Neviem, kedy presne táto recenzia vychádza, ale v týchto dňoch to bude presne 14 rokov, čo píšem na Sectore. Za sebou mám viac ako tisícku hier a kopu iných vecí. Toľké roky a také množstvo skúseností sa prejavia a po tom všetkom zmeníte svoj pohľad na hry, navyše v mnohých ohľadoch. Jeden z nich je ten, že sa už vlastne na hry ani neteším. Minimálne nie v tom zmysle ako sa hráči na vydanie hier tešia bežne. Ale sú hry, ktorých oznámenie ma dokáže potešiť a chcem si ich vyskúšať. Keďže už roky mám rád Asterixa, Dvanásť skúšok poznám pomaly naspamäť a doma mám v zbierke aj nejaké komiksy, novinka Asterix & Obelix: Slap them All! sa radila medzi tieto hry. No o to viac ma sklamal výsledok.

Na rozdiel od predchádzajúcich Asterix hier sa v tomto prípade v Microids rozhodli pre možno jednoduchšiu, no zaujímavejšiu cestu. Minimálne pre tých starších hráčov. XXL hry boli plne 3D, komplexnejšie, bohatšie, no až na trojku v nich chýbala lokálna kooperácia a tiež sa skôr orientovali na spracovanie modernej iterácie Asterixa, nie to klasické komiksové či v štýle klasických animákov. Táto hra je ale predným opakom – 2D, lokálna kooperácia hneď v jadre hry a krásny art pripomínajúci aktuálne komiksy, ako sú Vercingetorixova dcéra, Asterix v Taliansku alebo Cézarov papyrus.

Autori sa rozhodli nevytvárať úplne vlastný príbeh a úprimne to je dobré rozhodnutie. Komiksová séria vychádza už 60 rokov a obsahuje desiatky obľúbených príbehov. Vybrali si z nich šesť a spojili ich do tejto hry, kedy s dvojicou odvážnych Galov zažívate dobrodružstvá naprieč Európou, medzi ktorými sa vraciate do svojej dediny. Tu a tam hra zahrnie aj časť iných príbehov, ale len ako vyplnenie prázdnejších častí medzi príbehmi. Na jednej strane tu tak nezažijete niečo nové, no fanúšikovia si zahrajú príbehy, ktoré radi čítali či pozerali.

Šesť príbehov znamená šesť herných kapitol, ktoré ale nie sú svojimi príbehmi nejaké prísne rámcované. Práve naopak, príbeh neraz aj presahujú. Niektoré sú dlhšie, iné kratšie a napríklad v tých dlhších sú levely aj mimo hlavného príbehu, kedy napríklad s hrdinami lovíte diviaky v lese a podobne. Konkrétne spracované príbehy sú Asterix v Británii, Asterix a Normani, Asterix v Hispánii, Asterix na Korzike, Asterix a Kleopatra. Posledná kapitola nie je priamou adaptáciou, ale vychádza zo známych príbehov, kedy sa už postavíte samotnému Cézarovi a budete bojovať v Koloseu. Pomedzi to všetko ale stretnete Glutea Maxima, ktorého porazíte v jeho tréningu, či zažijete iné menšie kúsky iných príbehov.

Názov vám o hre hovorí všetko, čo potrebujete vedieť. Jedna drobná galská dedina vzdoruje tlaku Ríma vďaka čarovnému nápoju a tomu, že ústredná dvojica hrdinov veľmi rada facká jednu rímsku légiu za druhou. Prefackáte tu doslova tisícky Rimanov a Slap them All! je modernou adaptáciou klasického beat'em up žánru, takže desiatky levelov prechádzate zľava doprava, hra na vás hádže Rimanov, pirátov a iných nepriateľov a vy ich zase vyzúvate zo sandálov a odpaľujete niekam na obežnú dráhu. K dispozícii sú dve postavy, každá trocha iná a s rôznymi útokmi. Všetko to pritom pekne vychádza z komiksovej a filmovej predlohy, takže tu nájdete aj útoky a pohyby, ktoré už dobre poznáte.

Autori to ale raz za čas spestrujú trochu inými levelmi, aby to nebolo len o to, že z nepriateľov vymlátite dušu. Sú tu lovy na diviaky, kedy utekáte levelom (teda postava beží sama) a snažíte sa nazbierať čo najviac diviakov, poraziť nejakých nepriateľov a dobehnúť do cieľa. No a keďže je tu aj Gluteus Maximus, tak nesmú chýbať šprintérske pasáže, kedy zase o život stláčate tlačidlá, aby vaša postava bežala čo najrýchlejšie a predbehla rímsku olympijskú nádej.

