Posledné roky sa dosť často nesú v znamení remasterov a s nimi spojenými výročiami značiek či špecifických titulov. Podobného procesu digitálneho zmŕtvychvstania sa teraz konečne dočkala aj dobre známa 3D rolovacia platformová séria Klonoa, ktorej poslednú iteráciu sme si mohli prvýkrát zahrať na konzole Nintendo Wii v pradávnom roku 2008. Klonoa Phantasy Reverie Series sa tak pri príležitosti 25. výročia série, po viac ako štrnástich rokoch od poslednej hry, pokúša rozohriať nostalgické uhlíky fanúšikov a zároveň ukázať dvojdielnu kolekciu aj nováčikom. Dokáže však tento nablýskaný, no napriek tomu technologicky štvrťstoročný počin, navyše s dosť vysokou cenovkou, zaujať hráčov ešte aj dnes?

Prvý titul série Klonoa: Door to Phantomile vyšiel v roku 1997 a jeho sequel Klonoa 2: Lunatea's Veil prišiel po krátkej odmlke v roku 2001. No napriek spomínanému štvrťstoročnému konceptu či zastaralým mechanikám hry, tento remastrovaný balíček nedrží krok s dobou práve najhoršie. Zaujímavé mechaniky, ako prelínanie 2D a 3D prostredí, nákazlivo nostalgická hudba a poriadna výzva je rozhodne to, čo vás pri hre udrží. Naopak vek zas odhalí nedostatky, ktoré nová fasáda zakryje iba v traileri a obyčajný remaster ich zas tak ľahko neodstráni.

Dvojdielna zbierka dobrodružného putovania

Hneď po vložení disku fyzickej kópie hry, alebo spustením toho digitálneho, dostanete v menu vytvorenom práve pre Phantasy Reverie Series možnosť zahrať si ľubovoľne prvý alebo druhý diel. Rozkošný Klonoa (ktorého zvieracie korene nie sú jasne definovateľné) je hlavnou postavou oboch hier a spolu s viacerými kamarátmi, akými sú napríklad Huepow z prvého dielu či Lolo zo sequelu, sa postupne snaží zachrániť svety Phantomile a Lunatea. Príbeh je prerozprávaný hlavne formou krátkych  prestrihových scén s dosť zdĺhavou kolekciou dialógov. Tieto boli v remasteri veľmi šikovne obohatené o pretáčanie replík päťnásobnou rýchlosťou a nechýba ani možnosť scény úplne preskočiť.

Príbeh sa tvári dosť mysteriózne, no napriek jeho orientácii skôr na mladistvejšie publikum príde aj zopár nečakaných príbehových zvratov. Túto čarovnú krajinu snov, ktorá občas ukáže aj temnú stránku s nočnými morami, privádza k životu najmä pestrá paleta farieb, rozmanité typy prostredí a do detailov prepracovaný dizajn. Nechýba tak klasická vidiecka zeleň, levely vysoko v kráľovstvách medzi mrakmi, pochmúrne lesy či dokonca šialený zábavný park. Avšak akokoľvek originálne alebo pútavé by boli samotné prostredia, bez kvalitného dizajnu levelov a poriadnych mechaník by ďaleko nedoskákali.

Napriek tomu, že všetky modely aj prostredia v hre sú stopercentnými 3D modelmi, Klonou budete navigovať v akomsi 2,5D priestore. Len tak si hopkáte vo svete 2D skákačky a zrazu odbočka na platformu vyrenderovanú za/pred vami, výťah ktorý vás posunie v priestore alebo zákruta, ktorá veľmi prirodzene potočí kameru a následne vás organicky navráti do 2D priestoru. Táto mechanika je veľmi podstatnou súčasťou dizajnu úrovní, no taktiež je aj zábavným a hrateľnosť ozvláštňujúcim prvkom, ktorý počas 90% času funguje dokonale pohlcujúco. Avšak tých zvyšných desať percent sa dosť často toto čaro premení na frustrujúci boj na život a na smrť (doslova) s perspektívou.

Rozkošný maskot s poriadnym arzenálom

Protagonistom celej série je rovnako pomenovaný Klonoa, ktorý svojím detským nadšením (a občas skutočne iritujúcim piskľavým pazvukom) reprezentuje dušu celého rozprávkového sveta. Táto chlpatá postavička však rozhodne nie je iba bezbranne uskakujúcim tvorom a aj preto vám je hneď na začiatku prvého dielu vložená do rúk poriadne silná zbraň. Wind Ring, teda prehnane veľký prsteň, je akousi čarovnou zbraňou, ktorá po páde z nebies pristane priamo pred vami. Pomocou projektilov tohto magického prsteňa, známych ako Wind Bullets, budete môcť vyzdvihnúť nepriateľov do vzduchu, vrhať ich do všetkých svetových strán a hlavne využívať ho pri riešení všemožne prekomplikovaných puzzle.

