Pred 10-11 rokmi sa tu pomaly spísavali petície, aby sa prvý diel Xenoblade Chronicles dostal do USA, resp. vyšiel trochu nenápadne v auguste 2011 v Európe. A ubehla dekáda a zrazu je tretí diel pre mnohých najočakávanejšou hrou celého roka. Áno, táto séria rastie, autori v nej skúšajú nové triky, má robustnú hrateľnosť a bežný čas dohrania atakuje neraz 100 hodín.

Dobrá správa pre fanúšikov série je, že trojka Xenoblade je špičková RPG a v neskoršej fáze na vás aj pomrkáva so znalosťami iných častí. Ale je dostatočne pripravená aj pre nováčikov, ktorí azda žiaden diel nehrali alebo majú chuť na masívnu RPG počas leta. Prístupnosť hry totiž podporuje kvantum tutoriálov, ktoré vám aj 10 hodín po začiatku ťukajú na plece s nových mechanizmom, tipmi na lepší boj alebo zmenu povolaní, ktoré otvárajú postavám ďalšie možnosti.

Xenoblade Chronicles 3 sa odohráva vo svete Aionios, kde proti sebe neustále bojujú dva národy. Ich jediným cieľom je konštantný boj, či ide o národ Keves orientovaný skôr na mechanizmy alebo Agnus prahnúci po ether látke. Vojaci sú príslušníci národa narodení s jediným cieľom: bojovať celých 10 rokov. Väčšina z nich sa ani toľko nedožije, lebo padne v boji – tí šťastnejší sa dostanú k vytúženej méte, kedy sa počas špeciálneho rituálu Homecoming doslova rozplynú. Je to pekná ceremónia za účasti VIP osôb, ale od začiatku vyznieva podozrivo. Národy majú aj silnú motiváciu bojovať – keď totiž padne niekto v boji, jeho životnú energiu môže potom vysať špeciálny dedikovaný hráč na flaute. A samozrejme, čím viac energie v boji národ získa, tým lepšie možnosti má do ďalšej bitky...

Už z tohto náčrtu vám môže byť pár vecí podozrivých a začnete si klásť správne otázky. Napríklad či hrdinom nevadí, že žijú iba 10 rokov a potom opustia svet. Keď počas jednej bitky natrafia na muža, čo tvrdí, že má šesťdesiat, znie to až neuveriteľne. Alebo že prečo dookola vedú nekonečné bitky okrem energickej túžby? A či niekto nestojí v pozadí a nesleduje tým úplne iné ciele. Od prvých minút sa rysujú podozrivé osoby, ale dej od nich aj na dlhé hodiny odbočí, no vám to nedá. Je pekné vidieť, že hra dokáže odštartovať s archetypmi (dva znepriatelené národy) a potom od nich skočiť do nových výšin. Nehovoriac o tom, že narácia je prekladaná rôznymi flashbackmi do minulosti a servírujú sa tu dlhočizné animácie ako vo Final Fantasy XIV Online (ešteže na Switch máte pauzu).

Od prvých hodín hra predstaví šesť hlavných postáv, na ktoré sa sústredíte. Za národ Keves je tu rozvážny hrdina Noah sprevádzaný dobrosrdečným hromotĺkom Lanzom a milou Eunie. Za Agnus sa hlási líderka partie Mio s vedátorom Taionom a milou Senou. Tá šestica je sčasti povedomá v kontexte RPG žánru, každý reprezentuje iný typ zameraný na určitú oblasť (veda, mágia, liečenie), ale predsa sa dokážu pozitívne zapísať do pamäti a byť dobrou partiou. Samozrejme, je tu priestor pre párovanie (sú tu traja chalani, tri dievčatá) a aj keď najprv proti sebe urputne bojujú, v dôsledku udalostí sa stanú vyhnancami zo svojich národov, môžu sa spoľahnúť akurát na seba. A vtedy vznikne motivácia ísť do lokality menom Swordmarch (obrovská čepeľ meča na horizonte), kde chcú pochopiť systém sveta a poraziť „skutočného nepriateľa“. Bez spoilerov sa viac nedá – ale na putovanie to rozhodne stačí.

