Mobilné hranie už dnes tvorí viac ako polovicu celého herného biznisu, ale pamätáte sa, ako to ešte začínalo? Prvá „hra“ na mobilnom telefóne bolo len prechádzanie menu (kde vlastne nič nebolo) a k tomu prezváňanie niekoho. Neskôr prišiel Snake a podobné jednoduché hry, ktoré následne vystriedali komplexnejšie tituly, začali sa objavovať Java hry (kde bolo aj pár naozaj dobrých) a s príchodom inteligentných telefónov a hlavne ich systémov sa hry pomaly infiltrovali do vreciek každého na planéte. Dnes tu máme tri miliardy hráčov, no mnohí to o sebe ani netvrdia. Oni totiž hry nehrajú. Nejaké klikanie po displeji v casual free to play stratégii predsa nie je hranie...

Naprieč týmto vývojom by sme mohli identifikovať firmy a hry, ktoré mobilné hranie doviedli až sem a jednou z nich je aj fínska firma Rovio. Kedysi to bol fínsky gigant, ktorý sa topil v peniazoch a vďačila za to jednej drobnej hre, ktorá dokonale skopírovala a rozšírila nápad flashovky Crush the Castle. Akurát Angry Birds je dnes obrovská mediálna značka s odhadovanou hodnotou viac ako 5 miliárd dolárov a na Crush the Castle si dnes už nikto nespomenie. A aj keď by ste si mohli myslieť, že značka Angry Birds už len upadá, možno jej hodnota ešte pôjde vďaka novej hry Angry Birds: Journey.

Ak zrátame všetky pokračovania, spin-offy a ďalšie hry v sérii, je toto už 29. Angry Birds hra. Boli tu už pokusy o racingovku, RPG, rolovaciu strieľačku, tile matching hry a ďalšie iné žánre, no s Journey sa v štúdio Rovio vrátili k puzzle základom série. Avšak s nejakými úpravami a zmenami, takže sa hra hrá trochu inak a vidno, že sa v nej autori snažili skĺbiť rôzne nápady a to aj z niektorých častí vlastnej série. Stále je tu ale prak, z ktorého strieľate svoje nasrdené vtáky a snažíte sa nimi zničiť konštrukcie obývané zelenými sviňami.

Jadro hry je úplne jednoduché a v zásade totožné s úplne prvou hrou z roku 2009, no ak ste náhodou posledných 13 rokov strávili v kóme, tak ich aspoň letmo vysvetlím. Na ľavej strane obrazovky je prak, do ktorého si sadne nejaký farebný vták. Farba tu nie je len tak, ale hlavne odlišuje jednotlivé druhy, keďže každý druh robí niečo iné. Vy jednoducho prstom tento prak natiahnete a zobrazí sa vám trajektória, ktorou poletí vták, keď ho z praku vystrelíte. Potom jednoducho pustíte a vták už letí, pričom v mieste dopadu spraví nejaký efekt – vybuchne a podobne. Skoro takto isto to fungovalo aj pred 13 rokmi.

Prečo tie vtáky vlastne strieľate? Lebo vám zlovestné svine ukradli vtáčatká, vajíčka, balóniky, svetlušky, jednoducho čokoľvek roztomilé, kvôli čomu sa oplatí vydať na cestu masovej deštrukcie herných svetov. Nečakajte niečo veľkolepé, ale výbuchov tu aj tak bude dosť, keďže medzi vami a tými roztomilými vecičkami je kopec stien, stĺpov, lán, reťazí a iných prekážok. Rozdiel je tu teraz taký, že každý vták predstavuje vlastnú schopnosť, ktorú však už neaktivujete vy podľa potreby, ale vždy sa aktivuje automaticky v čase a mieste prvého kontaktu s niečím. Musíte tak počítať s tým a podľa toho vhodne plánovať svoje strely.

V Journey nájdete 5 druhov vtákom, s ktorými môžete hrať a líšia sa schopnosťami. Chuck je žltý a z miesta, kde narazí, bleskovo vystrelí na krátku vzdialenosť dopredu. Bomb, nečakane, vybuchuje v mieste dopadu. Silver je ako Chuck, no kým ten vystrelí vpred, Silver smerom dole. Stella zase okolo seba vytvorí kruhové pole a všetko v jeho dosahu vymrští smerom vpred. No a nakoniec je tu Red, to je ten červený a nahnevaný. Ten sa z miesta dopadu odráža ďalej a likviduje veci, ktoré mu stoja v ceste, pričom dokáže sledovať svine a aj veci, ktoré musíte zachraňovať. Avšak pozor, nevyberáte si, s ktorými vtákmi budete hrať. Hra vám ich prideľuje náhodne, čo do nej vnáša trochu rozhodenia balansu, no k tomu sa ešte dostanem.

