Persona patrí medzi najpopulárnejšie niche série vôbec a Atlus z nej ťaží toľko, koľko sa len dá. Aj keď je samotná Persona vlastne odbočkou známej Shin Megami Tensei série, Atlus sa nebojí ďalších spin-offov samotnej Persony a videli sme ich už  niekoľko. Medzi tie najzaujímavejšie patrí bojovka Persona 4 Arena Ultimax, ktorá zobrala postavy zo známeho univerza a nechala ich v aréne dať si poriadne do držky. Hra pôvodne vyšla na japonské automaty v roku 2013, neskôr sa dostala aj na PS3 a X360 konzoly a aj na západ. Teraz je hra späť pre aktuálne platformy, no nie ako remake alebo remaster, ale len ako nový port.

Treba však priznať, že je to veľmi vydarený port. Teraz totiž prichádza so všetkým pôvodne vydaným sťahovateľným obsahom. Navyše sú jej hrateľnosť a balans vyladené podľa zatiaľ poslednej aktualizácie automatovej verzie. Bohužiaľ, autori neaktualizovali netcode hry, ktorý je stále založený na delayi, ale v priebehu leta by chceli formou updatu hru preniesť na rollback netcode. Avšak nie na Switchi. Z nejakého dôvodu zas Switch a PC verzie hry neobsahujú Lobby režim, nájdete ho len na PS4. Je to divné, akoby autori ani nechceli priniesť najlepšiu možnú hru, ale pristúpili k takýmto kompromisom.

Keďže hra vychádza z mega populárnej RPG so svojským štýlom rozprávania, prepožičala si tento štýl aj pre svoju naratívnu časť. To je pre bojovky dosť netradičné a povedal by som, že ak nie ste fanúšikmi takéhoto rozprávania, asi by ste mali príbehovú časť aj preskočiť. Na druhú stranu, je spracovaná naozaj hlboko a rozsiahlo. Dokonca by som si trúfol povedať, že celkovou dĺžkou hrania presahuje príbeh snáď všetko, čo sme v tomto žánri videli. Pravdou ale tiež je, že sa príbeh z veľkej časti rozpráva len statickými obrazovkami s dialógmi postáv, ktoré postupne odklikávate. Do toho tu a tam dostanete možnosť voľby v dialógoch a inokedy to zase spestria parádne anime sekvencie.

Rovnako je tu príbeh aj poriadne zamotaný. Začína pár dní po Persona 4 Arena a tri mesiace po Persona 4. Nemusíte sa však báť, ak ste tieto hry nehrali. Hra má svoj systém na to, aby ste sa postupne zoznámili s udalosťami predchádzajúcich hier. Keď si dobehnete udalosti predchádzajúcich hier, viete sa pustiť do nového príbehu, ktorý vás zavedie to TV Worldu, kde vám predstaví dve skupiny postáv, ktoré zisťujú, čo sa vlastne stalo, aby sa nakoniec postavili zloduchovi. Príbeh prežijete z perspektívy 12 postáv a je nielen rozsiahly, ale aj zaujímavý. Bohužiaľ, z hľadiska bojov bude neskôr dosť schematický – čakajú vás také isté súboje s tými istými postavami a podobnými sekvenciami.

Príbeh si už ustrážil Atlus, no a na zaistenie kvalitnej bojovej hrateľnosti si prizval majstrov na slovo vzatých - Arc System Works. Toto známe japonské štúdio má so žánrom bojoviek bohaté skúsenosti a poznáte ho najmä vďaka sérii Guilty Gear. Keďže navyše ide o značku Persona, museli priniesť bojový systém  vhodný aj pre hráčov, ktorí sú primárne jej fanúšikmi. Musí tak byť prístupný, relatívne jednoduchý, no stále hlboký. Zároveň musí zodpovedať pravidlám univerza, ktoré si po svete obľúbili milióny hráčov. A ono sa im to naozaj podarilo.

Poďme od toho posledného bodu. Persony sú v rámci univerza série fyzické manifestácie vnútorných psyche postáv. Dobrých a aj zlých. Postavy tieto Persony používajú v rámci bojov a získavajú tak špeciálne schopnosti, pričom tu sa tento mechanizmus presunul do roviny bojovky. V boji to teda prebieha tak, že dva útoky (ľahký a ťažký) má vaša postava a rovnako má dva útoky aj vaša Persona, ktorú dokážete povolať do boja. Útoky môžete reťaziť, čím vznikajú kombá. Rovnako sú tu graby, nechýbajú špeciálne útoky a ani ukazovatele energie, ktorú v boji môžete rôzne využívať na ofenzívne či defenzívne taktiky.