Klonoa vie skákať a tiež krátkodobo plachtiť prostredníctvom svojich veľkých uší. Pomocou chyteného nepriateľa v prsteni sa dá taktiež vykonať dvojskok, odrazením sa od jeho poletujúceho tela. Výskoky však budete musieť vždy správne časovať, nakoľko sa budú platformy pod vami rúcať, miznúť a priamy skok na akéhokoľvek nepriateľa vám uberie životy taktiež. Skoky do priepasti či pády z platformy sú istou smrťou a vedú k strate jedného života. Klonoa má totiž v závislosti od obťažnosti pridelený aj počet životov a srdiečok pre každý z nich. Pri tej ľahkej neobmedzené množstvo životov, z ktorých každý má päť srdiečok a pri normálnej tri životy s tromi srdiečkami. Od zvolenej obťažnosti závisí aj dolet projektilov alebo hodnota uberanej časti srdiečka po zásahu nepriateľom. Po prvom prejdení každej Klonoa hry sa vám odomkne aj možnosť hrať na ťažkej obťažnosti, ktorú som po prvom pokuse radšej promptne vypol.

Všade vo svete budete zbierať neprehliadnuteľné zelené a modré kryštály (pri počte 100 obnovia jeden život), hodinky slúžiace ako checkpointy, srdcia navyšujúce stav vášho zdravia alebo aj čarovné lietajúce príšerky, ktoré zdvojnásobia hodnotu zozbieraných kryštálov. Taktiež budete nachádzať skryté veľkonočné vajíčka, teda easter eggy, ktoré v sebe skrývajú uväznené bytosti zo sveta Phantomile a rozbíjať ich budete vrhanými nepriateľmi.

Ešte by som rád spomenul aj možnosť hrať v kooperačnom režime, ktorá bola pridaná do remastrovanej verzie oboch hier. Avšak nie úplne tak, ako by ste si to asi predstavili. Totižto jeden hráč ovláda normálne postavičku Klonou a druhý hráč má možnosť po pripojení druhého ovládača poskytnúť stlačením tlačidla akýsi boost výskoku, ktorý vám umožní vyskočiť omnoho vyššie. Zopárkrát som mal možnosť túto stratégiu vyskúšať a bola veľmi nápomocnou pri skutočne náročných sekciách, no tie jednoduché zase spravila absurdne ľahkými. Je teda otázne, či by nebolo lepšie nechať druhého hráča ovládať napríklad Huepowa alebo vytvoriť z tohto boostu náročnejšiu mechaniku pre používanie.

Nepriateľské osadenstvo, interaktívne mapy a herné podmienky

Nepriateľov nájdete v každej úrovni nemálo a sťažia vám priechod veru poriadne. Ich variácie sú podobne rozmanité ako dizajn levelov, avšak dosť často mi pripadal ich vizuál príliš málo detailný a neopodstatnene groteskný. Pobehujúce organické červené guličky, bumerang vrhajúci ježkovia či ohyzdní, jazyk vyplazujúci duchovia pripomínajú skôr vyradených pokémonov a nie reálnu hrozbu pre energiu strieľajúceho maznáčika. Na nepriateľov sa viaže veľmi organicky aj obťažnosť, pri dvojitých skokoch s pomocou takých lietajúcich, prekŕmených papagájov budete vyskakovať na miesta, aké by vám ani nenapadli a vybuchujúcimi príšerami si zase správne načasujete otvorenie dverí. Každá príšerka má svoje využitie, ktoré Klonoa so svojím arzenálom výskokov a strieľajúceho prsteňa vyžmýka v priebehu hernej doby na maximum. Občas iba sklamalo rozhodnutie vývojárov nasúkať čo najviac nepriateľov na meter štvorcový, lebo to zvýši obťažnosť hry.

A rozhodne netreba zabúdať, že nepriatelia sú rozšírení aj o poriadny set bossov. Tí sú unikátni nielen dizajnom, ale aj spôsobom, akým sa s nimi vysporiadate. Každý jeden je totižto akousi bodkou za celým levelom a obsahuje preto špecifické spôsoby úskokov či vrhania predmetov pre ich elimináciu. Každému bossovi je venovaná aj unikátna melódia s jeho vlastnou arénou. Súboje s nimi sú tak vždy ďalším zábavným ozvláštnením, ktoré však zopárkrát skĺzne do trendu nekonečných fáz jedného súboja a totálne tak vyčerpá vašu chuť pokračovať.