Prečo vlastne toľké schopnosti? Rôznorodé prekážky si vyžadujú rôznorodé spôsoby, ako ich zničiť. Všetky prekážky môžu byť z niekoľkých materiálov, pričom sila potrebná na zničenie sa odvíja od materiálu. Ľadom prejdete hravo, no na klasické dosky potrebujete už viac sily. A na kameň úplne najviac. Ale ešte sú tu nerozbitné plošiny či gumené prvky, ktoré sa odrážajú (a viete ich využiť vo svoj prospech). Tieto prvky hra často kombinuje do rôznych stavieb, aby ste to nikdy nemali jednoduché. Navyše sú často aj upevnené niekde v priestore, takže nestačí zničiť len spodnú časť štruktúry, aby sa zrútila. Celé to komplikujú aj laná či reťaze, na ktorých niektoré prvky visia.

To navyše nie sú jediné veci, ktoré musíte prekonávať. Tie vtáčatká, balóny a ďalšie veci, ktoré musíte zachraňovať, sú občas v klietkach, svine sú zase chránenú bublinami a podobne. To sú tiež prvky, ktoré musíte vedieť prekonať. A to sa robí pomerne ťažko, keď má veľa vecí v rukách náhoda. Rozloženie prvkov je vždy rovnaké, ale ponuku vtákov vám rozdá náhodne. Vám by sa možno hodil Bomb na to, aby ste zničili niečo v ceste, ale dostanete Chucka ten až tak nepomôže. Počet vtákov je na celý level limitovaný a rovnako je limitovaný aj počet vašich životov. Takto môžete zbytočne o životy prísť len preto, že vám hra veľmi nepraje. Potom dostanete inú zostavu a level, ktorý predtým robil problémy, zrazu prejdete s prstom v nose a zostane vám ešte trojica nevyužitých vtákov (za čo aspoň dostanete body).

Čo sa týka obsahu, rozhodne ho tu nie je málo. Hra je zatiaľ rozdelená na 5 kapitol, ktoré sú sprevádzané občasnými prestrihovými scénkami v podobe statických obrazoviek, ale príbeh tu nehľadajte. Po týchto 5 kapitolách si viete odomknúť ešte ďalšie výzvy. Celkovo je to viac ako 1000 levelov, kde pomedzi tie bežné od hry tu a tam dostanete naservírované nejaké Hard a Extreme levely. Ale v kontexte náhody v nej to veľa nehovorí. Nejaký Extreme dokážete prejsť pohodlne a budete sa pritom trápiť s obyčajným.

Autori už teraz hru spestrujú rôznymi eventmi. Raz je to napríklad rebríček, do ktorého musíte zbierať v leveloch lístky. Ak sa na konci eventu umiestnite na vrcholných priečkach, dostanete na konci odmenu. Inokedy zase dostanete zase prístup do obchodu, kde si môžete kúpiť rôzne pomôcky. Alebo budete plniť niečo iné. Autori majú pár vecí v rukáve a postupne ich vyťahujú, aby spestrili hranie a dali vám možnosť získať boosty.

V zásade sú tu tri základné druhy – mráz zmení všetky konštrukcie na ľad, kačičky zbombardujú mapu a kvetinky vyrastú zospodu, aby rozrušili niektoré konštrukcie. Tie získavate za progres, za eventy a podobne, ale to len v malom množstve. Inak si ich musíte kupovať za získané zlatky. Tie tiež získavate hraním alebo si ich môžete kúpiť. A ešte sú tu životy, čo je vlastne herná variácia na staminu. Maximálne môžete mať naraz 5 životov a ak ich stratíte, dopĺňajú sa vám časom. Ak teda prídete o životy, musíte napríklad 30 minút počkať, aby ste mohli ďalej hrať. Alebo jednoducho vytiahnete z peňaženky kartu a zaplatíte si.

A tu sa pomaly dostávam k aspektu, ktorý mi asi prekáža najviac a to je vypočítavosť autorov. Prvých 200 levelov snáď prejdete na prvý pokus, neprídete o životy a len občas využijete nejakú pomôcku. Potom sa už ale hrá stáva ťažšou a čoraz častejšie budete prichádzať o boosty, o životy, o mince. Na druhú stranu ale autori nechcú, aby ste od hry odišli, tak sa vám pri nej snažia udržať. Tak vám niekde napríklad padne bonus s nekonečnými životmi na 20 minút, čím vás chce hra k sebe prikovať na ďalších 20 minút. Pre dospelých sú tieto veci v poriadku. Chcú si zaplatiť, tak si zaplatia. Nemajú čas teraz pri tom sedieť 20 minút, tak nesedia. Hra ale cieli na deti a pre ne mi takéto praktiky prídu až príliš predátorské. Journey sa dá hrať bez toho, aby ste do hry dali jediný cent, ale aj tak mi chýba éra, keď ste aj mobilnú hru jednoducho kúpili a hrali. Nemuseli ste sa spoliehať na vyššie opísané mechanizmy, ktoré vám neustále hádžu pred oči, kam môžete dať peniaze, aby ste sa v hre posunuli ďalej.