Ako sa Tony Hawk tasiť kolt naučil, alebo poviedky z divokého západu

Doménou Neversoft Entertaiment je dlhoročná skateboard séria zastrešená legendou Tony Hawkom, ktorá si dokázala získať množstvo fanúšikov (naposledy zaútočila dielom American Wasteland). Prenesme sa o niekoľko dielov a milióny predaných kópií do súčasnosti. Skejťáci z Neversoftu zostali jednu dekádu uväznení vo vlastnoručne vymurovanom väzení. Po mnohých pádoch na Účkach pustili fantáziu na skusy a zistili, že potrebujú vytvoriť titul s námetom, ktorý na hernom trhu citeľne chýba. Tú medzeru má vyplniť práve GUN, akčná adventúra umiestnená do obdobia divokého západu, ktorá je odrazovým mostíkom pre novú (dúfajme, že nie nekonečnú) sériu.

Poriadny western tu už nebol poriadne dlho a GUN prichádza práve včas, keď sa začínajú ostatné spoločnosti prebúdzať z opice po lacnej whisky a vrhajú sa na vlastné adaptácie  filmových spaghetti westernov. Prvá dávka guliek patrí GUN-u, ale nie každá zasahuje vymedzené ciele. Neversoft s túžbou spraviť z hry zážitok pre dospelých, šliapol mimo dovolené hranice. Vylepšovanie vlastností hlavného hrdinu sa topí v automatike, obtiažnosť je ušitá priamo pre sviatočných hráčov a na nejaké mamonárstvo môžete jednoducho zabudnúť. Ešte pred hraním GUN odporúčam vypustiť z hlavy fenomén GTA, resp. možnosti posledného dielu San Andreas.

Ako Colton White pravdu hľadať začal a štetka mu v tom pomôcť mala

Hlavným hrdinom GUN je Colton White, lovec z hôr, ktorý so svojím otcom vyráža do divočiny na lov. Potýčka s prvými vtákmi, vlkmi a vysokou zverou slúži ako tutorial. Zoznámi vás s automatickým zameriavaním a jedným veľkým macíkom, ktorý má chuť rozpárať Coltonovmu otcovi (Nedovi) brucho. Bleskové intermezzo sa vytráca do stratena v pískaní parníka na rieke Mississipi, kam má naša dvojica namierené. Ned niečo dôležité vybavuje s pobehlicou v kajute a Colton sa medzitým zoznamuje so slizkým reverendom Reedom, ktorý neskôr zapichne pobehlicu, pretože mu nechcela niečo dať. (A nie, nejedná sa o vec, ktorú zvyčajne pobehlice mužom dávajú. :-)) Zbožný muž dáva príkaz na útok a parníček je v okamihu zasypaný olovom a vojakmi. V zápale boja stihne Ned odovzdať Coltonovi medailón a inštrukcie, aby vyhľadal štetku Jenny v Dodge City a so slovami „Ja nie som tvoj otec.“ ho zhodí ešte pred explóziou parníka do vody. Colton sa po troch dňoch preberá na brehu rieky a na ukoristenom koníku sa vydáva do neďalekého Dodge City zistiť pravdu o svojom pôvode.

To je v kocke príbeh, ktorý sa rozvinie do klasického scenára s prekvapivými momentmi. GUN je jednoducho pravý western so všetkými správnymi ingredienciami. Nechýbajú tu početné prestrelky, nejaký ten konflikt medzi červenými a modrými, salóny, sem-tam pohľadná ženská, prašné mestá, kotúľajúce sa chumáče trávy (Toto iste poznajú všetci obyvatelia intrákov, len v chumáčoch sa nekotúľa tráva, ale prach. :-)), slnkom ošľahané tváre pištoľníkov a pochopiteľne kolty zavesené prekliato nízko. Príbeh je rozprávaný formou prestrihových animácií. Vďaka svojej početnosti evokujú sledovanie westernu a vynikajúco vytvárajú filmovú atmosféru (Čože? Junkie, hrali sme vôbec rovnakú hru?). Postupne vás zoznámia s hlavnými postavami, zloduchmi a ich temnými stránkami, ktoré okúsite aj na vlastnej koži.

