SPLATOON 3 |
SPLATOON 3 |
O Nintende sa často hovorí ako o dosť konzervatívnej firme, ktorej trvá, kým sa rozhýbe. Vidieť to môžeme napríklad na online infraštruktúre Switchu, ktorá dokonca v porovnaní s Wii U spravila aj nejaký ten krok späť (k Friend kódom namiesto klasických online účtov). A naozaj im často trvá, kým sa k nejakej zmene, úprave alebo novinky dopracujú. Raz za čas ale firma vytvorí novú značku, na ktorej zapracuje tak dobre, že sa z nej stane okamžitý hit. To je príklad Splatoon multiplayerovky, ktorá si získala hráčov a autori sa im odvďačili naozaj pekným rozširovaním. Týkalo sa to jednotky, týkalo sa to dvojky a teraz tu máme trojku. Na môj vkus trochu priskoro. Ako je na tom kvalitami?
Známka hore by vám možno mohla naznačiť, ako je na tom Splatoon 3. Avšak skrátiť hodnotenie takejto hry na jedno číslo je naozaj veľmi nesprávne a skratkovité. Hra je viac ako len číslo a aj keď možno osmička nevyzerá až tak lákavo (a je nižšia ako pri predchodcoch), dôležité je pozrieť sa na to, čo predstavuje. V prípade Splatoon 3 napríklad predstavuje najlepšiu hru v sérii. Ktorá ale čelí úplne iným problémom, ktoré vychádzajú z toho, že by ešte stále dokázala byť úplne v pohode hrateľná dvojka a veľa z týchto vecí by mohli prísť ako masívna expanzia pre ňu. Ale to možno trochu predbieham.
Síce o Splatoon píšem ako o multiplayerovke, ale to už nejakú dobu neplatí. Hry už ponúkajú aj kampaň a trojka nie je výnimkou. V zásade tak hra prichádza s plnou ponukou režimov a nájdeme tu kampaň, PvE kooperáciu a PvP multiplayer v niekoľkých režimoch. Hra tak toho ponúka naozaj kopu a ak si to rozoberieme na hodiny, sú to desiatky, pre mnohých aj stovky hodín zábavy, ktoré s hrou strávite. Navyše je každý z režimov iný a ak práve nemáte chuť zápoliť proti iným hráčom, môžete spojiť sily v kooperácii.
To všetko máte prístupné z námestia vo fiktívnom svete hry, kde je veľká budova pred vami vlastne reprezentácia multiplayerového lobby a každý kút predstavuje niečo iné. Okolo vás to žije, keďže tu behajú iné postavičky. V jednom kúte nájdete kampaň, v ďalšom zase multiplayer, no a nechýbajú tu ani obchodníci každého druhu, aby ste si postupne mohli viac personalizovať svoju postavičku za zarobené kredity, prípadne si kúpite nové zbrane, ktoré budú viac odpovedať vášmu hernému štýlu. Je to štruktúra, ktorú hráči predchádzajúcich dvoch hier veľmi dobre poznajú.
Je dobré si najskôr zahrať kampaň. Nie je síce v štýle tutoriálu, ale zase dobre poslúži na to, aby ste sa zoznámili so všetkým, čo pred vás hra v rámci multiplayeru dokáže postaviť. Vyskúšate si rôzne zbrane, techniky boja, možnosti pohybu aj presunu (čo je v hre dosť špecifické), budete čeliť rôznym nepriateľom a podobne. Jednoducho dostanete komplexnú lekciu z toho, ako sa má Splatoon 3 hrať. Tá sa hodí aj v prípade, že ste hrali predchádzajúce hry. Zároveň je to ale plnohodnotná príbehová kampaň so štruktúrou cez 6 ostrovov, z ktorých sa dopracujete až k finálnemu bossovi.
Vydrží to pekných pár hodín a naozaj sa zabavíte. Všetky ďalšie levely si musíte odomykať, rovnako aj postup ďalej. Na to slúžia body získané z misií. Štruktúra je tak pomerne voľná a nemusíte prejsť všetko na každom ostrove, ak sa chcete dostať vpred, zároveň si môžete misie opakovať. Mnohé ponúkajú na výber z rôznych zbraní, pričom zbrane ovplyvňujú náročnosť daných misií. No čím vyššia náročnosť, tým vyššia bodová odmena. To je taktiež koncept, ktorý je starým hráčom už známy. A aj keď je tu nový príbeh, aj ten pôsobí povedome. A tu už asi začnete tušiť problém, ktorý je s hrou.
