Stále pretrvávajú časy, v ktorých svoje šance na úspech majú hry, čo s nostalgiou spomínajú na hity zo starších herných konzol. Éra Nintenda 64 mohla byť inšpiráciou pre aktuálne obľúbený titul na platforme Steam. Demon Turf je všetko to staré, čo sme mali radi, okorenené novými prvkami, na ktoré sa ľahko zvyká.

Vývojári z newyorského herného indie štúdia Fabraz vložili svoje predchádzajúce skúsenosti do diela, ktoré je do istej miery riskantné. Vizuálna stránka je totiž atypická a nie každého môže zaujať. Práve to je však v dnešnej dobe výhoda v konkurenčnom boji. Ide o to vyniknúť, vymaniť sa z davu a ísť si svojou cestou. Tisíc kópií obľúbeného hitu nikoho nenadchne a o to skôr zapadnú prachom. Pritom autori vo výsledku nič nové neprinášajú.

Do démonického sveta vstupujete v úlohe mladej hrdinky menom Beebz, ktorá si má poradiť so všetkými problémami naokolo. Bude bojovať s bossmi, získavať batérie, aby sa dostala do hlavnej kráľovej pevnosti. Hlavné mesto Forktown slúži ako hub, ktorý sa vetví do siedmich rôznych úrovní ako poznáme zo starej školy. Ak ste hrali napríklad Crash Bandicoot, tak viete, o čo ide. Úrovne sú rôznorodé a plné prekvapení. Starých hráčov neprekvapí náročnosť úrovní a nutnosť tréningu a veľkej trpezlivosti. Nie je to šialenosť typu Super Meat Boy v 3D prostredí, ale občas sa k tomu blíži. 

Infantilný štýl skĺbi 3D prostredie s 2D modelmi postáv a vytvára tak niečo, čo sme na trhu nevideli. Určite nie v takejto miere. Komplikuje to aj súbojový systém, ktorý je akákoľvek, len nie zábavný. Priťažko vystihnete správny moment, aby ste ublížili protivníkovi. Demon Turf treba brať ako výbornú platformovku s kreatívnymi momentmi a originálnou hrateľnosťou. Súboje sú však toporné a nezáživné. Úrovne s bossmi sú často stratou času a rozmýšľaním nad ukončením hry a zvažovaním, či si ísť radšej čítať knihu alebo robiť inú záslužnejšiu činnosť.

Lenže skákanie je naozaj zábavné, hoci len v prípade, že vám nevadí dookola umierať a vracať sa stále na uloženú pozíciu. Tu nastáva situácia, kedy Demon Turf vyťahuje tromfy! Ukladať môžete kdekoľvek a kedykoľvek – vytvárate pomocou vlajok body, do ktorých sa môžete veselo vracať. Áno, aj to zaberá pár sekúnd, ale aspoň niečo. Toto sme pred dvadsiatimi piatimi rokmi v hrách nemali.

Okrem hlavných úloh sa tu nachádzajú aj rôzne vedľajšie, a tak nie je núdza o hodiny hrateľnosti – rovnako prekvapia mini hry, ako je futbal či aréna. Tento na pohľad drobný indie titul je v zásade veľkou hrou. Obsahu je dosť a neustále ste motivovaní ísť ďalej a necháte sa prekvapiť, aké úrovne na vás ešte čakajú. Skákanie nie je jednoduché, ale už na začiatku sa naučíte vychytávky, ktoré neskôr budete rôzne využívať. Postupne prídete aj k špecialitám, ako je hák na lane, ktorý vám pomôže prekonať prekážky jednoduchšie. Osobne by som hru osekal o zbytočné animácie, ktoré len zdržujú pri hraní. Čakať hoci aj desať sekúnd je veľa na to, aby som často opakoval rôzne náročné pasáže.

V hre je aj galéria, kde si môžete obzerať rôzne fotky, ktoré si v hre sami spravíte. Môžete diskutovať s NPC postavami, sadnúť si na stoličku, hrať arkády v rámci hlavnej hry. Na tie však musíte nájsť kartridž na rôznych miestach v hube. Obsahu je mraky a je len na vás, ako ho pojmete. V zásade je väčšou motiváciou hrať samotné úrovne ako žiť druhý život v polostatickom svete. Trvá hodiny objaviť všetko a je zábavné spoznávať nové možnosti. Lenže mňa osobne by to viac bavilo celé spracované v 2D prostredí. 

Hudobný sprievod je taký, aký by ste od tejto bláznivej záležitosti čakali. Hudba je veselá, s rôznymi tónmi, ktoré budú určite liezť na nervy celému bytu, len vám nie, lebo ju akýmsi zázrakom dokážete ignorovať. Azda preto, že sa príliš sústredíte na hru. Grafické prevedenie je na tom vlastne podobne. Je to šialenosť, ktorá dobre funguje v pohybe, ale podľa obrázkov sa to nezdá. Vzhľadom nezaujme každého, ale kvôli dobrej hrateľnosti sa skúste nad to povzniesť. Oplatí sa. Kto má rád výzvy, určite ho Demon Turf osloví. Ak nie na osobnom počítači, tak určite na Nintendo Switch. Tam je to priam ideálne.