Ako Colton zbrane mal a v rukách mu samé mierili

Prvou veľkou zastávkou v GUN je malé mesto Dodge City, kde okamžite dochádza ku konfrontácii medzi Coltonom a miestnymi pištoľníkmi v salóne. Dôvod? Zvodná Jenny a medailón od Neda. Prestrelky sú tu na dennom poriadku, nedá sa im ujsť, veď, prečo aj, keď vám asistuje automatické zameriavanie. Nie je to nič strašné a nemusíte sa znepokojovať, že by ste len ovládali postavu s prstom na spúšti a hra by sa o ostatné postarala. Mieridlo má štandardnú veľkosť, dokážete však zasiahnuť nepriateľa aj keď ho nemáte v zameriavacom kríži. Stačí, ak zmení farbu na červenú a máte istotu, že guľka nájde svoj cieľ.

Hej, hej, svätá pravda. Čo už len môže byť zábavnejšie, ako prísť s kurzorom na centimetrovú vzdialenosť od postavičky, stlačiť spúšť a vedieť, že metabolizmus nepriateľa bude musieť stráviť ďalšiu dávkou olova. Je priam zarážajúce, ako si mohli autori myslieť, že hra z divokého západu, kde prežil len ten najrýchlejší a najpresnejší, nás bude baviť práve takto. Odvážim si tvrdiť, že GUN by tí najšikovnejší z vás dohrali aj bez myšky a kurzor by ovládali len klávesami. Myslím, že tento fakt hovorí za všetko. Hra dokonca zachádza tak ďaleko, že pri útoku sekundárnou zbraňou (nožom, tomahawkom, mečom) z väčšej vzdialenosti sa Colton objaví priamo pri nepriateľovi v stotine sekundy. Za takýto teleport by sa nehanbil ani kapitán Spock.

Toto platí pre všetky zbrane či už z 1st alebo 3rd person pohľadu. Nepriatelia majú niekoľko zásahových zón, kde hlava predstavuje okamžitú smrť. Hlavy musíte sami zamerať, tu vám automatika nepomôže. Pri všetkých zbraniach (okrem brokovnice) si môžete priblížiť perspektívu a prepnúť pohľad do 1st person, kedy jednoduchšie zameriate nepriateľov. Z vodnej nádrže si s protivníkmi potyká Winchesterka, Remington poslúži pri väčších vzdialenostiach a taký luk pri love zveri alebo tichej eliminácii. Zbraňový arzenál pozostáva z autentických zbraní tej doby a prídu na radu aj tradičné šesťraňáky.

Aby bol výpočet zbraní kompletný, treba spomenúť aj rotačný guľomet na kľuku a delo v dvoch variantoch – statické, pohyblivé na parnom vláčiku. Delu chýba zameriavací krížik (asi mali autori problém s kombináciou automatického-zameriavacieho-systému™ a nenavádzaných delových gulí z 19. storočia) a streľba z neho je extrémne frustrujúca.

Keď začne prihorievať a na scéne sa objaví niekoľko drsných chlapov, prichádza GUN so spomalením času – Quickdraw. Pohľad sa okamžite prepína do pohľadu z vlastných očí a začína pravé ródeo. Hráč má dostatok času, aby postrieľal všetkých a urobil niekoľko frajeriniek (ako napr. zostrelil letiace šípy, molotovy alebo dynamit), než sa stihne merač Quickdraw vyprázdniť. Pri tomto režime nehrozí, že vyprázdnite zásobník, staráte sa iba o streľbu. Hra dokonca sama označuje protivníkov a pravým analogom sa medzi jednotlivými cieľmi môžete prepínať. S automatickým zameriavaním súvisí ešte jeden veľmi dôležitý fakt a tým je obtiažnosť. Ak si nechcete kaziť zážitok z hry, určite voľte vyššiu ako normal, inak sa budete pri prestrelkách nudiť, nepriatelia budú bleskovo padať k zemi a hra nebude predstavovať žiadnu výzvu. Nekazte si zážitok zbytočne nízkou obtiažnosťou, pretože ten príbeh rozhodne stojí za to!

Ako Colton jazdiť vo farbách Pony Express začal a z Dodge City rýchlo odcválal

Ako funguje systém misií najlepšie vystihne prirovnanie, že GUN je GTA na divokom západe.  Príbehové misie posúvajú nosný dej prekvapivo vpred a postranné slúžia na získanie financií,  potrebné na kúpu upgradov. Stavba jednotlivých misií vychádza z obdobia, v ktorom sa GUN odohráva. Hlavné na seba nadväzujú a zavedú vás na všetky miesta v (na prvý pohľad) rozsiahlom hernom svete. Okúsite krkolomnú cestu cez kaňon a obranu dostavníka, vyskúšate, aké to je utiecť z väzenia a potom pomocou dynamitu pomôcť spoluväzňom, alebo sa zúčastníte na prepade vlaku, prevážajúceho dôležitú zbraň.

