Značka Total War sa v roku 2016 vydala netradičnou cestou vo svojej fantasy odbočke zo sveta Warhammeru. Priaznivci populárneho univerza si prišli na svoje a navyše to pre stratégiu od Creative Assembly bolo zaujímavým oživením. Séria naďalej pokračuje tradičnými historickými hrami, ale neopustila ani univerzum plné fantastických bytostí a možností. Takže tu máme Warhammer III.

Ako rozcvičku si môžete zahrať prológ, ktorý síce nie je nevyhnutnosťou, ale aspoň sa stanete súčasťou udalostí ktoré predchádzajú plnohodnotnej kampani. Tú môže spoločne hrať aj viac hráčov a okrem toho sú v ponuke samostatné boje proti AI, úlohové bitky, rebríčky hodnotených hier a záznamy. A v neposlednom rade multiplayer s niekoľkými režimami. V prológu si navyše pripomeniete herné princípy, ktoré ale sú veteránom dôverne známe a predstavujú komplexný, ale v tomto prípade predsa len trochu zjednodušený systém. Ten však má aj svoje špecifická, a to v závislosti od toho, s ktorou rasou sa pustíte do ťaženia. V prológu je to len Kislevské cárstvo, ktoré používa oddanosť na povolanie svojich bohov, v provinciách menuje atamanov a verbuje ľadové čarodejnice.

V kampani už máte na výber sedem, respektíve osem rás – ak počítame DLC s kráľovstvom obrov, ktoré ste mohli získať aj ako bonus pri predobjednávke. U obrov to funguje diametrálne odlišne. Kľúčovou surovinou v ťažení je pre nich mäso, ktoré získavajú hlavne z pobitých nepriateľov a jeho prebytky obetujú takzvanej Veľkej tlame, čím získajú armády dočasné bonusy. Okrem toho môžu vytvárať aj na území nepriateľa tábory a vylepšovať ich a dostávajú zákazky od iných frakcií na zabitie hrdinov či zničenie miest, ktoré prijmete podľa uváženia. Frakcia Veľká Kataj pre zmenu stavia na harmóniu a používa slonovinovú cestu. Rasa Nurgle na čele s Morovým pánom vytvára a šíry nákazy a hnilobu a jej sídla postupne rastú a potom odumierajú. Temní Slaanesh vytvárajú kulty Chaosu, vyvolávajú pomocné dočasné armády na území s dostatočným vplyvom a zvádzajú jednotky nepriateľa.

Zvyšné strany, Khorne, Démoni Chaosu a Tzeentch, majú zas iné priority a špecifické možnosti. V zásade však jeden primárny cieľ –vstúpiť do ríše Chaosu a uspieť v najväčšej výzve, aby dominovali nad všetkými ostatnými.  Situácia je pritom napätá a nestabilná, čo spôsobujú prejavy umierajúceho boha, s ktorým majú jednotlivé strany rôzne úmysly. A potom je tu tajuplný pútnik, ktorý sa votrie do priazne hocikoho, len aby získal kvapku božskej krvi, čo môže mať oveľa väčší význam, ako si niektorí paktujúci lídri myslia.

V úvode ťaženia prakticky s ktoroukoľvek rasou máte podobné ciele a misie – rozšíriť svoje teritórium, dobyť okolité sídla a pripraviť svoje mestá a armády. Čoskoro sa po celej krajine začnú objavovať trhliny, ktoré vedú do ríše Chaosu. S vaším lídrom a jeho armádou môžete nimi prechádzať, alebo ich zavrieť, pretože tieto prechody vedia byť nebezpečné. Fungujú totiž obojstranne a na povrch sa dostávajú plieniaci démoni. Ale trhliny sú potrebné, aby ste sa cez ne dostali k štyrom démonickým lordom – pánovi moru (Nurgle), hojnosti (Slaanesh), premien (Tzeentch) a krvavému bohu (Khorne). Musíte sa vydať do každej ríše a ukradnúť duše týchto lídrov. No podobne zmýšľajú aj iné frakcie a jednotlivé územia Chaosu predstavujú rôzne hrozby a odlišné výzvy.

Hlavné aktivity a postup po krajine fungujú v tradičnom ťahovom režime. Počas jednotlivých kôl budujete a vylepšujete sídla, aby ste mali väčšie výnosy, zdatnejšiu obranu a možnosť najímať vyspelejšie jednotky. Keď ovládnete kompletné provincie, ktoré zvyčajne tvoria štyri mestá, môžete tam vydať príkazy s bonusmi pre príslušnú oblasť. Máte svojho lídra a môžete najímať šľachticov a hrdinov – teda vodcovské postavy, ktoré dokážu viesť armády alebo vykonávať ako jednotlivci záškodnícku činnosť nepriateľským vojvodcom a mestám. Zatiaľ čo panovník sa v prípade porážky v boji po niekoľkých kolách znovu oživí, jeho podriadení môžu zahynúť. Čo obzvlášť zamrzí, keď sú to už skúsení borci, ktorým podobne ako hlave vašej frakcie pribúdajú skúsenosti a levely. A vyberáte im výstroj s magickými predmetmi, pomocníkov s bonusmi a v neposlednom rade aktívne a pasívne schopnosti. Teda kúzla zosielané na bojisku, auru, ktorá podporuje spolubojovníkov, bonusy pri boji s určitými protivníkmi, no aj lepšiu odolnosť, viac zdravia či pojazdné zviera. 

