Pokémoni sa po 25 rokoch rozhodli zmeniť vzorec hrateľnosti a to je len dobre. Stále máte ústredný Pokédex a snažíte sa ich pochytať či trénovať všetkých, ale autori zmenili prístup a štruktúru hry. Opantaní aktuálnym trendom otvorených svetov sa rozhodli rovnako otvoriť limity máp či isté bariéry – na druhej strane pristúpili k úlohe svedomito a nečaká vás iba prekopaný Wild Area z posledných Pokémon Shield/Sword hier, kde sa na chvíľu hra otvorila, ale inak rešpektovala staré pravidlá.

Hre náramne pomáha forma prequelu v povedomom svete Hisui, no odlišnom časovom období. Hrdina sa doň dostáva cez trhlinu na oblohe – klasicky si na začiatku hry vyberáte jeho pohlavie a podobizeň, padáte niekam, uvidíte mystickú postavu a po dopade na pláž sa vás ujme profesor s túžbou štúdia Pokémonov. Po čase sa ukáže váš prirodzený talent na chytanie i boj s Pokémonmi, čo padne náramne vhod. Blízka dedina je aj základňou pre Galaxy Expedition Team, lokálnu skupinu chrániacu dedinčanov a zaisťujúcu bezpečnosť. Aby sa hrdina dostal do ich priazne, musí ukázať svoje schopnosti a vďaka nim získa strechu nad hlavou. Na oblátku však treba plniť úlohy kapitána či trénera a aj nosiť profesorovi nové poznatky.

Toto je éra, kedy sú Pokémoni neprebádaní, aj sa ich mnohí dedinčania boja a zároveň sú nimi fascinovaní. Pobehujú si voľne po prírode, často aj v skupinách – niektorí bojazliví, iní vás sledujú a možno zaútočia len čo sa priblížite. Samotná postava nie je príliš silná, ale s Pokémonom získa iné možnosti. Na druhej strane je tu veľký mýtický Pokémon rešpektovaný dvomi klanmi a sú tu aj silné alfa-druhy (akoby menší bossovia). V príbehu nemáte veľa možnosti, iba sa spojiť a plniť ich zadania.

Štruktúra hry je jasná, a odlišná od iných Pokémonov. Málokto behá s jedným či tuctom druhov, a preto vás nečaká typický výlet do ďalších miest, boj s borcami v telocvičniach a zber odznakov. Sú tu jasne stanovené príbehové misie, ktoré vás vedú vpred s istými požiadavkami. A podobne ako v iných hrách čakajú aj iné postavy s nepovinnými úlohami – volajú sa requesty, sú ich tu desiatky a zväčša od vás pýtajú priniesť istého Pokémona, predmet alebo naštudovať si druh.

Áno, zber Pokédexu znamená nielen vidieť a chytať nové druhy, ale realizovať výskum pre profesora. S ním sú spojené hviezdičky, t.j. vaša úroveň a body k nim získate za triviálne či pútavé úlohy. Každý Pokémon má v Pokédexe svoju kartičku a pri nej aktivity ako: chytiť istý počet, použiť základný či špeciálny útok, dať mu jedlo, zvládnuť krok evolúcie a pod. Aktivita má pri sebe čísla – takže sa jej plnenie vyžaduje aj opakovane. Nielen použiť útok raz, ale napríklad 3x, 5x, 10x či 20x. A každú úroveň si odškrtnete. Ak stále niečo robíte s Pokémonmi, máte veľkú šancu získavať body za výskum – stačí raz za čas prísť k profesorovi. Zároveň je to však istá pasca: kto bude chcieť každý druh preskúmať na 100%, ľahko skĺzne do grindu, lebo musí 20x bojovať s tým istým druhom alebo chytiť ho 10x.

A ešte raz hviezdičky napojené na prieskum Pokémonov. Podobne ako v Monster Hunterovi, počet hviezd vám otvorí ďalšie príbehové misie. Ak chcete ísť ďalej, občas sa musíte zastaviť a pozrieť, či vás profesor púšťa ďalej alebo vám len stále dáva radu, aby ste skúmali prostredie a Pokémonov ďalej a plnili nepovinné misie. Každý stret s ním je zväčša odmenený peniažkami i skúsenosťami – ale až keď dôjdete napríklad na 2. level, pustí vás ďalej. Platí to najmä pre prvé územia, kde sa možno grinduje najviac, lebo opakovane chodíte na odchyt či boj s rovnakými Pokémonmi len aby ste si ich dostatočne naštudovali. Keď ste už ďalej, sami si vyberiete či upaľujete vpred na najvyššie druhy alebo sa občas vrátite aj späť a doplníte výskum u nižších.

Chytanie Pokémonov však prebieha rôznym spôsobom, nemusí vždy zahŕňať boj. Mechanizmus sa zmenil: zacielite tlačidlom ZR na vyhliadnutého Pokémona a keď sa objaví v krížiku, môžete hádzať (druhý raz ZR). Na slabšie druhy stačí nenápadne hodiť Pokéball zo stealth pozície, zrazu sa nad ňou objaví malý ohňostroj a Pokémon je váš. Alebo im dáte nejaké jedlo ako návnadu a šup do batoha. Na iné druhy treba samozrejme odštartovať boj, treba ich oslabiť, až potom hádzať Pokéball a získate ho.

