Sam & Max patria medzi najznámejšie adventúrne postavy, pritom hrami ani nezačali, ale pochádzajú z komiksu. Dnes ich však už ľudia veľmi nepoznajú a nevnímajú. Komiksy vchádzali v druhej polovici 80. rokov, pôvodná hra prišla v prvej polovici 90. rokov, no a dokonca aj ich moderné znovuzrodenie v podobe série od Telltale už má svoje roky. Posledná séria The Devil's Playhouse vyšla ešte v roku 2010. Je síce pravda, že remastre prichádzajú, ale na nové dobrodružstva tejto strelenej dvojice je dnešná doba pomerne skúpa. Je tu prakticky len jedno a to sa teraz konečne dostáva aj na PSVR - Sam & Max: This Time It's Virtual.

Názov tu hovorí za všetko. Toto je opäť hra so serióznym Samom a šialeným Maxom, zdanlivo nesúrodou detektívnou dvojicou, ktorá sa vyžíva v nekorektných vtipoch a násilí. Akurát tentoraz je vo virtuálnej realite. Pôvodne vyšla ešte minulý rok na Quest a PCVR platformy, my, hráči s PSVR, sme si museli chvíľu počkať. Nečakali sme však len na port. Čakali sme aj na to, že autori zo štúdia HappyGiant (ktorí pred vydaním hry nemali za sebou nejaké väčšie či zaujímavejšie veci) prinesú aj vylepšenia a prípadne hru rozšíria. Pohľad na známku hore vám ale asi jasne naznačí, že sa tak bohužiaľ nestalo.

Toto antropomorfné dynamické duo vždy riešilo šialené prípady a to nielen vo svojom meste. Peklo, Bermudský trojuholník, Stuttgart a mnohé ďalšie exotické lokality ste mohli spoznať novými spôsobmi. Aj v tejto hre vás čaká ďalší poriadne netradičný prípad s ešte viac netradičnými antagonistami, no tie lokality budú trochu komornejšie, ako to občas býva vo VR hrách. Toto navyše nebude jediný z tradičných neduhov VR hier, ktoré postihli Sama & Maxa. Možno zo mňa hovorí ten starý ufrfľaný a nostalgiou nasiaknutý hráč pamätajúci si ešte pôvodnú hru, no podľa mňa by takáto hra mala byť lepšia a ukázať viac.

Poďme ale na to od základov – o čom to vlastne je? Nehráte za túto dvojicu a hra sa aj odklonila od tradičnej adventúrnej hrateľnosti. Namiesto toho ste sami sebou – krčíte sa pod kontajnerom s roztrasenými kolenami, keďže práve na mesto útočí päťhlavé monštrum. Spod kontajnera vás síce zachránia Sam & Max, ale teraz musíte vy pomôcť im. Musíte tak do rúk zobrať bazuku a zostreliť každú jednu z jej hláv. Hra je dobrá v tom, že aj takýto akt násilia robí naozaj jednoduchým a príjemne intuitívnym. Jednoducho strieľate, intuitívne nabíjate rakety a hravo masakrujete. To je pritom len prvých 5 minút hry.

Po tomto vašom heroickom výkone sa vám ujde miesto regrúta, ktorý môže toto detektívne duo rozšíriť na trio. Hra je najlepšia v tom, ako s láskou k predlohe pracuje s postavami. Max vám v kancelárii nepodá ruku, ale dá vám do nej dynamit. So zapálenou šnúrou. Sam popritom popisuje detektívnu prácu a to, čo vás s nimi čaká. HappyGiant možno predtým nerobili na veľa hrách, ale rozhodne vedia, o čom majú byť Sam & Max. absurdný humor tu z hry srší na každom kroku a môžete si byť istí, že vás čaká obrovská porcia viac či menej netradičných situácií, ktoré vám vyčarujú úsmev na tvári.

V kancelárii ale musíte prejsť aj testom a už úlohy, ktoré tu musíte splniť, vám čo-to naznačia o hernej náplni, ktorá vás tu čaká neskôr. Musíte uvariť kávu, hádzať šípky a sekery do terča a robiť podobne jednoduché, no a bohužiaľ aj nezáživné činnosti. To vás totiž vo veľkej časti čaká aj neskôr priamo v hre. Tá je navyše rozdelená na akési dve poprepletané časti. Absolvovaní pohovoru v kancelárii sa vydávate na tréning do starého zábavného parku, kde vás čakajú minihry. Celkovo je ich tu 9, ale hra ich delí na tri trojice a pomedzi ne vkladá vyšetrovacie pasáže, kedy riešite už nejaký konkrétny prípad. Zhodou okolností práve v ňom musíte využiť tie veci, ktoré vás naučila trojica minihier pred pár chvíľami.

