Vytvoriť epickú RPG nie je len tak. Hra musí spĺňať hneď niekoľko dôležitých požiadaviek, aby dokázala hráčov upútať a pohltiť. A nemala by mať priveľa rušivých chýb. Waylanders chce byť takouto RPG, ale v každej oblasti jej niečo chýba. A nezachránia to ani pozoruhodné keltské mýty.

V úvode pri generovaní postavy nemáte veľa vizuálnych možností, ale o niečo lepšie je to so samotným zaradením hrdinu a jeho schopností. Na výber sú štyri rasy – človek je klasika, vlkolak (ktorý však nemení podobu) je menej bežný, ďalšie dve alternatívy pôsobia exoticky. Sortiment šiestich povolaní neprekvapí, je tam  tradičná ponuka, od bojovníka, až po čarodejníka. Podobne je to s atribútmi – sila, agilita, inteligencia... Nemáte sa tam prečo dlho zdržiavať a naskočíte rovno do hry. Zoznámite sa s prvými spoločníkmi a vyplávate na lodi s kráľom a jeho nie veľmi podareným synom v ústrety bohom na ostrove. A viete, ako to chodí, niečo sa pokazí a odrazu sa ocitnete až po uši v problémoch. Ale prakticky hneď od začiatku máte spoločníkov, čo stoja po vašom boku a neskôr sa pridajú ďalší. Budú sa s vami plaviť na lodi, ktorá slúži ako základňa, kam sa vraciate z výprav v krajine. 

Na rôzne miesta, kde vás čakajú úlohy, ktoré dostanete priamo od osôb, alebo vám ich prinesie na plavidlo vrana vo forme písaného odkazu, sa prenesiete jednoduchým klikaním na mape. Spoločníci vám asistujú v boji, pričom aktívna skupinka môže byť maximálne päťčlenná, ale viete si jej zostavu meniť. Okrem toho s vašimi druhmi môžete konverzovať a plniť vedľajšie úlohy, ktoré pre nich majú nejaký význam. Je škoda, že tu vlastne nefunguje systém oddanosti a morálky, takže síce z toho máte nejakú korisť a skúsenosti, ale nijako to nemení vzťahy s vašimi kumpánmi. Avšak je možné s niekým z nich udržiavať milostný vzťah, pričom pohlavie a rasa sú nepodstatné. Pribudnú isté voľby pri konverzácii, pozriete si ľúbostnú scénu, veď to poznáte z iných hier. Len tu to akosi prebieha bez bližšieho spoznávania a hlbšieho vývoja postáv a pôsobí to dosť neprirodzene.

Celkovo je rozhovorom aj kratším prestrihovým scénam venovaný značný priestor. Mali by podporiť príbeh, zblížiť vás s jednotlivými postavami a vzbudiť dojem, že hra má patričnú hĺbku a rozvinutý folklór. V skutočnosti sú mnohé rozhovory silené, nezaujímavé, s pokusmi o vtipkovanie, ktoré neraz vyznejú do prázdna a navyše obsahujú zbytočné vulgarizmy, bez ktorých by sa hra určite zaobišla. Najmä keď by sme ju chceli odporúčať mladšiemu publiku, pretože má taký rozprávkový, roztomilý vzhľad a aj obsah skôr pre začínajúcich RPG hráčov, nie je dostatočne komplexný pre veteránov. 

Autori sa síce pokúsili priniesť zaujímavú zápletku prepletenú mýtmi a zavedú vás aj do podsvetia, ale väčšina situácií je len stroho načrtnutá. Jednotlivé lokality sú neveľké, koridorové, nikde sa dlho nezdržíte, lebo úlohy sú jednoduché, väčšinou sa stačí niekam prebojovať a inak tam nemáte veľmi čo robiť. S výnimkou úsekov, kde sú obchodníci s výzbrojou, konzumnými predmetmi, ktoré liečia alebo prinášajú nejakú dočasnú regeneráciu a odolnosť a drahokamami na vylepšenie výbavy. V druhej časti hry sa objaví manipulácia s časom a presun z minulosti do budúcnosti a naopak. V konečnom dôsledku je to ale dosť zmätočné, hlavne v spojení s reinkarnáciou niektorých postáv. Navyše vidieť, že táto pasáž ešte nie je vyladená a obsahuje more nedorobkov a chýb.

Hlavný priestor v hre je venovaný bojom a o to smutnejšie je, že nie sú veľmi vydarené ani zábavné. Dôvodov je hneď niekoľko. Bitky prebiehajú v reálnom čase a môžete si prepínať ktorúkoľvek postavu z vašej aktívnej päťčlennej skupinky. Ostatní sa riadia individuálne nastaveným režimom. Spolubojovník môže mať nastavený pasívny, bežný alebo agresívny postoj. V prvom prípade nerobí nič, iba keď ho priamo ovládate. V bežnom režime vás nasleduje a v prípade nebezpečenstva sa vrhá na nepriateľov a používa svoje schopnosti. Agresívny režim je obdobný, rozdiel je minimálny, ale postava aj sama vyhľadáva ciele v okolí. Chýba tu defenzívny režim, pri ktorom by spolubojovník len odrážal útoky, ale potom sa vrátil k skupine. V uvedených režimoch sa totiž vaši druhovia bezhlavo rozbehnú za nepriateľmi a stále ďalej, čo neraz vedie k ich rozptýleniu a zbytočnému úmrtiu. Udržať ich pokope a aktivovať vhodné schopnosti  by ste im mali pri zapauzovaní. Funguje to, ale iba čiastočne a koordinovať stádo prihlúplych bojovníkov s nevalnou AI je často fuška.

