Nostalgia je veru naozaj mocný nástroj, ktorým dokážete ovládať davy. Vidíme to v spoločnosti, koľko ľudí sa utápa v spomienkovom optimizme. Hollywood zase rezignoval na nové nápady a všetko musí byť reboot, remake, sequel alebo prequel nejakej značky, ktorú dekády všetci poznáme. No a v hrách to nie je iné. Niekedy to je len lacné dojenie pre nič iné ako prachy. Inokedy to zase vypáli dobre a hráči sa naozaj zábavne môžu vrátiť do svojej hráčskej a oveľa bezstarostnejšej minulosti. Ako je to v prípade Teenage Mutant Ninja Turtles: The Cowabunga Collection ste už asi vyčítali zo známky hore nad textom.

V Konami radi recyklujú svoje klasiky do rôznych kolekcií. Koniec koncov sa aktuálne zdá, že vedia len recyklovať a vyrábať pachinko stroje. Už ani ten futbal im nejde. Ale tie kolekcie teda vedia robiť. Berú si k nim na spoluprácu skúsené mená a v tomto prípade siahli po štúdiu Digital Eclipse. To je dosť skúsené a na konte má nielen kopu vlastných hier a portov, ale aj niekoľko podobných kolekcií, takže vie, čo od nich hráči chcú a ako to má vyzerať. Toto štúdio dostalo k dispozícii 13 Teenage Mutant Ninja Turtles hier z rokov 1989 až 1994 a dostalo za úlohu ich napchať do jedného balenia aj s nejakými tými bonusmi.

Asi nemá zmysel vypisovať všetkých 13 hier z kolekcie na jednom mieste, nájdete to napríklad v tomto odkaze. Dôležité je, že je to pomerne pestrá ponuka hier, ktorá funguje hneď z niekoľkých pohľadov. Ak vás zaujíma herná história a vývoj hardvéru, uvidíte tu pokroky, aké sa diali v období 8 a 16-bitov. Zároveň sa môžete pozrieť, ako vyzerala tá istá hra na rôznych platformách. medzi automatmi a domácimi konzolami boli totiž v tej dobe veľké rozdiely. Rovnako boli rozdiely aj medzi platformami tej istej generácie, napríklad SNES a Mega Drive. No a v neposlednom rade sú to stále zábavné 2D akčné hry pre fanúšikov Korytnačiek.

Hry samotné však nie sú to jediné, pri čom vyroníte nejednu nostalgiou nasiaknutú slzu. Začnem z trochu iného konca, ale hodiny dokážete stráviť aj v in-game múzeu, ktoré obsahuje bonusové materiály. Tu nájdete napríklad aj zábery z epizód animovaných seriálov. Pri ich prezeraní som zistil, že som aj zabudol, aké veľmi obskurné boli posledné série pôvodného seriálu. Sú tu však aj reklamy (tie si pozrite, v 90. rokoch boli herné reklamy skvelé), nikdy predtým nezverejnené produkčné materiály ku hrám, manuály a mnoho ďalšieho. Naozaj je tu tona materiálov a ak si ich chcete všetky pozrieť, strávite pri tom večer.

Digital Eclipse samozrejme museli zachovať hry ako také so všetkým, čo si ich hráči pamätajú spred 30 rokov, keď ich hrali prvý raz. Ale nikto im nebránil v tom, aby nad ne pristavali ešte jednu vrstvu s novými možnosťami, ktorých rozhodne nie je málo. Niečo z toho sú štandardné novinky, na aké ste z podobných kolekcií zvyknutí. Iné veci sú zase aj nad ich rámec. Všetko z toho ale príjemne poteší a ešte ďalej rozšíri možnosti hrania aj hrateľnosti. Z klasických možností sú to napríklad pretáčanie, čo sa vám hodí vo chvíľach, keď niekde hlúpo prídete o život. Stlačením tlačidla sa vrátite o pár sekúnd späť. Môžete si tiež pozrieť to, ako hru prechádzajú autori a kedykoľvek sa do nej sami prepnúť.

Taktiež je tu ale možnosť kedykoľvek si hry uložiť a neskôr sa k tomuto bodu vrátiť. Nesmú chýbať rôzne nastavenia obrazových filtrov, aby ste si napríklad presne navodili dojem hrania na CRT TV. Potom má ešte každá z hier vlastné nastavenia navyše, ktoré si môžete otvoriť v rámci položky Vylepšenia. Tak si k niektorej hre môžete pridať životy, inde zase zapnúť nesmrteľnosť, v ďalšej hre zmeniť časové limity a podobne. Tie nastavenia nie sú všade rovnaké. V prípade jednej hry môžu byť rozsiahle, v prípade inej zase veľmi oklieštenú a nájdete tu možno len jednu alebo dve zmeny. Všade to ale pridáva niečo navyše a to je vždy skvelé.

Ďalší dôležitý aspekt v prípade týchto kolekcií je kvalita emulácie hier. V základe sú to totiž originálne verzie, ktoré sú už dnes naozaj archaické, ale nie je problém ich emulovať. Musím povedať, že bežia naozaj verne. Dokonca ešte aj s chybami vykresľovania, ktoré si pamätáte z minulosti. Tu a tam nejakú riadok niekde vypadol, niekde niečo prebliklo a podobne. Presne toto tu nájdete. Ale ak chcete mať čistý obrazový zážitok, jednoducho si to v nastaveniach môžete upraviť. Pritom sa mi naozaj naskytla dobrá možnosť porovnať, keďže som si pred pár dňami po odohraní v tejto kolekcii mohol zahrať automatovú verziu Turtles in Time na automate v herni. Rozdiel by ste snáď ani nespoznali.

Obraz ale nie je jediná vec, ktorá sa musí emulovať a máme ju dobre zakorenenú v hlavách. Tou druhou je hudba. Mnohí z nás starších si veľmi dobre pamätajú rôzne legendárne 8 a 16-bitové melódie a toto sú hry, ktoré sú presne tým prípadom. Nenašli by ste veľa známejších zneliek ako z TMNT seriálu a tu ju nájdete v 13 rôznych spracovaniach, ktoré znejú rovnako ako pred rokmi. Nie je to ale len o nich, ale celá herná hudba je v prípade každej hry spracovaná verne a k hraniu dobre sadne.

Hry v rámci kolekcie by sa možno dali rozdeliť do nejakých 4 kategórií a to bude asi aj najlepší spôsob, ako ich popísať. Máme tu prvú Teenage Mutant Ninja Turtles z NES, potom klasické beat’em up z neskoršej éry, Game Boy hry a nakoniec bojovky. Respektíve jednu bojovku, ale v troch rôznych verziách, keďže je tu Tournament Fighters vo verziách pre NES, SNES a Mega Drive. Pritom tu krásne vidíte, ako tá istá hra vôbec nie je tá istá hra naprieč platformami. Verzie sa líšili hrateľnosťou, postavami a aj obsahom.

Začnime to osamotenou TMNT hrou z NES z roku 1989. Tá je asi z celej kolekcie tá najmenej zaujímavá a tá, čo nezostarla najlepšie. Vaše spomienky na TMNT hry sa pravdepodobne viažu k tomu, ako ste ich hrali s priateľmi, či už to bolo na automatoch, alebo aj konzolách. Toto je však hra pre jedného hráča, dnes už nie práve najzábavnejšia, kde vás čaká séria misií od ulíc miest, cez plávanie v priehrade až po boj proti Shredderovi. Je pravda, že misie sú variabilné z pohľadu prostredia (a občas aj perspektívy, keďže to nie je vždy rolovacia akcia), ale hra už nedokáže veľmi zabaviť. