Ťažko hľadať dôvod prečo sa malé vývojárske tímy neustále pokúšajú preraziť na hernom poli práve hororovými dobrodružstvami. Niežeby bol tento žáner na okraji herného záujmu, avšak často tieto snahy pripomínajú prerážanie múru vlastnou hlavou. Kedysi dávno sme hltali strašidelné historky a brali každý náznak zimomriavok ako sviatok. Pretože boli nedostatkovým tovarom a ani kvalita nebola bohvieaká. Doba sa zmenila, sme o jednu-dve dekády starší a z každého rohu na nás vyskakuje bubák. Znovu a znovu.

Po skúsenostiach s priemernou až žalostnou konkurenciou je preto pristupovanie k In Sound Mind s dešpektom rozhodne na mieste. Stačí čo i len prostý nápad, pôsobivá atmosféra a môžete sa z nezávislého sveta vyšvihnúť do prvej ligy. Dokazujú nám to vývojári z Frictional Games (Penumbra, Soma, Amnesia) alebo Bloober Team (Layers of Fear, Observer, Blair Witch, The Medium). In Sound Mind na rozdiel od tuctovej konkurencie nestavia na otrepané skákania bubákov do „ksichtu", čo je len a len dobre, avšak zároveň jej v dôležitých chvíľach dochádza dych.

Zápletka nezaujme originalitou, avšak pátranie terapeuta Desmonda Walesa po príčine smrti svojich pacientov má dostatočne lákavý podklad na to, aby ste príbeh nezavrhli hneď na začiatku. Vašim sídlom je opustená budova, v ktorej máte kanceláriu, no medzi jednotlivými príbehmi sa v ňom budete snažiť preskúmať všetky zákutia od podzemia po obe poschodia, medzi ktorými sa presúvate výťahom. Znamená to, že postupne získané predmety využijete neskôr na otvorenie si ďalšej cesty. Príkladom je pištoľ na svetlice, ktorá ako jediná vie zlikvidovať akúsi obdobu temnoty, čierneho dymu. Jednotlivé prípady, ktorým sa Desmond snažil odvrátiť nevyhnutné, nevybočujú z bežného folklóru napínavých psycho zápletiek s výraznou dávkou nadprirodzena.

Netreba prezrádzať mnoho, no vyriešenie každého prípadu vám zaberie 2-3 hodiny plus záverečné vysporiadanie sa s hlavným protivníkom v bizarnom svete, čo celkovo činí s bežným motaním sa možno až príliš rozsiahlych 14-16 hodín poctivého hrania. Niekedy až zbytočne naťahovaného. Skôr než sa do nového príbehu ponoríte, musíte nájsť kazetu so zaznamenanými sedeniami pacientov. Nahliadnete do príbytkov a následne aj hláv vašich bývalých klientov, ktorí sa vás snažia počas celého putovania úrovňou zlikvidovať. A nie raz sa im to podarí.

In Sound Mind totiž nie je bežnou hororovou hrou, v ktorej zbierate predmety, postupujete vpred a utekáte pred bubákmi. Práve naopak - nepriateľom sa musíte postaviť čelom, postupne nájdete pištoľ či brokovnicu a muníciu do nich, ktorá nie je na rozhadzovanie. Neustále vás kontaktuje prostredníctvom všadeprítomných telefónov tajomný hlas. Občas poradí, inokedy sa vysmieva vašej márnej snahe zachrániť alebo pochopiť svojich pacientov. Nepodarilo sa vám to v reálnom živote, a preto sa vydávate na imaginárne a fantazmagorické miesta spojené s ich psychickou poruchou.

Mix adventúry, akcie a walking simulátora je zaujímavou (a zároveň náročnou) voľbou. Vysoké ambície nezávislým tvorcom z We Create Stuff uprieť nemožno. Zároveň je potrebné uviesť nemilý fakt, že ani jedna z ingrediencií nie je stopercentne funkčná. Doplatila na to nejedna hra a In Sound Mind nie je výnimkou. Zázračnou konšteláciou hviezd sa napriek tomu nejedná o nezáživný priemer typu Lust from Beyond. Na svet sa pozeráte z vlastného pohľadu, tradičným spôsobom zbierate predmety, ak sa zmení kurzor po priblížení sa k nim. Dvíhate telefonáty, čítate novinové výstrižky, púšťate si nahrávky, spúšťate mechanizmy, hľadáte kľúče, meníte poistky a podobne. Nemusíte mať obavy, inventár je vždy poloprázdny, predmetov nájdete iba zopár a na ich spočítanie vám v drvivej väčšine budú stačiť prsty jednej (kompletnej) ruky.

Skôr než pátrať po tom, čo máte kde použiť, musíte prísť na to, čo vlastne od vás hra chce a následne sa vám zvyčajne pošťastí daný predmet aj nájsť. Môže sa dostaviť nepríjemný moment, kedy netušíte ako ďalej. Hra vám explicitne málokedy napovie, je potrebné sledovať svoje okolie, čítať pohádzané papiere obsahujúce nápovedu. To, že na začiatku sa vám zasekne výťah a potrebujete vymeniť poistku, ktorú nájdete o niekoľko miestnosti ďalej, si dáte dohromady a nepotrebujete na to ani vysokoškolský titul. Lenže často sa dostanete na nové miesto a len sa túlate prostredím v snahe objaviť niečo, čo vás posunie ďalej. Blúdenie v dôsledku prehliadnutia kľúčového predmetu je bežnou súčasťou hrateľnosti.

Tým pádom sa nám napínavá atmosféra mierne riedi. Stále tu máme štvoricu uzatvorených lokácií, ktoré sú zároveň samé osebe otvorenými svetmi a môžete sa do nich vracať, pretože ste možno zabudli nahliadnuť do každého tmavého kúta. Nie sú na zahodenie, len sú svojim spôsobom príliš tuctové na to, aby ste vrieskali od nadšenia. Obchodný dom, maják a jeho okolie, vlakové depo, les s chatami a napokon aj opustený dom, z ktorého vyrážate za nadprirodzenými dobrodružstvami, sú dostatočne lákavým podkladom. Ďalším povzdychnutím musíme naznačiť, že je síce pekné, ak je lokácia pomerne rozsiahla a viac než zamotaným bludiskom, ale zároveň je to celé akosi prázdne, menej výrazné. Autorom chýba cit pre zhustenie obsahu, ktorý by síce okresal hernú dobu, ale zároveň spravil zážitok z prechádzania koridormi omnoho intenzívnejším. Pomohla by aj prítomnosť mapy.

Na začiatku získate baterku, do ktorej je potrebné neustále hľadať náhradné články. A veruže ich budete potrebovať, pretože spotreba je nadpriemerná. Osvetľovaním tmavých kútov sa dá navodiť pôsobivá atmosféra – hre sa to naozaj aj darí, hlavne ak sa za vami zjaví figurína na mieste, kde predtým nebola alebo zmení svoju pozíciu. Neskôr získate kus zrkadla, v ktorom vidíte nápovedu (musíte sa však pozerať do jeho odrazu za seba, čo je zdrojom nejedného nemilého prekvapenia) alebo plynovú masku či tabletky na bolesť zvyšujúce úroveň zdravia. Pre väčšie pohltenie nám tvorcovia do hrania zakomponovali súboje. Ako už býva zvykom do intenzívneho pocitu z ohrozenia majú prestrelky veľmi ďaleko, sú nezaujímavé, mdlé a zbytočné.

Druhová pestrosť nepriateľov sa drží na bode mrazu. Patrolujúce potvorky sú po prvom strete, kedy vás ešte dokážu vydesiť, nenápadnou a nudnou prekážkou. Neskôr začnú po vás strieľať. Potešia konfrontácie s bossmi, kde napríklad prvého z nich, ženského ducha poletujúceho v obchoďáku, skolíte tak, že dotyčnú mátohu nasmerujete k zrkadlu, pretože sa bojí pohľadu na vlastnú tvár. Niekoľkokrát, takže musíte napredovať, utekať alebo sklenenou črepinou protivníka od seba odpudiť. Spievanie v tichom obchodnom dome je dostatočne mrazivé a ak náhodou stúpite na črepiny a duch spozornie, adrenalín automaticky stúpa.

Takmer všetky hádanky stoja na konfrontácii s prostredím. Ak chcete získať kľúč v hernej skrinke, musíte do nej vhodiť mincu, no peňaženku máte prázdnu. Tak nájdete tovar v regáloch, naskenujete ho na správnej pokladni (alebo ich kombinujete, pretože pokladňa sa odomkne až po načítaní konkrétnej sumy). Zbierate rôzne predmety a napríklad musíte rozmiestniť postavičky rodiny na správne miesta podľa návodu. Niekedy to ide ľahko, inokedy musíte splniť čiastkové úlohy, na ktorých riešenie vás navedú všadeprítomné zápisky. Prepínate páky, hľadáte poistky, otáčate platformou na vlaky, meníte čipy v transformátoroch. Prítomnosť RPG prvkov, kedy si raz za čas vylepšíte zdravie, staminu, stealth či rýchlosť pohybu, je úplne zbytočná. Rovnako i rýchlo ubúdajúca stamina pri behu, pomôžu aspoň tabletky zvyšujúce atribúty na obmedzený čas.

Technické spracovanie na tom nie je až tak zle, aby sme prevracali očami, no ťažko čakať čo i len dvojáčkové vizuálne orgie ako v prípade v úvode uvedených harcovníkov hororu. Unity je silný, ale obmedzujúci nástroj. Skôr než fotorealistickejšie technické spracovanie by sme privítali bohatšie prostredie, ktoré je často prázdne alebo je obsah príliš generický, takže svoje okolie po pár minútach prestanete pozornejšie vnímať. Tak ako je opustený dom fascinujúci, sú jednotlivé svety zbytočne pusté. Vizuálnu stránku si môžete pozrieť na obrázkoch, animácií je minimum, bugov sme v hre po patchoch príliš mnoho nevideli, viac zamrzí neustále kolísajúce framerate a celkovo biedna optimalizácia.