Dobrý život je zaujímavý preklad najnovšej hry od japonského tvorcu menom SWERY (Hidetaka Suehiro). Tento chlapík nám priniesol bizarné kúsky ako Deadly Premonition či D4 a väčšinou to nie sú bežní zástupcovia žánrov. SWERY rád mieša herné mechanizmy, skúša šokovať aj v príbehu alebo sa snaží doručiť odlišný herný zážitok. O to väčšie prekvapenie je, že The Good Life je z veľkej časti konvenčný herný kúsok a mieša najmä prvky zo simulácií života či RPG s otvoreným svetom.

Ale na začiatku sa tvári veľmi mysteriózne a vloží vás do úlohy reportérky Naomi z New Yorku, ktorá štartuje s obrovským dlhom na krku. Cesta k jeho splácaniu vedie cez žurnalistickú prácu a tá zahŕňa výlet do mestečka Rainy Woods s typickou britskou architektúrou a oznámením, že je to najšťastnejšie miesto na svete. Už to znie celkom podozrivo, takže Naomi má čo robiť, aby rozlúštila túto záhadu a aj fakt, že prečo sa tu všetci tvária pozitívne.

Prídete na miesto, pozriete si pekné námestie, spoznať prvých ľudí. Na úvod dostanete malý domček a zároveň aj prvé fušky typu fotenie prvých obyvateľov. Celá herná náplň sa netají nádychom tajomna a odhaleniami, no zároveň dostávate voľnosť na plnenie úloh. Osobne som dlho sledoval dejovú líniu, lebo som chcel čo najskôr zistiť dve veci: prečo sa všetci tvária blažene a je Rainy Woods najlepšie mestečko? Lebo z veľkej časti je tu nuda, všetko sa odohráva v monotónnom režime, na námestí málokedy vládne ruch a bežne stretnete maximálne dvoch-troch ľudí. A nie je to žiadny veľký spoiler, ale v mestečku sa pri splne mesiaca menia obyvatelia na mačky a psi – a je možné, že to čaká aj vás.

Veľkú časť prvotnej hrateľnosti tvorí cvakanie špičkových záberov. Minisimulátor fotenia je dôležitý, aby ste zarobili peniaze, začali splácať dlh, mali čosi na konte a mohli si kúpiť predmety. Táto hra vám neustále pripomína, že je tu čo fotiť a treba byť len v strehu. Vaše fotky môžete posielať na dve destinácie: jedným je vydavateľstvo, čo vás sem poslalo a druhou vlastná sociálna sieť na zber „likov". Ovládanie fotoaparátu je ľahké: namierite a cvak! Ak je na fotke potrebný objekt, máte doslova úlohu v kapse. Môžete skúšať rôzne šošovky či skúšať zachytiť iné výrazy tváre, ale ráta sa najmä objekt a občas hashtag na sociálnej sieti.

Ale fotografovanie môže byť záhada sama osebe – keď dostanete jasné zadanie, že cvaknite staršieho chlapíka v kaviarni, ide to hladko. Inokedy dostávate len indície čo idete fotiť alebo približnú lokáciu miesta (ale sú momenty, keď vám ho hra vytýči na mape). Malé rébusy sú niekedy zábavné, ale mne sa fotografovanie pomerne rýchlo zunovalo.

Keď sa ponoríte do hry, objavíte solídnu simuláciu života, akoby Animal Crossing bez medvedíkov a s britským nádychom. Tomu je prispôsobený kolobeh, resp. striedanie mesiacov a udalostí – príde aj Halloween, Vianoce, Valentín či Veľká noc. A počas nich sa vždy dá niečo iné cvakať či zažiť. Dôjde aj na módu, farmárčenie, varenie, zber materiálov či tvorbu predmetov. Cyklus si domyslíte, základom je sledovanie miest, ľudí a rituálov, ktoré vám pomôžu v neskorších fázach.

A je tu veľa úloh od lokálnych ľudkov, ale zväčša sú to jednoduché úlohy, kde treba niečo zohnať, zaniesť, mlátiť do sudov alebo riešiť recept na jedlo (berte do úvahy, čím môžu žiť ľudia na vidieku). Určité čaro zadaní spočíva v tom, že spoznávate samotný charakter ľudí a keďže SWERY napísal celkom dobré postavy, môžete tráviť kopu času ich sledovaním či spoznávaním. Sčasti je to úloha hry, máte spoznať lokálne zvyky, typy a všetko vám odhaľuje šťastie dedinčanov.

Súčasťou tajomna je premena na zviera (psík či mačička) a otvorí nové možnosti hrateľnosti. Mačka vie rýchlejšie cestovať, štverať sa po stenách a naháňať drobné zvieratká vrátane myší. Pes má väčšiu výdrž, môže bojovať s inými druhmi, môže vyňuchať a nasledovať rôzne pachy. A dokonca vykopať skryté predmety či ocikávať si miesta – to je herná mechanika na značkovanie! Premena na zviera je aj súčasťou úloh, lebo ak potrebujete niečo zistiť podľa pachu, zmeníte sa na psa a mačička má zase lepší pohyb, vie zdolať prekážky a dostať sa na nedostupné miesta z pohľadu Naomi.

Bizarnosť hry spočíva v tom, že Naomi rýchlo prepadne lokálnemu koloritu. Najprv sa snaží tváriť, že ju niektoré veci prekvapujú, miesto označuje za najväčšiu dieru na svete a zrazu si rýchlo zvykne. Je tu veľa dobrých prvkov simulácie života ako napríklad pomerne presný harmonogram postavičiek – a tak viete koho kde kedy hľadať alebo čo robí.

Na druhej strane, cca po 10 hodinách sa všetko v hre mení na totálny grind. Prvotné čaro je preč a už vám ostáva opakovanie dní, rutín, cvakania foto a aj úlohy majú podobnú náplň. Ak vás omrzia civilné momenty typu idem na kávu, podebatujem si s niekým alebo pozriem, kto je na námestí, ostane vám len zháňanie predmetov v dedine, na lúkach či v lese alebo malé výpravy do bludiska, kde sa prejaví pár RPG prvkov. Navyše nepadá ani veľa vzácnych predmetov a tie obyčajné často nestačia. A ak si ich chcete kúpiť, haloooo, nemáte peniažky alebo treba grindovať v inej kategórii, aby ste ich zarobili.

The Good Life tak do veľkej miery pôsobí ako hra, ktorá mala na začiatku veľa nápadov, väčšina sa do hry aj dostala a napokon SWERY zistil, že to celkom funguje. Dodal spočiatku sľubný dej, no aj ten sa po čase vytratí – a zvyšok nech si užije hráč ako chce. Na túto hru vyšlo minimálne 8 patchov, čo značí, že sa s ňou pracuje aj tri mesiace od vydania, ale čo z toho. Keď sa raz v hre dostaví nuda, ťažko si budete pochvaľovať malebný svet či funkčné prvky. Potrebovali by ste silnejšiu motiváciu – a tej bude čoraz menej. Ale ak chcete skúsiť trošku bizarnosti a mix japonského tvorcu v britskom mestečku, na Xbox Game Pass je hra k dispozícii hneď.