Nevýhoda takto rámcovaného obsahu tkvie v tom, že z neho môže vyplynúť schematickosť a to následne môže viesť k stereotypu. Nielenže to tak môže byť, ale k tomu hra dospeje a už tak v polovici to celé prekuknete, pričom sa vám začne trochu aj zívať. Čo pri hrách nikdy nie je dobrý znak a vonkoncom nie pri hre, ktorá je založená na komédii a máte sa pri nej naozaj baviť. Takto si osvojíte nejakú simplexnú činnosť v tréningu a následne ju na vás hra vytiahne aj „naostro“ priamo v nejakej hernej pasáži pri riešení prípadu. A takto je to dookola, až kým nepozeráte na záverečné titulky.

Aby som bol ale konkrétnejší, naozaj sú tie činnosti veľmi jednoduché. Napríklad lozenie, hádzanie predmetov, no je tu aj práca s bombou na základe rýchleho postrehu (a trochu znalosti angličtiny, takže to nie je úplne pre tých, čo ju neovládajú) alebo escape room, kde musíte objaviť tri skryté kľúče a uniknúť z nej. Pritom niežeby boli tieto činnosti spracované nejako veľmi zle, sú len naozaj veľmi fádne a mali ste už možnosť vyskúšať si ich v toľkých iných VR hrách, že vám tu naozaj neprídu ani trochu zaujímavé.

Bohužiaľ to nie je ani ich najväčší problém. Na PSVR musíte bojovať aj so slabším spracovaním celej hry. Vizuálne to nie je žiaden zázrak, čo môžete vidieť na obrázkoch, no ani to nebolo tak zlé ako ovládanie a celkovo koncept hry, ktorý nie je veľmi upravený pre obmedzené možnosti PSVR headsetu. Naozaj často budete mimo zorného poľa kamery, lebo hra od vás vyžaduje viac pohybu. Tým pádom sa vám každú chvíľu rozkalibrujú aj ovládače a podobne. Neraz sa tak snažíte niekam dosiahnuť, no len sa trápite a nedávate to. Prípadne len vidíte, ako sa ruka vašej postavy hýbe sama niekam ďalej, aj keď vy s ovládačom nehýbete. Hra je šitá skôr pre headsety s lepšou a presnejšou možnosťou trackovania pohybu a tu tým často trpí, lebo je tu každá činnosť veľmi nepresná.

Už som sa dotkol toho grafického spracovania a trošku to rozvediem. Naozaj som si užil prvé chvíľky, keď som sa vo VR ocitol pred budovou, kde sídli toto dynamické duo. Tú ulicu poznám z kopy hier a ten prvý pocit bol výborný. Druhý už horší, lebo na nej skoro nič nie je a aj to málo, čo tu je, nie je interaktívne. Všetko sú to len kulisy, s ktorými nemôžete nič robiť. Tak si začnete viac všímať, že modely sú síce fajn, ale rozlíšenie je žalostne nízke. Začnete si viac všímať aj raster obrazu. Začnete si všímať aj rôzne menšie chybičky, kedy dôjde ku kolízii objektov a podobne. To všetko sú veci, ktoré kazia dojem. A zvuková stránka, aj keď z pohľadu dabingu a hudby perfektná a verná predchádzajúcim hrám, to nedokáže zachrániť.

Aby som len toľko nehanil, tak sú tu aj dobre spracované veci. Naozaj som si užil humor hry, ktorý je dobre vypointovaný, stále svieži a plný popkultúrnych odkazov. Keby bolo viac takýchto hier, svet je veselšie miesto. Aj príbeh sa mi páčil. Naozaj dobre zapadá do celkového pohľadu na sériu a ani to nevyzerá tak, že by na ňom pracoval niekto nový. Koniec je rovnako absurdný ako v predchádzajúcich hrách. Opäť v ňom nechýba akcia, vtip a ostrovtip dvoch hlavných postáv. Dokonca tu spoznáte aj kopu odkazov na minulosť Sam & Max série. Fanúšikovia tak majú mať z čoho radosť, akurát toho malo byť oveľa viac a aj zo stránky hrateľnosti.

V Sam & Max: This Time It's Virtual síce vyhral obsah nad formou, avšak je tu problém toho, že obsah kvalitou výrazne zaostáva a aj tú formu ťahá dole prevedenie. Skvelé postavy zasadené do zábavného príbehu sú stiahnuté dole fádnymi a repetitívnymi činnosťami, pričom aj technické spracovanie nevyniká. Dĺžka 4 hodiny je pre hru vlastne požehnaním. Síce to nie je veľa, ale aspoň tým rýchlo prebehnete a nemusíte sa viac zdržiavať s nezaujímavými minihrami.