Je veľmi málo pozitívnych vecí či udalostí, ktoré vzišli za posledné roky z pandémie a následných lockdownov. Okrem zdravia a osobných sociálnych kontaktov na pandémiu doplatili hlavne rôzne typy biznisu, služieb, ale aj škôl. Deti boli nútené k neformálnemu štúdiu cez obrazovky svojich počítačov a nepotešilo ani to, že nemohli ísť po vyučovaní von s kamarátmi. Avšak jeden takýto teenager zo Slovenska to zobral ako výzvu a za tie dva roky sociálnej izolácie vytvoril sám „na kolene" 2D skákačku. Z minimalistického projektu sa razom stala vášeň až natoľko, že s ním nedávno vyhral súťaž mladých vývojárov základných a stredných škôl.

Meno autora je Šimon Čarný a jeho debutový projekt je Omegabot, ktorý nedávno prišiel na Steam a určite navštívi aj konzoly. Ide o 2D rolovaciu hopsačku, kde je hlavným protagonistom malý robot, ktorý sa snaží poraziť bývalých veľkých bojovníkov sužovaných tech-vírusom, ktorí sa obetovali za záchranu ľudstva na zdevastovanej planéte Zem. Okrem typických skákacích trópov Omegabot sľubuje divoké pestré svety plné rozličných nepriateľov a upgrady postavy čeliacej  bossom, na ktorých musíte postupne vyzrieť. 

Po komiksovom intre do mňa narazila až cukríková farebná škála v kostrbatom pixelovom štýle. Síce mi tá sladká grafika mierne pripomenula staré časy so skákačkou Zool alebo Megaman, ale v tomto prípade nie je príliš uhladená ani slastná na pohľad. Farby sú na môj vkus príliš kontrastné a jasné. Síce dávajú prehľad o tom, čo je čo, ale nemôžem povedať, že by hra pôsobila ako pastva na oko. Animácie postáv a ich dizajn sú zhruba na rovnakej úrovni. Jednoduché, dosť hranaté, miestami neohrabané, ale chápem ich prevedenie aj v tom zmysle, že hra je predovšetkým určená pre mladých hráčov.   

Ovládanie je presne také, aké by ste očakávali od podobnej hry. Začínate pohybmi do strán, potom skokmi, pochopiteľne, streľbou a v neskorších leveloch získate rýchly presun a dvojitý skok. Už hneď na začiatku máte možnosť streľby nad seba a pod seba pri výskoku, čo vám dopomôže k nedostupným miestam v úrovniach, lepšiemu preskoku cez prekážky alebo efektívnejšiemu zabitiu nepriateľa. Po zabití hlavných bossov získate ich zbrane či projektily, ktoré si počas hrania dokážete prepínať.

Na prehľadnom HUD máte okrem ukazovateľa zdravia aj ukazovateľ energie, z ktorého ubúda, keď strieľate alebo použijete rýchly presun. Zaujímavosťou je, že keď máte príliš málo energie, vaša zbraň síce pomalšie strieľa, ale zato so silnejšími a účinnejšími projektilmi. Keď si energiu úplne vyplytváte, vaša postavička to musí rozdýchať a následne spomalí. Nič výnimočné či originálne, ale v rámci ľahkej skákačky na odreagovanie je to prijateľný a vcelku zábavný element hry.

Jednotlivé úrovne sú slušne členité. Obsahujú plno prekážok, pascí, ostňov a ohnivých gúľ, prepadajúcich sa platforiem, vodných miestnosti, ktoré obmedzia niektoré vaše vlastnosti a plno tajných zákutí typických pre takýto žáner hry. Typické sú aj témy jednotlivých levelov, ako laboratóriá, lesy, mesto a pod. Aj keď spomínaná grafika je, aká je, musím pochváliť parallax efekt, ktorý vizuálne pekne spája prednú časť hracej scény s pozadím. Síce ide len o čisto estetickú záležitosť, ale potešilo ma prostredie reagujúce na váš pohyb, ktoré sa dá streľbou ničiť.