Navyše si všimnete nelogické správanie nepriateľov a to, že nie sú zohľadnené okolité podmienky. Bojovník útočí na lukostrelca, ten bez vyrušenia veselo ďalej strieľa šípy, ale nie do toho borca, ktorý mu seká po krku, ale na niekoho ďaleko za ním. Nepriateľa na vyvýšenom moste alebo kopci neraz nemôžete zasiahnuť z diaľky, aj keď je na dohľad a na dostrel. Musíte to pekne obísť a dostať sa na jeho úroveň. Protivníci sú hlavne v začiatkoch, keď nemáte skúsenosti a levely, značne vyspelejší ako členovia vášho tímu, niekedy im podľahnete, aj keď máte presilu. I keď je to často aj práve kvôli vašim nekoordinovaným postavám.

Pred úplným fiaskom zachraňujú boje vcelku rozmanité schopnosti jednotlivých povolaní a postáv a hlavne formácie. Liečivý okruh, premena protivníka na zajaca, vyvolanie spirituálneho zvieraťa, vystrelenie viacerých šípov naraz, ochromenie cieľov a podobné prvky fungujú rovnako spoľahlivo ako v iných RPG. I keď každá postava má len obmedzený počet schopností a aj po osvojení pokročilého zamerania ich oveľa viac nie je, s týmto sortimentom si vystačíte.

Formácie sú veľmi zaujímavou možnosťou, ktorá vám výrazne dokáže pomôcť v boji. Jednotlivé postavy dokážu inicializovať rozličné formácie, majú po dva druhy a tie sa ešte dajú dodatočne modifikovať. Pri aplikácii v boji musíte mať označené tri postavy, ktoré spoločne vytvoria vybranú formáciu. Vtedy sa zmenia na špecifický útvar alebo bytosť so špeciálnou funkciou aj schopnosťami. Napríklad je to kupola zo štítov, z ktorej vytŕčajú oštepy – slúži na obranu a zraňovanie dorážajúcich nepriateľov. Inokedy máte zrazu pred sebou vznášajúcu sa magickú bytosť s kúzlami, zhluk lukostrelcov alebo sa trojica transformuje na golema. Využívanie takýchto fintičiek a premien sa dá pekne takticky využiť, ale pozor, podobné vymoženosti používajú aj nepriatelia.

Už sme spomenuli, že hra má rozprávkový, taký detskejší vizuálny štýl. Je prijateľný, ale zrejme vás neuchváti, i keď niektoré lokality majú celkom pekný dizajn a nápadité úseky. Ale takmer všetko je koridorové, s vymedzenými cestičkami, mimo ktorých sa nemôžete pohybovať. Určité postavy vyzerajú veľmi dobre, iné obyčajne a fádne. Asi najlepšie v slušne nadabovaných (ale často primitívnych) dialógoch, kde sú diskutujúci zväčšení na celú obrazovku. Pôsobí však neprirodzene, keď po jednotlivých miestach kráča a komunikuje len vaša hlavná postava a zrazu narazíte na nepriateľa a už vedľa vás už stoja aj vaši spoločníci. Vyzeralo by lepšie, keby po celý čas šli popri vás a aj debatovali a nie aby sa náhle objavovali a potom mizli. Engine hry a počítač by  s tým nemal najmenší problém.

Inak je fajn možnosť pri bežnom postupe polohovať si kameru, približovať terén a prepínaním tlačidla zvoliť  pohľad tretej osoby alebo náhľad zhora. Pomáha to pri orientácii. Čo však naopak narušuje komfort hráča, je zbieranie predmetov a označovanie postáv pri začatí konverzácie prostredníctvom malých nenápadných bodov. Je veľmi nepraktické triafať sa kurzorom myši na maličké krúžky na postave či predmete, ktoré sa navyše zobrazia len vtedy, keď ste blízko. Takže neraz ani presne neviete, s kým a čím je možná interakcia. Ale namiesto myši a klávesnice môžete použiť aj gamepad.

Ako už bolo spomenuté, so zakomponovaním zmeny času v druhej časti hry narastá počet chýb. Je pravda, že sme mali novinársku verziu, ale jej obsah zodpovedal náplni oficiálne vydanej kompletnej hry – len bol k dispozícii v krátkom predstihu. A dostal aj záplatu, napriek ktorej sa ale vyskytli celé chýbajúce línie textov, neoznačené úlohy, kolízne miesta a ďalšie kazy. Zatiaľ čo prvá časť Waylanders je vcelku prijateľná a miestami aj zábavná, o doplnenom obsahu po Early Access sa to už povedať nedá. Okrem toho, že je výrazne viac chybový, je aj zmätočný a menej pútavý. Hra sa napokon stáva nezaujímavou a nudnou.

Waylanders je nešikovný pokus o epickú RPG, takmer v každom smere nedotiahnutý, taký nemastný-neslaný. Svet s keltským folklórom a podivnými bytosťami je sám osebe pozoruhodný, ale jeho spracovanie a možnosti značne oklieštené a nezaujímavé. Miestami narýchlo odbitý príbeh sa márne pokúša zapôsobiť, rovnako ako postavy svojimi často úbohými prejavmi pri rozhovoroch. Ani  boje nie sú žiadna sláva, i keď niektoré schopnosti a formácie ich zachraňujú pred úplnou katastrofou. Celkový výsledok je však nekonzistentný, nepresvedčivý a ešte aj s chybami.