Prvá hra vo svojom žánri to má na novej platforme ťažké. Ďalšie sa potom s ňou porovnávajú a s vytvorením istého štandardu sa od nasledovníkov očakáva niečo podobné, ak nie lepšie. V prípade dnešného titulu to nebude až tak jednoduché, pretože žáner, ktorý prináša na NDS sa popri tých akciách, platformovkách a racingoch krčí v kúte. Reč je o adventúrach a pionierovi tohto žánru Another Code: Two Memories.

Another Code patrí medzi čisté a akciou nepoškvrnené point'n'click adventúry, čo hrá do karát dotykovému displeju, ktorý dokonale supluje myš. Tento typ ovládania je pre manipulovanie s predmetmi a všeobecne s interakciou herného prostredia jednoducho ideálnym. Touchsreen túto interakciu ešte prehlbuje a hráč má pocit, že sa prostredia dotýka. Teda mohol by mať, keby Another Code nemala japonský pôvod. Práve japonské korene tejto adventúre skôr škodia ako sú na úžitok. Predstava ideálnej adventúry sa v hlavách japonských vývojárov a zvyšku západného sveta odlišuje. A tieto detaily sa podpísali pod výsledné hodnotenie.

Hracia plocha je rozdelená, ako to už pri NDS hrách býva zvykom, na oba displeje. Na hornom sledujete dialógy a pri pohybe sa tu striedajú predrenderované obrázky, ktoré reprezentujú miesta, kam sa s hlavnou postavou dívate. Spodný displej slúži na všetko ostatné. Na ovládanie pohybu, výber tém rozhovorov, na zbieranie/používanie predmetov a prieskum herného prostredia. Všetko by bolo v najlepšom poriadku, keby sa Japonci nechali inšpirovať západnou produkciou point'n'click adventúr, na ktoré sme zvyknutí, a zbytočne nevymýšlali.

Na prieskum prostredia je určená všemocná ikonka s lupou. Dokáže nielen bližšie popísať objekt/miesto, kde sa nachádzate, ale aj brať predmety a aj meniť pohľad na detailnejší prieskum. Tento jednoikonkový systém začína byť problematický, ak budete na displeji hľadať predmety (pixelhunting) alebo miesta na prieskum. Druhým nedostatkom je neohrabanosť. Ak sa chcete pozrieť, čo je v zásuvke stola, kliknete najprv na lupu na preskúmanie stola, čím sa prepnete z pohybového módu do prieskumného. Obraz sa horného displeja prenesie na dolný a môžete začať s interakciou. Kurzorom sa postavíte na stôl, opäť kliknete na lupu, čím zaostríte na zásuvku. Opäť kliknete na lupu a zásuvku otvoríte. Ak ste s prieskumom hotoví a chcete sa pozrieť na iné miesta, čaká vás popisovaná procedúra len v opačnom poradí.

V Another Code by som si vedel predstaviť nahradenie lupy inteligentným kurzorom so zmenou činnosti, ak sa s ním postavíte nad aktívny hotspot. Ovládanie by sa nielen zrýchlilo, ale aj sprehľadnilo (často neviete, čo idete preskúmať, či lampu alebo stôl, na ktorom stojí) a s integrovaním vysúvacieho inventára do spodnej (alebo hornej) časti displeja by bola ilúzia dokonalá. Another Code bohužiaľ týmto typom hry nie je, nad ovládaním sa však dá bez problémov povzniesť, čo sa o dialógoch povedať nedá. Pred ďalšou vlnou kritiky si povedzme niečo o príbehu.

Hru otvárajú dve vraždy, jedna v roku 1948 na ostrove Blood Edward a druhá v roku 1994 v Seattli. Tieto dve miesta spája tajomstvo minulosti a vy ho budete odhaľovať v koži 13-ročnej hrdinky menom Ashley Mizuki Robins. Od malička ju vychovávala (sexi) teta Jessica, ktorá s ňou zdieľa smútok. V deň tretích narodenín Ashley zomiera jej matka rukou neznámeho vraha a jej otec sa vyparí. Po 11 rokoch dostáva balíček od otca s pozvánkou na ostrov Blood Edward. S otázkou na perách „Otec žije?“ sa vydávate na tajomný ostrov hľadať strateného otca.