Každý z levelov nájdete zobrazený na interaktívnych mapách, po ktorých budete malého Klonou navigovať. Prvý diel ponúka akúsi zjednodušenú 2D verziu tejto interakcie, avšak v druhej časti je mapa 3D generovaným prostredím so špecifickými cestičkami, po ktorých presúvate zmenšenú postavičku Klonou, podobne ako v nejakej stolnej hre. Vybraný level hráte prevažne podľa zvolenej obťažnosti, nakoľko celý zážitok z hrania sa od tejto obťažnosti odvíja. Priznám sa, že napriek tomu, že mám rád v hrách väčšiu výzvu, pre moje mentálne zdravie a dobro môjho ovládača som ocenil a dosť často preferoval možnosť ľahkej obťažnosti (najmä v prvej časti). Hra je totižto dosť náročná aj pri najľahšom nastavení, čo je vzhľadom na dizajnovú orientáciu na výrazne mladšie publikum dosť nepochopiteľné.

A keď už poznáme základné herné mechaniky, hrozby a systém fungovania celej hry, dostávame sa do celkom jednoduchej hernej slučky plnej skákania, správneho načasovania výskokov a odchytávania nepriateľov. Klonoa bude postupne brázdiť (bez šprintu nie práve najrýchlejšie) levelmi roztrúsenými po mape, riešiť čudesné hádanky plné veľmi presne načasovaných tlačidiel, hádzať a odrážať sa od nepriateľov, no predovšetkým zachraňovať krásne nadizajnované svety. Okrem intuitívne budovanej cestičky nesmiete zabudnúť aj vybočiť z prichystaných chodníčkov, nakoľko hra je plná easter eggov, tajných chodieb a skrytých pokladov. A tie inak ako zbesilým poskakovaním a skúšaním šialených stratégií nenájdete.

Rozhodne sa však stretnete aj s pocitom prehnane pomalého postupu hrou, najmä v druhom diele, ktorý mi pripadal oproti prvému ešte o kus kostrbatejší. Čo sa však vzhľadom na vek základných stavebných kameňov oboch hier dá očakávať. Nepriatelia niekedy neposlúchajú a Klonoa protestuje občas tiež, no napriek kostrbatosti a pomalšiemu behu hry by som túto kolekciu (aj s dávkou trpezlivosti navyše) odporučil všetkým fanúšikom skákačiek.

Remastrované dizajny verné originálu a mnoho vylepšení

Hra je v podstate identická ako originál z roku 1997 a na rozdiel od Wii verzie má saturovanejšie farby a akýsi jemnejší dizajn. Ako som už spomínal, dizajn mi prípadá orientovaný viac na detské publikum, čo však nijako nepodkopáva jeho rozkošné artistické smerovanie.

Klonoa aj jeho kamarátska banda majú veľmi detailné a farebné modely, nepriatelia dizajnom síce trošku zaostávajú, no všetky s nimi spojené mechaniky to ustáli a zub času im neublížil. Dizajny úrovní sú však to hlavné, prečo sa k hre budete vracať. Úžasne farebné a po novom aj s HD textúrami zdobené 2,5D prostredie si užijete na takej PS5 aj v 4K a pri 60FPS. V hre som nezažil počas niekoľkých desiatok hodín ani jeden jediný bug, zamrznutie a celkový technický stav bol na vynikajúcej úrovni. Za spomienku určite stoja aj využívané možnosti PS5, nakoľko načítavacie časy boli oproti originálu takmer nejestvujúce. Objavilo sa aj zopár vibrácií na ovládači, avšak žiadne výrazné využitie možností DualSense sa nekonalo.

Hudba bola pre remaster nanovo nahraná a rovnako boli doplnené o hudbu aj sekcie, kde kedysi chýbala. Iba ťažko však nachádzam pre jej popísanie iné slová ako oldschool a nostalgická. Máte z nej jednoducho ten komfortný pocit, ako keď prídete domov zo školy, sadnete za vašu prvú domácu konzolu a namiesto domácich úloh strávite hodiny prikovaní k televíznej obrazovke. Každá skladba hravo dopĺňa každý level a jednoducho sa pri tom ako znie v pozadí cítite presne tak, ako by ste sa v danej lokácii alebo situácii cítiť mali.

Určite však neodporúčam zakúpenie kontroverzného Special Bundle DLC balíčku, ktorý za 20€ toho ponúkne žalostne málo. 4 oblečky a digitálny artbook spolu so soundtruckom, ktoré si zobrazíte iba priamo v hre...