slabé stránky. Pretože keď použijete mágiu či schopnosť, na ktorú je protivník alergický, získate extra útok – a to sa v tuhých bojoch veru počíta! Nielenže dobrý blesk odpáli ukazovateľ zdravia zeleného slizu na polovicu, ale ešte ho môžete doraziť ďalšou ranou. Samozrejme, hra je prísna na to používanie mágie či elementov a aby tu nedošlo k inflácii i neustálemu používaniu, musíte sledovať mágiu...

Okrem toho sa však hlási fajnová novinka Magatsuhi. Jej ukazovateľ funguje spoločne pre všetkých borcov v akcii a keď sa naplní, môžete ľubovoľným hrdinom získať nejakú extra vlastnosť. Napríklad šanca využiť samé kritické útoky v ďalšom kole. Alebo získať extra formu obrany. Znie to super a Magatsuhi otvára iné možnosti taktiky – ale beda, keď zistíte, že rovnako zmýšľa aj oponent, ktorý si šetrí svoj Magatsuhi úder na záverečnú fázu súboja, keď zdravie vašich borcov je sotva polovičné a kritickým útokom vás zrazí na kolená.

Obťažnosť nie je nízka, Shin Megami Tensei vás dokáže trestať na každom kroku. Nedáte si chvíľu pozor a poviete si, že ešte nie je potrebné postavu uzdraviť? Bum! Traja protivníci útočia len na ňu a padá v boji. Zo začiatku sú oživovacie predmety veľmi vzácne či drahé a cesta ku krikľúňovi, čo ich vie uzdraviť, nie je krátka. Nehovoriac o tom, že sa nepriatelia môžu resetovať a boje zvádzate znova. Aj z bežných súbojov sa môžu stať nebezpečné strety, lebo aj obyčajní nepriatelia sú mazaní a tuhí. Zatiaľ čo spočiatku máte len málo peňazí a predmetov, neskôr vás zase môžu dobehnúť nesprávne kroky pri miešaní či výbere démonov.

Áno, jedna z najväčších devíz hry je verbovanie démonov na vašu stranu. V boji môžete mať troch, skupina ich môže obsahovať aj viac a priebežne si ich možno striedať pred zvolaním akcie. S démonmi sa licituje tak, že počas súboja zvolíte možnosť rozprávania a počas dialógu sa vám možno podarí presvedčiť fešáka/ozrutu alebo musíte uplácať, venovať im predmet (či viac) a tí najhladnejší si pýtajú rovno kus vášho zdravia či MP. Lenže démoni majú neraz ľstivú povahu a kortešačky vyjdú aj tak, že si vypýta pol vášho ukazovateľa a ešte aj tak na vás zaútočí, lebo sa mu niečo nepáči. Inokedy sa s nimi hráte slovné hračky, chcete sa im zaliečať či ich presvedčiť iným spôsobom. Element náboru má síce náhodný charakter (skúšate to na rovnaký druh, ale nikdy neviete, čo z pokusu vylezie) a občas pomôže trošku im dať po hube, oslabiť ich a hneď hovoria inak.

Do vašej skupiny sa démoni nedostanú iba cez prijímačky, ale aj vzájomný mix. Možnosť dať dvoch dokopy a vytvoriť silnejšieho je kľúčová pre neskoršie súboje, aj za podmienky, že nový druh zdedí vlastnosti od minulých. Tu si treba dávať pozor, aby ste neprišli o vlastnosti, ktoré potrebujete (raz som prišiel o liečenie a bola to fatálna chyba), na druhej strane môžete získať novinky, ktoré inak nie sú dostupné a patria medzi najlepšie v hre. Aj s novými démonmi sa dá vytvoriť parádna partia, len si pýta čas a možno niekedy pôjdete metódou pokus-omyl. Hre navyše pribudla možnosť reverznej fúzie, kedy sa dajú vyvolať pôvodní démoni.

Vrcholom je však „nehoda z fúzie“: náhodný element v pozadí môže zapríčiniť, že vy síce vidíte aký démon by mohol vzniknúť, ale cestou sa môže niečo zmeniť – a vyjde lepší či slabší. Pokiaľ by išlo iba o štatistiky, ešte by sa to dalo prehryznúť, ale ak sa tešíte na konkrétnu vlastnosť a zrazu ju nedostanete, je to do jedu.

A SMT V si vás pekne preskúša. Zo žánru JRPG síce vypadli náhodné súboje (a nepriateľov vidíte na mape), ale je tu kopa iných prvkov, ktoré vašu hru a hrateľnosť môžu posunúť do ľubovoľného smeru: občas šťastná náhoda pomáha, inokedy nešťastná dorazí vaše možnosti tak, že kašlete na progres a radšej sa vrátite o polhodinu späť k minulej uloženej hre. V tomto smere je však hra pekne old-school: žiadny autosave, ale poctivé miesta na uloženie hry. Ešteže Switch sa dá vypnúť do stand-by módu...

Z tohto azda vyplýva, že SMT V nie je pre začiatočníkov ako iné JRPG tituly. Poteší znalcov série, hoci tí môžu reptať, že hra neponúka toľko inovácií, skôr sa hrá so svetom i rámcom. Predsa je tu pár vylepšení – predmety na okamžitý návrat k save bodu, esencie (jednorazové predmety na aplikáciu skúseností démonom) a miracles (stále vylepšenia zaryté do postavy). A aj vzácne Glory (sláva) body, ktorými formujete upgrady.

Intenzívne momenty prinesú súboje s bossmi, nadupaní, brutálni a taktickí. Nič nemôžete nechať na náhodu a hrubú silu, musíte kombinovať ich slabiny, extra ťahy a svoju trpezlivosť. Málokedy som bossov zdolával na prvý pokus (aj v skoršej polovici hry!) a dokonca nemusí platiť ani klasický element iných JRPG hier, že tu si 5-6 hodín zagrindujem a potom to skúsim znova. Levely a lepší démoni vám síce pomôžu, ale taktiku nenahradia. Bola by škoda, ak by niektorí hráči s nechuťou odišli – nebojte sa preto ísť do nižšej obťažnosti.

Grafika a zvuková stránka pekne ukazujú devízy SMT V na Switch. Testovaná verzia na Switch OLED má nádherné scenérie s tmavými, modrými a červenými farbami, ktoré k peklu patria, ale je tu aj veľa svetlých pasáží. Množstvo náboženských symbolov miešaných s japonskou kultúrou vytvorí pútavý mix. Akurát nie je to krpatá hra, má takmer 13 GB a veľa nahovorených miest.

Takže borci a znalci série, je to tu! Shin Megami Tensei V je hutná JRPG, ktorá posúva sériu ďalej a využíva známe prvky na ďalší nezabudnuteľný zážitok. Vyhraďte si 50-60 hodín času, bude to námaha.

PS: Nechcem sa rúhať, ale na RPG roka to asi nebude. Persona 5 Strikers ma zatiaľ chytila viac, hoci nie je to taktická JRPG, ale akčnejší zážitok a porovnanie nie je fér. Celkový dojem však zavážil takto.