Slovenský herný priemysel je malý a robiť na Slovensku hry je, povedzme si otvorene, v prvom rade otázkou nadšenia a až potom otázkou nejakého všeobecného úspechu, nebodaj zárobku. Podpora aj kúpyschopnosť je tu slabá až nijaká a aj tie najväčšie slovenské hity si užívajú priazeň hráčov skôr v zahraničí ako na domácej pôde. Nedajme sa však pomýliť, vznikali, vznikajú (a dúfajme aj vznikať stále budú) u nás stále kvalitné a nápadité tituly, ktoré majú hráčom čo ponúknuť. Ako ale môžete vidieť už podľa čísla pri recenzii, Space Colonizer od Ugly Unicorn nie úplne patrí k tým hrám, ktoré by sme do tej kategórie chceli zaradiť.

V bližšie nešpecifikovanej, určite ale vo veľmi vzdialenej budúcnosti čelí Zem problému s veľkým preľudnením, a tak sa vodcovia svetových vlád rozhodli riešiť situáciu kolonizovaním nových svetov. Vy ste jedným z pilotov kolonizačnej flotily a spoločne s vaším robotickým spoločníkom DUM-P bude vašou úlohou postupne v stovke úrovní osídliť nové svety a zaplaviť vesmír ľudskou rasou. Aj keď kolonizačné praktiky a celý plán skôr pripomína genocídu s občasným vedľajším efektom, kedy sa naozaj planétu podarí osídliť, ale...nikto nie je dokonalý.

Osídľovanie prebieha doslova vystrelením malej rakety s hromadou ľudí na danú planétku, ktoré riadite podobne ako napríklad v sérii Angry Birds, teda musíte si zvoliť uhol a silu výstrelu, zbytok obstará fyzika. Vesmír ale nie je len miestom s hromadou planét na osídlenie, ale hlavne asteroidov, čiernych dier a iných prekážok, ktoré treba prekonať, obísť alebo aj využiť ich vlastnosti tak, aby sa vaša lodička dostala na miesto určenia. Vletíte do čiernej diery a druhou vyletíte zas von, preletom nízko nad povrchom inej planéty vás gravitácia vystrelí iným, dúfajte že požadovaným smerom, vlet do poľa asteroidov zas rovno končí smrťou stoviek kolonistov.

Aby ste nemuseli hneď obetovať tisícky životov pri pokusoch o správny odpal člnov s ľuďmi, v niektorých misiách dostanete k dispozícii prieskumné sondy, na ktorých si viete uhol a silu výstrelu odsledovať a potom už strieľať ľudské projektily naostro. V určitých misiách sa zas vyžaduje, aby ste nimi zasiahli objekt na preskúmanie a až potom mohli osídľovať. Vtip je v tom, že sa neobjavia v každej misii a ich počet býva veľmi limitovaný. Ešte slabšie je to s raketami, ktorými viete prekážky rovno likvidovať a otvoriť si cestu k vytúženej planéte priamočiaro.

Väčšinu času teda skôr premýšľate a skúšate, pod akým uhlom a silou treba vystreliť čln, aby sa jeho dráha pri prelete nad nejakým objektom správne zalomila, pod správnym uhlom preletel cez pole asteroidov a tam skočil do čiernej diery, ktorá ho na druhej strane obrazovky dopraví priamo k vysnívanému domovu. To mnohokrát síce znamená, že riešenie je v danej úrovni naozaj len jedno jediné a treba ho hľadať metódou pokus-omyl. Treba ale uznať, že pohľad na úspešný odpal a hladký prelet cez všetky tieto prekážky je uspokojivý. Hra váš výkon potom ešte ohodnotí na základe toho, koľko lodí a pokusov ste pri misii potrebovali.

Všetko toto úsilie sa postupne znásobuje s tým, ako pribúdajú rôzne prekážky. V ceste vám budú stáť laserové brány, mínové polia, planéty aj iné objekty sa pohybujú a obiehajú napríklad okolo hviezd alebo medzi sebou navzájom. Vtedy už nestačí len správne odhadnúť silu a uhol výstrelu, ale aj správne načasovanie, a tak sa veci stávajú zložitejšími a ľudských obetí pribúda. Takéto pekné dávkovanie nových prvkov potom spôsobuje staré známe „dám ešte jednu", ale v Space Colonizer tomuto syndrómu podkopáva nohy nevybalansovanosť úrovní. Raz sa trápite s úrovňou, kde treba obletieť dve planéty spoločne s čiernou dierou a popritom sa vyhnúť sa mínam, potom nasledujú dve úrovne, kde je cesta oveľa priamočiarejšia a patrí náročnosťou tak o 10 levelov naspäť.

Na pozadí tohto všetkého sa odohráva, ako už sme na začiatku spomenuli, príbeh o ľudskej snahe zachrániť Zem od preľudnenia, ale v zákulisí sa odohrávajú veci oveľa dôležitejšie. Otázka vesmíru, života a všetkého, číslo 42 a DUM-P aj s jeho hláškami sa netaja inšpiráciou v kultovej knižnej sérii Stopárov sprievodca Galaxiou a ak ste fanúšikmi týchto kníh, tak táto hra vám veľa skvelých knižných momentov pripomenie. Hlavne váš robot-spoločník ako by sarkazmom a cynizmom priamo Marvinovi z obvodov vypadol.

A aj keď príbeh nie je veľmi zložitý a textu je vlastne málo, netreba sa báť cudzieho jazyka, hra je kompletne celá v slovenskom jazyku. Aj keď dabing tu nehľadajte a hudba je tiež takmer žiadna. Celkovo je hra veľmi jednoduchá prakticky vo všetkých audiovizuálnych aspektoch, čo nie vždy znamená zlá, ale tu je tá prezentácia naozaj veľmi slabá, až budgetová, ako zo študentskej aplikácie na mobil. Ako ospravedlnenie je tu ale fakt, že je to úplná prvotina štúdia, ale sú aj iné projekty, ktoré vedia pritom znieť, vyzerať a aj celkovo pôsobiť oveľa lepšie.

Väčšina vecí, ktoré som hre vytkol, však môže byť otázkou vkusu a preferencií hráča. Cena hry je v súčasnosti len o málo viac ako 3€, ale na Steame v tejto kategórii logických drobných hier nájdete lepšie aj trvácnejšie kúsky. Plus je hra konceptuálne vlastne skôr vhodná na mobil a tam (samozrejme, vieme, že v hromade balastu) sa dajú podobné hry nájsť za pár centov.

Napriek tomu som sa pri tejto hre nenudil. Vedela ma na celkom slušný počet hodín zabaviť. Stovka úrovní síce má kolísavú kvalitu, ale dávkovanie nových prvkov funguje presne tak, ako má, teda „dám ešte jednu". Vtipne podaný príbeh a odkazy na moju obľúbenú knižnú sériu hru pekne okorenia a humorom sa nešetrí ani v iných oblastiach. Ugly Unicorn ma za sebou úspešné vydanie prvej hry a aj keď sa nezaradí medzi klenoty slovenskej hernej scény, môže dobrý štart štúdia v budúcnosti znamenať kvalitnejšie a pamätihodnejšie tituly.