Ďalšie výhody a podporu získate vývojom technológií v strome príslušnej veľmoci s vetvenými inováciami a vylepšeniami. Do úvahy treba brať aj magické prúdenie v otvorenej krajine aj na bojisku. A rozhodne významná je  diplomacia, ktorá ponúka bohaté možnosti pri vyjednávaní a zlepšovaní vzťahov.  Tieto aktivity pritom zjednodušuje možnosť automatického dorovnania. Ak napríklad chcete uzavrieť obchodnú dohodu alebo spojenectvo s niekým, s kým máte len vlažnejšie vzťahy, pri použití automatiky sa na dorovnanie pridá určitý finančný obnos a ten vždy spoľahlivo presvedčí. Okrem toho môžete využiť pokročilé diplomatické možnosti a napríklad presvedčíte niektorú mocnosť, aby sa stala vašim vazalom. Alebo vytvoríte konfederáciu s frakciou z rovnakej rasy, čím sa zlúčite do jedného mocného celku.

Boj sa spravidla začína nasmerovaním mágie a rozmiestnením svojich vojsk. Nasleduje postup v teréne v reálnom čase, ktorý sa dá zrýchliť alebo zapauzovať, aby ste v pokoji udelili jednotkám pokyny. Fungujú mnohé osvedčené prvky a faktory z minulosti – formácie, výhoda vyvýšeného terénu, možnosť skrývania sa medzi stromami. Jednotky môžu zutekať, keď im klesne morálka, avšak tentoraz ich až tak nestresuje smrť veliteľa, čo je škoda, lebo vyvolanie chaosu v nepriateľských radoch bola v predošlých TW hrách veľmi dobrá taktika. Tu však, bohužiaľ, má len vlažný efekt, i keď zabitím hrdinov a šľachticov aspoň zabránite, aby používali kúzla a aury na podporu vojsk.

Pri obliehaní v úlohe obrancu môžete na predurčených miestach stavať múry a obranné vežičky zo surovín, ktoré sa priebežne kumulujú počas celej bitky. Tieto štruktúry však často nie sú rozumne umiestnené a celkovo opevnenia neraz pripomínajú skôr ruiny ako plnohodnotné sídla. Avšak ak vám možnosť automatického výsledku pred bojom ukazuje, že pri obliehaní vás čaká istá porážka, rozhodne si zvoľte manuálny boj. Najmä vďaka vežičkám môžete poraziť aj značnú presilu, s čím ale automatika vôbec nekalkuluje. Po boji sa dá naložiť s dobytým sídlom a zajatcami rôznym spôsobom. Mesto bez drancovania obsadíte, čiastočne vyplienite alebo vypálite do tla. S porazenými naložíte v súlade s prioritami vašej rasy – napríklad z nich budú dobré obete bohom, obri ich môžu zožrať a podobne. Bitky určite nie sú zlé a čary a lietajúce jednotky umožňujú odlišné formy taktizovania ako v historických častiach Total War, ktoré sú však napriek tomu na bojiskách predsa len komplexnejšie.

Pestrofarebná grafika je prirodzeným prispôsobením sa hry fantasy predlohe. V súlade s tým tvorcovia detailne vymodelovali aj maketu krajiny, kde sa pohybujú hrdinovia, vojská a sú umiestnené mestá. Tam je to však niekedy skôr na škodu. Jednak preto, že je to v konečnom dôsledku menej prehľadné, ale závažnejšie je, že si postavičky na mape neraz doslova prekážajú a problematické je aj ich označovanie. V praxi to znamená, že napríklad hrdina inej frakcie nezačlenený do armády zablokuje niekde v úžine vaše vojsko. To sa nemôže pohnúť a v tomto prípade ani zaútočiť. Dosť bežné je, že sa stretnú dve - tri armády pri obliehanom sídle. Vy chcete dať pokyn na útok alebo záškodnícku akciu, ale myšou sa vám nedarí označiť protivníka. Postavičky sa totiž prekrývajú a navyše aj robia na mieste menšie pohyby telom. Trochu to lezie na nervy.

Na mape krajiny vám veľmi nepomôže ani inak užitočná možnosť otáčať a približovať si terén. Tá sa však určite hodí na bojisku, kde máte prehľadné ikony s jednotlivými druhmi jednotiek a môžete si pekne vychutnať efektné momenty bitky. Ani na najvyšších nastaveniach však hra vizuálne nevyzerá nijako epicky. A dlhé nahrávacie časy sú otravné. Spracovanie pôsobí dosť zastarano a od TW : Warhammer II z roku 2017 tam nevidno veľký posun vpred. Ozvučenie je solídne a pre mnohých je plusom slušná česká lokalizácia textov.

Warhammer III úspešne pokračuje v prezentácii populárneho fantasy sveta a jeho rozmanitých obyvateľov. Využíva pritom charakteristické prvky strategickej série aj univerza a vie ich zručne kombinovať. Trojka stavia na nových rasách, ktoré majú zaujímavé odlišnosti a na príbehu, ktorý sa od začiatku pokúša byť v popredí. Len je škoda, že bez ohľadu na výber frakcie sa dej odvíja veľmi podobne, vrátane misií, ktoré ho sprevádzajú. Je to však slušný prírastok v sérii, i keď sme tu mali už aj pamätnejšie časti.