Dôležité je, že je to naozaj prístupné. P4AU je asi najprístupnejšia bojovka vôbec, čomu pomáhajú aj autocombo a ďalšie možnosti. Každý do nej dokáže vstúpiť a odohrať proti umelej inteligencii zápasy, na ktoré sa bude pozerať dobre. Zároveň je ale hra dostatočne hlboká, aby dokázala osloviť aj fanúšikov bojoviek. Napríklad Persona dokážete súperom ničiť, mnohé útoky si vyžadujú veľmi presné načasovanie, keďže okno na ne je otvorené len na zopár frejmov. Je tu teda toho dosť, čo hre pridáva hĺbku a ak sa to chcete naučiť, môžete si zapnúť tréningový režim, prípadne priamo režim výučby, ktorý obsahuje 60 lekcií pokrývajúcich všetky herné mechaniky, ktoré v boji potrebujete.

Okrem rozsiahleho príbehového režimu a týchto režimov na učenie je ponuka hry dosť bohatá. Je tu Arcade režim, ktorý je ale trochu sklamaním, keďže neponúka žiadne príbehové úryvky. Len zmlátite sériu súperov a je koniec. Nesmie tu chýbať Versus režim, aby ste si vzájomne mohli dať do držky na jednom gauči vo dvojici. Môžete si zahrať aj režim Score Attack, kde čelíte sérii súperov, za súboje získavate body a cieľom je mať čo najvyšší bodový zisk na samotnom konci. Výhodou je, že si môžete vybrať úroveň obťažnosti, ktorá vám sadne.

Zaujímavým prídavkom je GoldenArena režim, ktorý má aj RPG prvky. Opäť je o sérii súbojov vo vami zvolenej úrovni náročnosti, avšak tu stojí proti čoraz silnejším súperom. Ich porážaním získavate skúsenostné body a tie následne investujete do jedného z piatich atribútov vašej postavy. Tým ju postupne vylepšujete a robíte silnejšou. Okrem toho ale postupne získavate aj špeciálne schopnosti, ktoré sú skôr pasívne a dávajú vám v súbojoch nejaké bonusy, prípadne škodia súperov. Môžete tak dostať regeneráciu života alebo niečo podobné. Takéto schopnosti však v súbojoch majú aj vaši súperi, takže sa musíte vedieť vysporiadať aj s nimi. Škoda len, že je to pomerne schematické a ak máte prejsť 100 súbojov, eventuálne to začne byť repetitívne.

No a nesmie chýbať multiplayer, ktorý je na PS4 rozsiahlejší ako na iných platformách. Ako som už spomínal, chýba (zatiaľ) rollback netcode, ale aj tak je pripojenie relatívne slušné a pomáha to, že vidíte kvalitu pripojenia vašich súperov. Okrem hodnotených zápasov a rýchlych zápasov nájdete na PS4 Lobby režim, v ktorom sa pripojíte k niektorému z mnohých lobby, pobehujete tam s postavičkou, interagujete s hráčmi a pripíjate sa do zápasov. Nechýbajú ani rebríčky či replaye. Je toho dosť, no stále by sa dalo spraviť aj viac, hlavne s možnosťami sledovania zápasov a podobne.

Hra obsahuje aj pôvodne DLC postavy a celkovo ich tu tak nájdete 21, čo nie je zlé, ale dnes sú už štandardy niekde inde. Autori to trochu kompenzujú Shadow verziami postáv. Takmer každá z postáv má svoju Shadow verziu a je na vás, ktorú si vyberiete. Shadow verzie postáv sú pritom viac zamerané na útoky, sú agresívnejšie a majú aj niektoré špeciálne schopnosti. No a predstavujú aj menší problém, keďže tu autorom trochu ušiel balans. Pochváliť ale musím výrazne rôznorodé bojové štýly každej z postáv.

No a postavy majú ešte jeden problém, ale priznám sa, že tento je čisto subjektívny. Celá hra má veľmi pekný 2D štýl, ktorý je čistý, detailný a v duchu anime. Týka sa to dialógov, prestrihových scén a aj prostredí. Akurát postavy do tých prostredí veľmi nezapadajú, keďže sú v inom štýle – hranatejšie, viac pixelované, nie tak čisté a detailné. Tento kontrast mi veľmi neimponuje a pôsobí to, ako keby boli postavy a prostredia z iných hier a neladí to spolu.