Kooperačné hry sú osobité. Už preto, že kladú dôraz na spoluprácu všetkých členov v tíme. Je to diametrálne odlišný zážitok ako postup v singleplayeri alebo PvP multiplayer. Ako sa neraz ukázalo, hráči preferujú pri tomto štýle priamočiare akcie, prípadne niečo na spôsob DOTA. Stratégie alebo tituly, ktoré sa vymykajú bežnému štandardu, spravidla končia vypínaním serverov. Smutnými príkladmi sú Total War: Arena či Evolve. Môže teda GTFO uspieť, keďže si tiež razí vlastnú cestu a nejde s prúdom?

Najlepšia  kooperácia – futuristický dizajn, štruktúra, herný systém a postup s kvalitným tímom (9/10)

Nájsť kooperačnú akciu nie je problém. Nájsť nejakú unikátnu, ako je práve GTFO, je však rarita. Sci-fi hororový podklad je pôsobivý a štruktúra hry má blízko ku kvalitným sólo trhákom v štýle Dead Space. Tu si ale razíte cestu ako člen kvarteta trestancov, ktorí majú splniť poslanie hlboko v útrobách podzemného komplexu. Na miestach, ktoré sú zamorené desivými bytosťami (chvalabohu, nie sú to zas tuctoví zombíci).

Spáči nie sú nebezpeční, kým ich nevyrušíte. Môžete dokonca prejsť tesne popri ich schúlených telách s ozubenými tlamami a nechajú vás na pokoji... ak kráčate potichu a obozretne. No len čo ich vyrušíte hlukom pri pobehnutí alebo nebodaj výstrelom, začnú kvíliť a zbehnú sa aj ďalšie monštrá z okolitých chodieb a miestností.  Rútia sa na vás, alebo sa plazia po zemi a vy s hrôzou zisťujete, že sa vám rýchlo míňajú skromné zásoby munície a vaši spolubojovníci už ležia skrvavení na podlahe a dúfajú, že ich postavíte na nohy. Často to znamená koniec celej misie, v lepšom prípade možnosť pokračovať od checkpointu pri bezpečnostných dverách. Preto ak už chcete zabíjať, treba to skúsiť nehlučnými zbraňami nablízko – oceľovým kladivom, nožom či oštepom. Podľa toho čo ste si zvolili v úvode levelu. Máte tak šancu, že kreatúru odstránite bez toho, aby privolala posily. 

Priestor na streľbu z primárnych a sekundárnych zbraní – samopalov, pušiek a pištolí, je skutočne len v stave núdze. Okrem spomínaného neželaného vyrušenia spáčov je to ešte v prípade aktivovania špeciálnych dverí.  Tam totiž tím zhromaždený na určenom bode vždy spustí alarm a rozruchu sa nedá vyhnúť. Treba čo najrýchlejšie vstúpiť do skenovacích zón, ktoré sa objavujú pri dverách, aby sa hlučný signál konečne vypol. No aj tak sa musíte pripraviť na reakciu v podobe ohyzdnej hordy, ktorá sa bezhlavo valí z diaľky vaším smerom. To znamená, že môžete nastaviť míny, automatický stacionárny guľomet, pozatvárať okolité dvere a zaliepať ich vystreľovanou penou, aby dlhšie odolávali náporu nepriateľov. Pomôcť môže aj odstraňovač dymu, ktorý sa niekedy rozprestiera pri zemi, takže sa v ňom kreatúry  ťažšie identifikujú. Ale ak má niekto z tímu bio skener, monštrá sú označené červenými značkami.

Tieto a ďalšie veci buď fasujete pri štarte levelu podľa svojho výberu, alebo ich nájdete priamo v priestoroch misie spolu s artefaktmi, lekárničkami, balíčkami s muníciou či nástrojmi. Obvykle sú v truhliciach a skriniach, ktoré môžu byť podobne ako okolité dvere zabezpečené zámkou či kódom. Zámku rozbijete ľubovoľnou zbraňou,  kódovanie prelomíte hackovacou minihrou. V tej vám v troch fázach po mierke behá čoraz menší modrý signál. Na ňom musíte zastať po stlačení tlačidla myši v správnom okamihu. Chce to trochu šikovnosti. 