Je to zábava, kampaň si užijete a dokáže vás aj potrápiť. Ale už ste to raz hrali. Aj napriek tomu, že je kampaň novým zážitkom, tak je až príliš podobná tomu, čo sme tu mali v minulosti. Až sa začnete sami seba pýtať, či toto naozaj musela byť trojka. Nestačila by jedna veľká multiplayer expanzia a jedna veľká singleplayer expanzia? Samozrejme, je tu veľa vecí navyše oproti predchodcom. Viac skúmania, viac odhaľovania pozadia, takže sa viac ponoríte do tohto vodného sveta. Ale herne to nie niečo, čo ste už v minulosti prešli. Pre nových hráčov je to super zážitok, pre starých hráčov z veľkej časti repete.
A to nie je jediná oblasť, ktorá vám bude pripadať podozrivo povedomá. Vracia sa totiž režim Salmon Run, čo je PvE kooperácia v štýle hordy. Štvorica hráčov sa musí brániť pred neustále prichádzajúcimi vlnami nepriateľov, pričom každú vlnu vám hra náhodne rozdá zbrane. Musí sa tak vedieť adaptovať a prípadne aj meniť svoju rolu v tíme. Novinky nechýbajú. Pribudli noví bossovia, ktorých je teraz naozaj kopa a niektorí vedia hráčov poriadne potrápiť. Taktiež sú tu nové mapy a aj nové mechanizmy. Stále je totiž vašou úlohou zbierať energetické vajíčka a s tým vás teraz pomôžu napríklad kanóny na ich strieľanie do košíka. Čeliť budete aj úplne novým druhom nepriateľov.
Akurát čo z toho, keď to zase pôsobí ako expanzia niečoho, čo ste hrali už v minulosti. Novinky musím pochváliť a bol by som idiot, ak by som ich nechválil. Režim je vďaka nim zábavnejší, chytľavejší a možno aj o niečo náročnejší (proti niektorým druhom bossov sa hrá fakt ťažšie). Ale hrateľnosť je v jadre stále rovnaká, ako keď sa Salmon Run predstavil v dvojke v roku 2017. Ak ste nováčik v sérii, super, môžete jasať nad zábavnou kooperáciou, ktorú si užijete online aj lokálne s viacerými Switchmi. Ak ste to už hrali, zahráte si to zase.
No a potom je tu ešte online PvP multiplayer. Nebudem to zbytočne naťahovať, ani tu sa toho veľa nezmenilo. Ale v zásade mi to práve v online súbojoch prekážalo najmenej, tam veľa zmien ani nechcem. Splatoon je medzi multiplayerovkami unikátny a to je na ňom to najlepšie. Nejde tu ani tak o likvidovanie nepriateľov, ale skôr o tom, aby ste farbili bojisko vo farbách svojho tímu. Samozrejme, likvidácia nepriateľov nechýba, ale nie je to vždy primárny cieľ. Tu zo svojich zbraní striekate atrament a snažíte sa pokryť čo najväčšiu časť plochy mapy.
Farba slúži na pokrývanie mapy, na boj, no aj na liečenie a pohyb. Vo vlastnej farbe totiž dokážete plávať, dokážete po nej loziť, doplniť si v nej farbu do zbrane a využívať ju inak takticky. Hra obsahuje viac ako 50 rôznych zbraní a každá funguje inak, inak vplýva na spotrebu farby a aj v boji má iné miesto. Taký valček dokáže veľmi dobre pokrývať mapu, ale v boji funguje len na krátke vzdialenosti. Musíte si nájsť presne ten svoj štýl a k nemu aj zodpovedajúcu zbraň. Je to ako keď si v iných hrách vyberáte hlavné postavy. Ak si osvojíte viac zbraní, viete sa lepšie koordinovať s tímom.