Balíček obsahoval aj záhadné zariadenie DAS, ktoré môže obsluhovať iba Ashley a je veľmi dôležitým komponentom v príbehu. DAS je virtuálna kópia handheldu NDS, je to v podstate inventár, fotoaparát a čítačka kariet (kartridgov) v jednom. Odfotiť si môžete čokoľvek, ale musíte brať v úvahu, že pozície na zábery sú obmedzené. S fotografovaním sú spojené aj niektoré logické hádanky. Budete zábery porovnávať, či hľadať v nich riešenie. Obtiažnosť pritom nie je vysoká a všetky problémy sú logické. Autori sa snažili prispôsobiť hádanky možnostiam handheldu NDS. A tak narazíte na sfúkavanie prachu  z fotografie (cez mikrofón), odstraňovanie hrdze, či točenie kľukou pomocou stylusu. Another Code sa môže pochváliť aj dvomi skutočne originálnymi hádankami, ktoré vám nebudem prezrádzať. Poviem len, že pri ich riešení poslúži horné zaklápacie veko handheldu. Takáto forma riešenia problému sa nevidí v každej hre, tu autori získali na kredite. Škoda, že takýchto logických chytákov nepripravili viacej.

Na Another Code je vidieť, že sa autorský tím snažil priblížiť západnému publiku, pričom zostali verní japonskému štýlu podávania príbehu. Cez obsah kariet (čítate ich cez DAS), ktoré sú nezmyselne poschovávané, a prostredníctvom početných rozhovorov sa dokonale zoznámite s postavami aj s ich tajomnou minulosťou. Na to, že je Another Code japonským počinom, je príbeh až príliš detinský a ľahko predvídateľný. Nájdu sa v ňom aj zaujímavé momenty, ale už dopredu budete vedieť, čo sa stane a ľahko odhalíte, kto stojí na strane zla a kto na strane dobra.

Už od prvých momentov nemožno prehliadnuť, že si hra zakladá na početných rozhovoroch. Keď narazíte krátko po začiatku na pomocníka – ducha menom D, hra sa stane šialene ukecanou. Chápem, že hrám za 13-ročnú dievčinu, ale toľko zbytočných riadkov textu som v žiadnej hre nečítal. Množstvo textu stráca na hĺbke a pre Japoncov tak dôležité napätie, ktoré zráža na kolená vyjadrovanie emócií cez nič nehovoriacu vetu „...“ Ak narazíte na rozhovor, ktorý sa skladá výhradne z tohto nič nehovoriaceho riadku doplneného o citoslovcia a volanie mena hrdinu, s radosťou ho preskočíte. K dramatizovaniu deja mohli siahnuť autori k zmene hudobného motívu, alebo vernejšiemu vyjadrovaniu emócií na tvárach hrdinov, aké je možno vidieť v štýlových prestrihových animáciách.

Another Code kombinuje prvky anime s top-down 3D pohľadom a jednoduchými predrenderovanými obrazovkami, na ktorých prebieha interakcia. Grafika je účelová a pre potreby adventúry postačujúca, nezaškodilo by však viac variability interiérov, pretože veľkú časť budete tráviť v honosnom sídle na ostrove. Another Code patrí do kategórie hier, pri hraní ktorých nepotrebujete mať pustený zvuk. Neobsahuje hovorené slovo, tých pár zvukov oželiete a opakujúce sa hudobné motívy, aby neliezli na nervy, radšej stlmíte sami.

Handheld Nintendo DS sa dočkal svojej prvej adventúry a aj keď nie je postavená na pravidlách, na ktoré sme zvyknutí, dokáže fanúšika zabaviť na približne 6 - 8hodín. Záujemcovia by mali brať v úvahu fakt, že sa jedná o japonský titul postavený na rozhovoroch.