I keď misie sú variabilné a stretnete sa v nich výhradne so známymi situáciami z filmov (prestrelenie lana pri vešaní...), osobne mi niektoré momenty chýbali. Také obsadzovanie vlaku zo sedla koňa, alebo prepad banky by bolo vítaným spestrením kampane. Autori dávali pozor, aby sa jednotlivé úlohy neopakovali, zabudli však na ich dĺžku. Skôr než sa stihnete oťukať v Dodge City, už budete upaľovať do nového mesta po nové príležitosti. Problémom GUN je krátkosť celých misií. Ich dĺžka je ako keby prispôsobená handheldu PSP, na ktorý sa hra bude portovať. Obrazne povedané, plnenie misie vám nezaberie viac času ako dobehnutie na miesto, kde treba niekoho odrovnať. Hra týmto naberá vysoké obrátky a skôr než sa nadejete, je u konca, trochu slabého konca.

Ako sa z Coltona stal čistiaci prostriedok a ako ho tí múdrejší zneužili

Krátku kampaň (cca 6 hodín) by mali natiahnuť bočné misie. Môžete sa venovať hľadaniu (živých/mŕtvych) zločincov z plagátov, zahrať sa na šerifa, ktorý vám z radosťou hodí všetky povinnosti na krk a ide spokojne chľastať, alebo sa skúsite stať pravým lovcom a budete striehnuť na vzácne zveri (biely vlk, grizzly...). Ich opakujúca náplň vás skôr či neskôr začne nudiť a hnať vás bude dopredu iba túžba po všetkých upgradoch. Prachov je skutočne málo a aby ste kúpili naozaj všetko, budete musieť hľadať aj zlato (ekvivalent skrytých balíčkov v GTA). Upgrady nafukujú zásobníky, predlžujú Quickdraw, zväčšujú silu zbraní, zrýchľujú koníka, alebo pribudne možnosť krvavo oskalpovať protivníkov. Chybou upgradov i vylepšovateľných štatistík postavy, je, že sú transparentné. Zväčšené zásobníky oceníte, ale také zvýšenie sily zbraní alebo úderov nepocítite.

Počas hrania som splnil asi tri vedľajšie misie. Nič vás nenúti ich robiť a avizované naháňanie upgradov v mojom prípade neznamenalo žiadnu motiváciu. Veď načo aj.  Počas Quickdrawu je Colton takmer nesmrteľný, mimo neho sa o všetko postará automatický-zameriavací-systém™. Takže, ak si na hru rezervujete jednu sobotu a nepôjdete voliť do VÚC, tak si už poobede budete môcť vychutnať obrazovku potvrdzujúcu odinštalovanie GUN-u. Verte, že minútové pozorovanie tejto obrazovky majú blahodarnejší účinok ako harmonizér doktora Ignatenka.

Postranným úlohám by svedčala väčšia rôznorodosť. Napr. také príležitostné lovenie zveri za prachy, predaj zhabaných zbraní alebo triviálne prevádzanie/kradnutie koní. Apropo koník. Môžete osedlať ktoréhokoľvek, ale vlastniť nemôžete ani jedného! Čo je to za kovboja bez koňa? GUN sa však môže pochváliť, ak to tak môžem napísať, najlepším jazdným modelom koňa. Aj taký Shadow of Colossus by sa mohol priučiť. Colton dokáže bleskovo nasadnúť do sedla a okamžite akcelerovať ostrohami. Ak to preženiete, koníka môžete uštvať na smrť. Celkovú intuitívnosť ovládania hrdinu v sedle oceníte pri plnení časom limitovaných misií za Pony Express. Koník verne reaguje, plynule prechádza z mierneho poklusu do špurtu (a naopak), môžete preskakovať rôzne prekážky, dokonca aj za jazdy zo sedla vyskočiť.

Navyše, tento super-vycvičený-koník™ dokáže používať predné kopytá ako dôrazný presvedčovací prostriedok. Bohužiaľ, kapitán Spock nedokázal do teleportu natlačiť také veľké zviera, takže koník sa pri sekundárnom útoku neteleportuje, ale dlhé metre sa šmýka na zadných nohách. Je na to pôsobivý pohľad.