Simulátor zvieracieho útulku na prvý pohľad kombinuje všetko, po čom srdce občasného hráča prahne. Nie vášnivého čitateľa Sectoru, zaspávajúceho s gamepadom pod vankúšom. Sú tam totiž zvieratká a ako dobre vieme, zvieratká sú super. Tie živé. V Animal Shelter im staviate domčeky, ošetrujete ich ak majú bobo, staráte sa im o zábavu a nesmie chýbať mojkanie sa. Kapitalistické pudy sú uspokojené jednoduchým modelom: získate zvieratko, spravíte ho šťastným a predáte s profitom. A do toho zbierate hovienka.

Čo by sa na takejto hre mohlo vlastne pokaziť? Takmer všetko. Kombinácia The Sims a NinteDogs dáva záruky na úspech u hráčov (skôr ženského pohlavia a môžete po mne hádzať, koľko len chcete), avšak najnovší príspevok do takmer nekonečnej rodiny simulátorov rozšírila nuda. Nuda. En-ú-dé-á. Tak nezáživná a pohlcujúca hráčove zmysly, že sa nedá hovoriť ani o krátkodobom relaxe pred spaním. Pretože zaspíte okamžite. Ako uspávanka funguje Animal Shelter vynikajúco. Hlava vám začne „bimbať" najneskôr po akademickej štvrťhodinke, počas ktorej sa nevyhnete zúfalému a monotónnemu opakovanie tých istých činností. Dokola a dokola. Vlastne nie - raz je to psík, inokedy mačička.

 A zvieratká sú predsa rozkošné. Sú. Kým sú malé, potom sú to beštie, no napriek tomu ich nadovšetko milujeme až tak, že ich považujeme za členov rodiny. Animal Shelter nie je dostatočne sofistikovaný, aby simuloval čo i len základné činnosti starostlivosti o domáce zvera: do jednej misky dosypete granule, do druhej vodu, potom sú tu hračky, okrasné predmety a tu je kosť pre psa, škrabadlo pre mačku. Všetkého je tak zúfalo málo a predmety sú tak generické, že sa ani nezačnete baviť. Ani pri svietení laserom, ktoré naháňajú mačky.

Každému zvieratku je potrebné sa venovať už len z dôvodu, aby ste ho dokázali predať. Čo najskôr a s čo najvyšším profitom. Ako utíšite hlad či smäd je zrejmé. Prázdna miska značí jediné: treba ju doplniť a žiaľ tu vôbec nefunguje základné pravidlo spolunažívania s mačkami. Ty si otrok a vrešťanie číslo 328 značí, že je prázdna miska a ak nechceš dostať jednu po hlave, rýchlo ju, otrok, doplň. V Animal Shelter ostane prázdna miska, zviera nedá nijakým spôsobom najavo, čo mu chýba. Interakcia so zvieraťom sa obmedzuje iba nutné minimum, pretože z jeho správania nemáte ani len vzdialený pocit, že by malo ísť o živého tvora.

Občas potrebuje poškrabkať, inokedy ošetriť (vezmete krv, vyberiete kliešťa, obviažete labku, nakvapkáte medicínu do očí alebo pichnete injekciu) a nesmie chýbať ani drastické praktizovanie hygieny. Nič zložité, ale dozviete sa to až pri zobrazení v menu zvieraťa – alebo vidíte na klietke interaktívny prehľad. Každá vlastnosť má teplomer, ktorý musí ozelenieť a na nápravu existuje vždy vhodný predmet. Na plnení želaní zvieratka nie je nič zábavné a hráč je vhodený do úlohy pikolíka behajúceho sem a späť. Ak potrebujete čokoľvek kúpiť, musíte sa premiestniť do kancelárie, prejsť k osobnému počítaču a vyhľadať položku v skromnom obchode. Po objednávke vám na príslušné miesto tovar doručí dron. Chápete? Musíte behať k počítaču a nemôžete použiť tablet alebo mobil k objednávke, ale dron tu pendluje každých päť minút.

Rovnako prebieha nábor opustených zvieratiek alebo priradenie konkrétneho psa či mačky k potenciálnemu majiteľovi. Na základe konkrétnych vlastností môžete k sebe vybrať vhodné typ zvierat a ľudí. Ak však budete donekonečna klikať na rovnaké položky, zábava sa vytratí a budete ládovať rad za radom. Veľmi rýchlo sa pre vás adoptované zvieratá stanú spotrebným tovarom. Kúpiť, nakŕmiť, ošetriť a predať. Nemusíte sa nikam ponáhľať, avšak kvôli takmer okamžitému nástupu stereotypu si budete chcieť čo najskôr odomknúť nové predmety či objekty, ktoré môžete postaviť.

Tutoriál vysvetlí základné pravidlá chodu útulku a plnenie jednotlivých úloh je len opakovaním nie príliš zábavných postupov. Aj z dôvodu, že progres na zvieratách vlastne nevidíte, a to, či mu chýba zábava alebo má prázdne brucho, vám hra zobrazí iba graficky v sumárnom prehľade zvieraťa. Všetko je samozrejme prehľadné a zjednodušené, avšak bez zbytočného opakovania: žiadny vzťah si k zvieraťu nevytvoríte. Sú generické, vôbec sa od seba neodlišujú – leda tak vizuálne. Zábava s hraním sa so zvieratami vyprchá po niekoľkých sekundách.

Technické spracovanie by mohlo katapultovať sterilnú hrateľnosť do nadpriemerných výšok, pretože by havkáči a mňaukáči aspoň vyzerali k svetu. Ale nie: prostredie tak obyčajné a budgetové, že lepší príklad nízkorozpočtových projektov by sme nenašli. Nie, že by boli textúry ohavné a prostredie vytvorené z provizórnych kvádrov. Len je to celé neživé, minimálne interaktívne. Najhoršie na tom je, že ani mačky nevyzerajú úplne ako mačky, nehýbu sa ako mačky a animácie pohybov sú neprirodzene zrýchlené, príliš mnoho ich zvery nemajú. Vyskúšate si naháňanie laseru a opakovať to budete len z donútenia. Ak si spomeniete na staručké CatZ alebo DogZ, tak Animal Shelter by pre tieto vykopávky nebola žiadna konkurencia.

Nápad interaktívneho útulku zvierat nie je zlý, no v podaní Animal Shelter je hranie neosobné a až neskutočne stereotypné. To, čo funguje v zvieracích hrách typu Zoo Tycoon alebo simulátoroch akejkoľvek činnosti, v Animal Shelter skrátka nikoho baviť nebude. Sledovanie zvierat je nuda, pretože vlastne nič nerobia. Ako tycoon je Animal Shelter takou plytkou stratégiou, že sa občas hrá sama. A v čom by hra mohla poľahky zabodovať – interaktívna encyklopédia – to úplne ignoruje a hráča nič nenaučí, pretože tu žiadna edukácia nie je prítomná. Pre koho teda vlastne táto hra je určená, ostáva záhadou.