Samotné levely sú síce dlhšie, ale nie je ich tak veľa, ako som očakával. Checkpointy sú pri dlhých leveloch nutnosťou, ale ich rozloženie nie je vždy vyvážené. Hráča určite nepoteší, keď sa brodí úrovňou pekne dlho a naďabí na tuhšieho nepriateľa, ktorý postave uberie viac života a potom vás skosí pasca alebo jednoduchý nepriateľ spoza rohu a začínate od vzdialeného checkpointu. Za zmienku stojí menší výjazd s bagrom a vyhliadková cesta loďou, čo vcelku vkusne oživuje hrateľnosť. 

Keďže tematika hry Omegabot sú roboti a kyborgovia, pochopiteľne, očakávajte aj takýchto tematických nepriateľov mixovaných so zvieratami. Najprv sa postavíte robo-slimákom, potom robo-žabám, neskôr klasickým hranatým robotíkom, v neskorších leveloch prídu aj obrnení rytieri a dokonca aj okrem poletujúceho robo-hmyzu taktiež robotnici, ktorí vám uštedria ranu náradím. Veľmi mi nevoňala ich pixelová hranatosť, ale v rámci rôznorodosti a pestrosti to nie je zlé.

Avšak čo určite zaujme, je fakt, že nie každý nepriateľ sa správa a likviduje rovnako a na tých väčších si musíte nájsť aj určitú stratégiu. Stratégiu alebo vzorec porážky musíte nájsť hlavne pri stretoch s bossmi hry. Zo začiatku vám pekne naložia, ale po vašej tretej prehre zistíte, ako funguje ich vzorec streľby a dokončíte ich pomerne efektívne a rýchlo. Výnimku tvorí len posledný boss, ktorý sa mi zdal až neférovo náročný. Našťastie, každý boss ma viditeľný život, takže máte aspoň prehľad o tom, koľko toho znesie.

Z každého nepriateľa vypadávajú po porazení ozubené kolieska rôznej veľkosti podľa toho, ako rýchlo cieľ  zneškodníte. Za ne si vo vašej vzdušnej základni môžete po ukončení úrovne kúpiť väčší život alebo väčšiu energiu. Taktiež sú po leveloch poskrývané zlaté oká, za ktoré môžete získať špeciálne obleky so zlepšenými vlastnosťami vašej postavy. Na vašej jednoduchej základni okrem hlavného strojvodcu postupným objavovaním prichýlite zachránené postavičky z určitých úrovní, ktoré si s vami radi podebatujú. Po prejdení hry, čo vám bude trvať zo tri večery, sa budete môcť rozhodnúť, či chcete hrať hru odznova s nadobudnutými vlastnosťami, alebo si resetnete save a hráte od nuly.

Rozhodne by hre prospel výber levelov, keď má hráč chuť hľadať všetky tajné zákutia a postavičky. Možno aj možnosť zvýšenej obťažnosti by vcelku potešila, keďže hra má len náročnosť nastavenú vzostupne. Hudobná stránka je jedna z tých klasických 8-bitových a ponúka len pár melódií a zvukov, ale vcelku pekne a vkusne vypĺňa audio zložku hry. Čo zarazí, je fakt, že slovenská hra od človeka z východného Slovenska neobsahuje slovenčinu alebo češtinu v menu, v intre alebo pri konverzáciách. Snáď sa neskôr doplní v neskoršej aktualizácii, ktorá, dúfam, opraví aj pár estetických glitchov a bugov. 

Omegabot zaujme skôr mladšie publikum, ktoré vyhľadáva ľahkú oddychovú zábavu a nie je náročné na grafiku či komplexnú hrateľnosť. Síce sa neubránite pocitu, že hráte mladšieho brata klasického Megamana, ale zato podobne zábavného. Aj keď hra neprináša nič nové, neoplýva prevratným vizuálom a hrateľnosťou, osobne si veľmi cením snahu tvorcu, ktorý sa odhodlal sám vytvoriť a dokončiť svoju prvú videohru a nebál sa ju zverejniť. Určite poteší milovníkov jednoduchých hopsačiek na pár večerov. Ako prvotina mladíka zo strednej školy rozhodne stojí za vyskúšanie.