Možno to pôsobí detinsky, ale v zápasoch sa neustále niečo deje, akcia je poriadne dynamická a v dobrých zápasoch sa vedenie prelieva z jednej strany na druhú behom sekúnd. Dokonca aj záverečné chvíle dokážu totálne zvrátiť priebeh zápasu a ak ste si mysleli, že to máte v kapse, nakoniec môže jeden z nepriateľov vhodne použitou špeciálnou schopnosťou získať nejaké metre štvorcové navyše a zrazu ste o víťazstvo prišli. A ani neviete ako. Toto sú momenty, aké vám veľa iných hier neponúkne a budete si ich naozaj užívať.
Opísal som vám klasický režim Turf Wars, čo sú rýchle zápasy pre každého. Keď raz dosiahnete level 10, prebojujete sa k ranked zápasom, ktoré po novom majú podobu Anarchy Battle. Tu si môžete zahrať režimy Splat Zones (obdoba King of the Hill), Tower Control (boj dvoch tímov o centrálnu vežu), Rainmaker (obdoba Capture The Flag) a Clam Blitz. V ňom zbierate mušle roztrúsené po mape a snažíte sa ich doručiť na miesto neďaleko základne súperov. Ak nazbierate dostatok mušlí, zmenia sa na Power Clam a môžete zaútočiť na základňu súperov.
To sú všetko len veľmi zjednodušené opisy komplexných režimov, ktoré klasickým bitkám o farbu dodávajú nové zvraty a ciele, aby ste museli pri hraní uvažovať aj trochu inak a nie iba farbiť všetko navôkol. Hra takto parádne vyvažuje rôzne herné štýly. Ak chcete hrať rýchlo a jednoducho, vždy nájdete kopec hráčov. Ak chcete niečo komplexnejšie, vždy nájdete kopec hráčov. Navyše musím pochváliť aj online infraštruktúru, keďže zápasy išli hladko, bez problémov, bez lagov. Dokonca už aj fungovali varovania pre hráčov, ktorí sa odpájali. Škoda, že online systém Nintenda nefunguje lepšie, čo sa týka možností komunikácie, priateľov a ďalších vecí.
Splatoon 3 celkovo ponúka 12 máp a tie sa postupne obmieňajú v rotácii, aby sa vám nezunovali. Posledné dni som hral hru veľmi intenzívne, zápasy som hral aj niekoľko hodín denne a naozaj ma neotrávili. Prišlo mi však veľmi zaujímavé, že mapy boli väčšie a rôznorodejšie. Nepovedal by som priamo komplexnejšie, ale určite zaujímavejšie ako v predchádzajúcich hrách. Dokonca by sa dalo povedať, že by na niektorých mapách mohlo byť aj viac hráčov, keďže plochy sú rozsiahle a k bojom nemusí dochádzať tak často. Čo na druhú stranu otvára inú vrstvu hrateľnosti, kedy viac bojujete o prostredie ako o likvidáciu súperov.
Audiovizuálne spracovanie sa nemá veľmi kam posunúť a naozaj hra vyzerá len o malú štipku lepšie ako dvojka. Možno sú postavy o niečo detailnejšie a mapy väčšie, ale to je tak všetko. A aj to nepomáha dojmu, že ste do rúk dostali to isté, čo pred pár rokmi s dvojkou. Ako grafika, tak aj zvuk je veľmi podobný tomu, čo ste počuli pred rokmi. Hudba je nová, ale v rovnakom duchu. Pri hraní sa však počúva dobre. Postavy stále nerozprávajú, ale len nezrozumiteľne mrmlú, čo je sprevádzané titulkami.
Vidíte, nie je to teda len o známke niekde hore, ktorou to končí. Čo, bohužiaľ, nikdy nepochopia ľudia, ktorí článok nedokážu prečítať. Osmička je menej ako v minulosti a mohla by znamenať, že je hra horšia. Pritom opak je pravdou. Hra je lepšia, zábavnejšia a hlavne OVEĽA bohatšia ako predchádzajúce časti. Problém je v tom, že neprináša nové veci, ktoré by ju od predchodcov odlíšili. Pri hraní tak máte dojem, že hráte to isté, čo ste už hrali pred rokmi. No a to je pocit, ktorý pri hraní zažívať nechcete. Ak ale toto bude pre vás premiéra značky Splatoon, môžete skákať od radosti a pridať si pokojne aj bod.