Určitú zručnosť a hlavne obratné prsty vyžaduje aj používanie terminálov. To je veľmi špecifická súčasť hry. Pri prechádzaní úrovňami totiž musíte určiť polohu dôležitých objektov, zvyčajne elektronických kľúčov, ktorými potom otvoríte zabezpečené dvere. Terminál vám presne stanoví, čo máte vyhľadať a v ktorej očíslovanej zóne a jej sekcii sa to nachádza. Samotný proces je pritom natoľko realistický, že musíte do príkazových riadkov zadávať pokyny aj názov položky, pričom všetko vypisujete manuálne písmenko po písmenku. Pri preklepe alebo nesprávnom spojení to musíte urobiť znovu. To sa mnohým páčiť nebude. Potom už musíte postupovať podľa označení dverí a zón a mapy, až kým nesplníte hlavnú úlohu...alebo nezomriete.

Toto všetko pekne odsýpa a funguje v prípade, že je váš tím dobre zladený a koordinovaný. V ideálnom prípade zložený z profíkov. Zážitok je potom veľmi pôsobivý a hru si užijete. Nahráva tomu aj veľmi dobré audiovizuálne spracovanie. Moderná grafika spojená s futuristickým dizajnom vás presvedčí o tom, že ste sa naozaj ocitli v budúcnosti. Stiesňujúce priestory komplexu, monštrá ukryté v šere, hra svetla a tieňa pekne podtrhujú hororovú atmosféru. A beží to svižne, plynule, s bezproblémovým pripojením a bez sekania. Zvuky budete vnímať veľmi citlivo, pretože do veľkej miery sa práve podľa nich orientujete a vytušíte nebezpečenstvo. Atmosféra na jednotku.

Najhoršia kooperácia – chaotické začiatky, aktivity, ktoré zaskočia, zlé vybalansovanie a labilná komunita (5/10)

Keby sme vnímali len to, čo je uvedené vyššie a fungovalo to spoľahlivo a bez zakopnutí, hra by bola skutočne perfektná. Ibaže je tu viacero rôznych „ale“, ktoré GTFO uberajú na atraktívnosti a ktoré výsledný dojem prudko strhávajú dole. Hneď prvou chybou je absencia tutoriálu. Sú hry, ktoré ho naozaj nepotrebujú, lebo ich princípy sú dôverne známe a podobné ako u konkurencie. GTFO má však zásadné odlišnosti, ktoré jednoducho vyžadujú objasnenie a nejaký testovací režim, kde by ste si ich vyskúšali pred ostrou akciou. Potom by sa nestávalo, že hráči v prvom leveli absolútne netušia, čo vlastne majú robiť. Maximálne pochopia to, že by nemali byť zbytočne hluční, lebo prilákajú nebezpečné kreatúry.

Mnohí budú naslepo a dezorientovaní blúdiť po podzemnom komplexe, kde ich navyše neraz zmätie aj mapa, ktorá nejasne vykresľuje terén. Nepočíta totiž s výškovými rozdielmi a tam, kde ukazuje voľnú cestu, neraz narazíte na stenu, lebo v skutočnosti je prechod na inom podlaží. V lepšom prípade bude v tíme niekto, kto už dokáže používať terminály, orientuje sa v teréne a vie, čo môže očakávať v charakteristických situáciách. Bežne sa stáva, že ho nováčikovia automaticky nasledujú bez toho, aby mali tušenie, prečo idú tam a tam.

Táto úvodná fáza je veľmi náročná. Nie preto, že by sa úroveň nedala zvládnuť, ale práve kvôli zmätku v hlavách hráčov a nestabilite tímu. Nejedného nováčika nejasný postup v polovici levelu omrzí a jednoducho sa odpojí a možno hru nadobro zavrhne s tým, že je to celé hlúposť. Zvyšok skupiny tak ostáva oslabený, vypadnutého nemôže nahradiť iný, dodatočne pripojený hráč ani bot a šanca na úspech sa rapídne znižuje. Ak to vzdajú dvaja účastníci, rovno sa vráťte do menu, nemáte šancu.