Keď budete s Pokémonmi chodiť po svete, môžete ich navyše používať na ďalšie aktivity. Nájdete napríklad skalu – jeden z vašich borcov ju môžete rozlámať a získate z nej predmety. Vidíte strom s plodmi? Pokémon ich dokáže striasť. Zbierate kopec vecí vrátane rastlín, ovocia či húb. Posilnený je systém výroby predmetov – ani Pokébally nemusíte kupovať, ale viete si ich vyrobiť na pracovnej doske z dvoch surovín. Rovnako aj fľaštičky so zdravím a iné pomôcky. Aj v tomto smere sa hra posunula skôr k Monster Hunterovi, výroba vecí je tu rozhodne posilnená a tým pádom nemusíte naháňať iba peniažky, aby ste si vôbec kúpili Pokébally.

Je tu akurát menší neduh s interface a ovládaním – tlačidlo X využívate na hádzanie Pokémonov na skaly, aj hádzanie Pokéballov na divoké druhy. Musíte si dať pozor, ktorú voľbu máte v spodnej lište určenú. Neraz som hodil 2-3 Pokébally do luftu, pritom som chcel získať surovinu zo skaly. Inak je ovládanie výborné – jedno tlačidlo vás vedie do menu, druhé do batoha, tretie k Pokédexu a zvykáte si na ne rýchlo.

Pohyb vo svete, chytanie Pokémonov či bobúľ ukazujú nové možnosti do série a pridá sa k nim aj budovanie stanovísk v prírode. To je dôležitá súčasť objavovania mapy: tábor vám pomôže vyrábať predmety na doske, oddychovať (a tým pádom obnoviť zdravie z bitiek) či meniť si Pokémonov v partii – v tomto smere sú jasne dané pravidlá: šiesti borci v skupine. Hra má centrálnu dedinu, ale tábor môžete rozložiť v každej časti mapy a potom doň aj rýchlejšie cestovať.

Zatiaľ čo otvorený svet núka veľa nových možností, boj je spočiatku klasika – prepne sa obrazovka, na vašej strane zverenec a oproti Pokémon, prípadne ho pošle súper. Interface je prehľadný, spätý s herným svetom, na pravej strane čakajú štyri údery a postupne ich získavate. Akoby odpadla časť klikania v menu, všetko je rýchlejšie a intuitívnejšie. Navyše vám ťahy sami píšu, či sú super efektívne, efektívne, nie veľmi efektívne či bez efektu, čo pomáha v orientácii. Ešte lepšie je mať ich všetky vypísané pri výmene Pokémonov v boji, tak presne viete, či sa niekoho vôbec oplatí poslať na bojisko (vďaka funkcii Exp Share, kde každý niečo za boj získa sa nemusí nutne zapojiť).

Ale zaujímavejšie sú situácie, keď ste v otvorenom svete a narazíte na dvoch-troch Pokémonov naraz. Vtedy bojujete proti nim paralelne, takže vzniká presilovka – oni viacerí a vy vždy s jedným zverencom. Treba si tu poradiť a možno práve tam oceniť novinku: isté údery majú totiž viaceré štýly: Strong a Agile. Strong núka väčšiu silu, ale predĺži nabíjanie úderu – je efektný, ale pomalý. Agile je rýchly, ale nemá takú silu: meníte ju za rýchlosť a možnosť častejšieho útoku. Sčasti systém pripomína Bravely Default, či si šetríte úder alebo ho hneď miniete, no tu ide o krk, keď ste sami a nestačíte zmeniť Pokémona.

Súboje sú zaujímavejšie, keď stretnete spomínané alfa-druhy: majú červené oči, sú mimoriadne silné, ale ak ich chytíte, máte to najsilnejšie na mapke. Ale boje s bossmi sú úplne iná káva: proti nim sa totiž postavíte sami a v aréne sa snažíte hádzať na ne špeciálne vankúše, zatiaľ čo sa vyhýbate ich silným úderom. Do toho sa občas zapojí nejaký váš Pokémon, no v skutočnosti musíte meniť priebežne taktiku podľa diania.

Ale svet je estetický pekný a práve tam sa možno niekomu vynára podobnosť so Zeldou: Breath of the Wild, inak je to porovnanie scestné. Čaká vás pekný svet, kde sa môžete prejsť (neskôr aj jazdiť a lietať) po bohatej zeleni, zasnežených horách i vysušenej zóne so sopkou. Niekoľko prostredí núka domov pre rozmanité typy Pokémonov, takže Pokédex je skutočne bohatý a aj nepovinné úlohy vás vedú do rozličných zákutí.

Grafická stránka schytáva pozitívne ohlasy (za estetiku) i časť kritiky (za detaily či niektoré efekty). Vedzte, že je úmyselne zvolená, aby ju hardvér utiahol. Niekedy vás prekvapí zjednodušená textúra, ale nie je to nič svetoborného. Framerate sa snaží držať na solídnej úrovni – drvivú väčšinu som odohral v handheld móde. Je tu aj celkom chytľavá hudba na pozadí, ale dabing klasicky neprišiel. Vôbec mi to nevadilo.

Pokémon Legends: Arceus je výrazný krok vpred v celej sérii. Nahradenie klasickej púte naprieč svetom po určených cestičkách vašou voľnosťou i kontrolou nad úlohami je svieže. Určitá hlavná línia existuje, takmer 100 vedľajších úloh ju vhodne doplní a skúmať či chytať môžete neúrekom. Pokémoni sa konečne hrajú inak a hoci nie každé vylepšenie je stopercentné, po štvrťstoročí tu máme dôkaz, že sa dá v sérii veľa vymyslieť.