Trojka Xenoblade má azda najlepší diel v sérii, pýta si čas, pozornosť, no nebojte, animácie sa dajú aj znova pozrieť v menu, ak vám čosi ujde. A čo samotný svet, kde máte tráviť desiatky hodín? Spočiatku možno zažijete deja vu alebo čudný pocit, keď sa má Noah s partičkou vrátiť do nejakej Colony 9, ale aj to je trik na fanúšikov. Čaká vás nová obrovská rozloha a svet má trošku netradičné fungovanie. Na jednej strane obrovské exteriéry, rozsiahle bojiská, kaňony, údolia, kľukaté cestičky. Pracuje sa tu aj s tretím rozmerom, takže neraz je niečo v inej výške ako ste aktuálne vy. Niekedy dramaticky (kaňon tam dole je úplne nedostupný), inokedy s trikom (na plošinu tam hore asi vedie cesta, ale z inej strany) alebo nadrzo (ak sa niekam neviete vyštverať zdola, možno sa dá dostať okľukou hore a strmo zoskočiť). Ešte sú tu podozrivé fialové rastliny, po ktorých by sa dalo vyliezť – no v prvých hodinách sa taká možnosť nenúka.

Masívne lokality sa dajú skúmať postupne – lebo aj v prvých miestach rýchlo objavíte limity v podobe nepriateľov s oveľa vyšším levelom alebo prekážkou. Keď máte postavy na leveli 12-15 a v jaskyni číhajú ozruty okolo 70, nemáte šancu. Ale zavariť by vám mohli aj fešáci okolo 25, takže tušíte, že sa sem vrátite alebo vás privedie ďalšia kapitola hry (štruktúra na kapitoly je inak veľmi príjemná a dosť pripomína animé seriál). Príchod do novej lokality je vždy malou oslavou – ste zvedaví čo obsahuje, akú má štruktúru, ako sa vetvia cesty, čo sa dá objaviť. Od skorších fáz objavíte aj systém rýchleho cestovania (príjemná pomôcka) a naučíte sa pracovať s mapou. Tá pri vstupe do lokality neraz ukáže ciele tam v diaľke, hoci sú vzdialené 800m a vidíte len ikonu. Keď postupne prejdete lokalitu, mapa sa vám otvorí. Všímajte si aj dôležité ikony – najmä malé špirále sú zdrojom Etheru, vzácnej látky.

Jedna vec ma upútala hneď od začiatku – kvantum predmetov vo svete. Prídete po boji na planinu a len sa to tam blyští predmetmi. Môžete ich vyzobať, dáte si pár bojov a oni sa obnovia, sú tam znova. Pre RPG zberača mojej nátury je to kopa práce navyše, resp. po hodinách tejto inflácie začnete vyberať, kam ešte pôjdete tretíkrát a kam už nie. Lebo by ste mohli dookola zbierať drevo a kamene. Ekonomika predmetov je však výborná, čisté zdroje financie sa automaticky predávajú a môžete sa sústrediť na tie dôležité.

V lokalitách sa teda traverzuje, zbiera kopa šrotu i predmetov a sú obývané desiatkami postáv alebo monštier. Každá má nad hlavou level a občas aj špeciálnu ikonku – tie trblietavé sú v dobrej nálade, modré sú vzácne druhy, za ktorých zdolanie máte viac skúsenosti či peňazí, červených borcov zdoláte na čas a po niektorých ostane na bojisku pomník, aby ste ich vyzvali znova.

Boj prebieha v reálnom čase a zapájajú sa doň všetci bojovníci. Zväčša celá partia šiestich, máte pod palcom každého, prepínate sa medzi nimi. Základné údery rozdávajú všetci automaticky, vedia sa aj dobre rozmiestniť. Čaro Xenoblade hier spočíva však v špecialitkách menom Arts, ktoré si radíte ku funkčným tlačidlám X,A,B,Y. Tie vychádzajú z povolaní postáv: čím vyšší level, tým väčší repertoár. Podporné postavy skôr liečia či pridávajú atribúty sily a obrany, útočné makajú naplno ako tanky, DPS typy útočia skôr zboku alebo zozadu. Arts sa nedajú používať len tak – každej sa nabíja ukazovateľ. Ak je plný, dá sa použiť, ak nie – čakáte. Alebo sa, ako ja, prepnete na ďalšiu postavu, či jej ostal Arts na použitie. Raz za čas sa nabije aj mocný Arts a neskôr sa dostanete k fúzii. Navyše funguje aj reťaz úderov, ak správnym začnete, ostatné postavy sa chytia a násobí sa efekt.