Tu sa už naplno prejavuje vysoko nastavená náročnosť hry bez možnosti výberu. Úrovne sú nastavené tak, aby to bola poriadna výzva aj pre šikovný štvorčlenný tím. No ak je družina nekoordinovaná a nebodaj ešte aj oslabená, všetko sa začína rúcať a smeruje to prudko k nešťastnému koncu a frustrácii. Určite by pomohla možnosť voľby nižšej náročnosti, ale možno by stačil aj jeden—dva checkpointy navyše. Niektoré kratšie úseky by ste vedeli opakovať aj niekoľkokrát bez toho, aby ste boli znechutení. Repete polovice mapy vás však pri jednom - dvoch zlyhaniach otrávi. Okrem toho sa ten jeden checkopint, ktorý v úrovni nájdete, často aktivuje v dosť nešťastnej chvíli. Je to pri zabezpečenej bráne pri jej otváraní a niekedy priamo vtedy, keď je okolo vás horda monštier. V praxi to znamená, že po reštarte od tohto bodu ste okamžite obklopení monštrami, ktoré vás hneď zraňujú. Pochopiteľne, vyviaznuť z toho so zdravou kožou nie je jednoduché.  

Pri postupe síce nájdete balíčky so zásobami, ale je ich málo, a tak sa bežne stáva, že nemáte žiadnu muníciu a nemáte sa čím doliečiť. I keď pri zranení sa vaša postava vždy aspoň čiastočne regeneruje na 20%, čo niekedy aj stačí – ak máte oporu v spolubojovníkoch. A tu je ten najzásadnejší problém. Veľmi často sa nemôžete spoľahnúť na spoluhráčov. Možno s vami síce vydržia až do konca, ale ak robia fatálne chyby, ten koniec príde rýchlo. Stačí keď jeden blázon behá po miestnostiach a vyruší nepriateľov a doplatia na to všetci. Ak natrafíte na debila, ktorý len tak z rozmaru strieľa po svojich vlastných (áno, natrafil som aj na také prípady), samozrejme, že vás to znechutí. Prečo sa tak niektorí správajú? Pretože nie sú stavaní na takýto typ hry a nemajú trpezlivosť na tento, do značnej miery stealth postup. Z rovnakého dôvodu je aj celková komunita už teraz, krátko po vypustení kompletnej hry, dosť malá.

GTFO si svojím štýlom a nastavením, bohužiaľ, nedokáže udržať väčšie množstvo hráčov. Z tej hŕstky čo zostáva sú to buď profi hráči, s ktorými sa oplatí do toho ísť, alebo lamy a amatéri, ktorí postup len komplikujú a sťažujú. Skrátka a dobre, mnohí hru rýchlo nadobro opustia, lebo im nevyhovujú niektoré mechaniky alebo ich ani nepochopia. Nečudo, že pri hľadaní spoluhráčov hneď na druhej mape, ktorú odomknú len tí úspešní, už často máte problém nájsť niekoho do partie. 

Niekedy si teda musíte vystačiť s botmi. S tými sa mi podarilo prejsť prvú misiu, a to najmä vďaka vydarenej možnosti udeľovať im príkazy na umiestnenie stacionárnych guľometov či vykonanie iného úkonu. A vďaka tomu, že sa držali pri mne. Inak sa ale, bohužiaľ, na ich samostatné myslenie spoľahnúť nedá. AI je dosť slabá. Boti bežne vlezú do rany vlastným guľometom, ktoré ich zraňujú, alebo zaostanú a bezradne pobehujú za dverami, ktoré ste zavreli, aby ste spomalili prípadných nepriateľov. Taktiež sa stáva, že zbytočne vyrušia spáčov.. 

Príčiny, prečo GTFO môže byť najhoršou kooperáciou, teda spočívajú vo vývojároch aj samotných hráčoch.  Pritom ešte nie je neskoro na nápravu, autori by mohli upraviť náročnosť, poskytnúť prípravu s výukou a lepšie to celé vybalansovať. A ktovie, možno by bol zaujímavý aj modifikovaný režim s kampaňou pre jednotlivca, kde nie ste vôbec odkázaní na pomoc amatérov. Aj keby však hra prešla na free to play režim, obávam sa, že z dlhodobého hľadiska to napokon aj tak nebude stačiť na jej prežitie. Nie preto, že by bola nezaujímavá, ale väčšina hráčov od kooperácie skrátka očakáva niečo s oveľa jednoduchšou hrateľnosťou, kde stačí strieľať po všetkom, čo sa hýbe.