Akcia je jednoduchá, ale relatívne pestrá. Asterix je malý, ale viac obratný, takže jeho útoky sú skôr rýchle. Rimanov klasicky facká, vie ich aj chytiť a hádzať, vraziť cez nich, vyzuť zo sandálov mocným hákom alebo sa zmeniť na malé tornádo. Obelix oproti tomu je silnejší a teda aj jeho útoky sú skôr v tomto štýle. V priebehu celej hry proti vám stojí pestrá paleta rôznych nepriateľov, tu a tam aj nejaké zvieratá, silnejšími a alternatívnymi útokmi si viete pekne pomôcť. Napríklad na porazenie bežného legionára potrebujete niekoľko faciek, ale uppercut stačí len jeden. Navyše jedným uppercutom dokážete trafiť aj viacerých nepriateľov naraz, ak sú tesne pri sebe.

Tieto špeciálne útoky ale vyžadujú energiu, ktorá sa každým špeciálnym útokom míňa. Každým bežným útokom sa zase dobíja. Hra vás tak neustále motivuje k tomu, aby ste útočili a možno aj ignorovali obranu. Ak dostanete ranu a míňa sa vám život, tak porozbíjajte sudy navôkol a možno z nich okrem pár sesterciov vypadne aj nejaká šunka alebo pečený diviak a tým si život doplníte.

Hra má však obrovský problém s náplňou. Aj keď by sa mohlo zdať, že toľko rôznych príbehov ponúkne rozmanitý obsah, je to presný opak. Už asi v druhej kapitole si všimnete, že stále dookola recykluje obsah. Absolvujete minimálne 6 totožných bojov s pirátmi pod vedením Červenofúza na ich lodi. Dvakrát budete bojovať  aréne, dvakrát vo väzení, v úplne totožnom lese toľkokrát, že som to ani nepočítal. A stále dookola to isté. Dokonca aj prostredie sa mení oveľa menej ako by ste čakali. Egypt jasne odlíšite, ale to je len jeden z málo prípadov, kedy hra naozaj zreteľne vystrieda prostredie. Hrateľnosť sama osebe nie je nudná, ale až ma frustrovalo, ako sa nikam neposúvala a stále len recyklovala to, čo som už predtým hral niekoľkokrát v predchádzajúcich leveloch.

A to isté platí aj pre súboje s bossmi. Keď sa proti vám prvý raz postaví Centurion a ste fanúšikmi Asterixa, s radosťou v očiach ho prefackáte. Potom ho ale vidíte niekoľkokrát v každej kapitole a už to je nuda. To isté platí aj pre ďalších bossov. Ja viem, že žijeme v dobe, keď je nutné brať ohľad na prírodu a podobne, ale autori bohužiaľ recyklujú až v nezdravej miere. Po prejdení hry si navyše odomknete Freeplay režim, kde si opäť môžete zahrať to, čo ste už hrali. No neviem, kto na to bude mať chuť, keďže nakoniec dookola hráte to isté v takmer totožných lokalitách s opakujúcimi sa bossmi. Jedine, že hráte v sólo režime a chcete si po Asterixovi prejsť levely aj za Obelixa alebo naopak.

Máme za sebou to najhoršie, čo hra ponúka, tak sa pozrime aj na to najlepšie – audiovizuálne spracovanie. 2D ručne kreslená grafika je krásna a presne vystihuje výtvarnú stránku komiksov, ako som už písal v úvode. Pekná je však nielen takto staticky na obrázkoch, ale aj v pohybe. Animácie sú tak tiež zvládnuté veľmi slušne. Dabing je tiež veľmi kvalitný. Herci Brian Bowles a George Weightman už majú s dabingom hlavných hrdinov skúsenosti a postavám vdýchli život. Hre však musím vytknúť absenciu možnosti výberu dabingu. Francúzsky dabing by jej sadol viac, obsahuje aj hlasy známe z animovaných filmov, no nedokážete si ho jednoducho vybrať.

Asterix & Obelix: Slap them All! je ako tofu šalát na vianočnom stole. V zásade nemusí chutiť zle a najete sa z neho, ale nie je to to, čo chcete. Chcete niečo lepšie a to platí aj pre hru. Hlavne vo dvojici dokáže zabaviť, akcia je slušná, je to kopa skvelých vtipov a perfektne vystihuje ducha komiksov s Asterixom. Len tá herná náplň je taká veľmi dookola recyklovaná, až vám to pôjde hore krkom a stratíte chuť hru vôbec dohrať.