Hra ráta, že neostanete pri jednom povolaní a už v druhej kapitole vás učí ako sa medzi nimi prepnúť. Motivuje vás, aby ste skúšali čo postave sedí a na čo si zvyknete. Je dobré mať rozložené roly medzi postavami, aby ste zrazu neostali bez liečiteľa či poriadneho búchača. V menu sa môžete venovať aj výbave, ktorý atribút povýšiť, ktorú vlastnosť mať aktivovanú a niektoré sa učíte nad rámec povolania. Čaká vás toho veľa a aj po 80 hodinách sa stále postavy učia, zvyšuje sa im rank či za niečo získava body. To je len dobre, lebo váš pocit z postupu je takto zaručený a nejde iba o bežný grind.

Kolorit tohto sveta obsahuje aj obľúbenú rasu Nopponov, malých drobcov a spoločníkov, ktorí s vami putujú alebo sú rozložení po svete a fungujú aj ako šmelinári. Nájdenie všetkých je cieľ vedľajšej úlohy. Apropo, questy. Hra je rozdelená na spomínané kapitoly, má hlavné misie, aj kopu vedľajších, ku ktorým prídete intuitívne. Prepínať sa medzi nimi je jednoduché, každá má svoj level a požiadavky. Tu je skutočne cítiť, že Xenoblade Chronicles simulujú vo svojej štruktúre akoby MMORPG – máte obrovský svet, neskôr aj voľnosť, môžete sa držať príbehovej línie alebo sa flákať po svojom.

Živý svet vás k tomu vyslovene nabáda, i keď čím dlhšie v ňom putujete, tým viac sa zamýšľate nad svojím konaním a zmyslom života hrdinov. Vďaka výborne prepracovaným postavám (hoci niektoré si dajú s vývojom načas) sa hra dokáže zaryť pod kožu. Vrátane drobných dilem typu „musím zabíjať tohto nádherného tvora len preto, že potrebujem skočiť na vyšší level?“ Áno, dá vám veľa skúseností, no keď na vás sám neútočí a len sa prechádza po kaňone, možno to nie je nutné. To skôr treba dať do držky nepríjemným dotieravcom, ktorí na vás útočia aj tak. Kolorit sveta doplnia aj vedľajšie postavy a ich osudy, ale na ich sledovanie treba brať vedľajšie úlohy – až tak si užijete svet plnými dúškami.

Veľa sa píše o tom, či Switch utiahne masívnu RPG typu Xenoblade Chronicles. A treba uznať, že tá konzola má čo robiť s obrovským nádherným svetom. Oproti dvojke ide jednoznačne o skok vpred, hra je lepšie optimalizovaná, hoci stále ju prichytíte, že v technicky náročných scénach znižuje svoje rozlíšenie a postavy sú málinko rozmazané. Dá sa na to zvyknúť, ale niekomu to ovplyvní zážitok. To pri hudobnej a zvukovej stránke rozhodne niet čo vyčítať a treba iba chváliť. Parádne melódie, ktoré sa ryjú do uší a radi si ich vypočujete opakovane a aj japonský dabing umocní zážitok. Klasicky sú tu vety, ktoré budete počuť aj tisíc raz, lebo nimi postavy hecujú ostatných do boja, ale inak sú dialógy krásne nahovorené najmä v animáciách. Textu je tu veľa a menšie časti sú iba v slovnej podobe.

Takže je to masívna parádna RPG, na ktorú sme čakali a nesklamala? V konečnom zúčtovaní áno. Plní všetky očakávania a pridáva výborný príbeh, rozmanité dilemy, kvalitne napísané postavy, rozsiahly svet a veľa aktivít a boja v ňom. Fanúšikovia môžu byť spokojní a nováčikovia by to mohli tentoraz skúsiť.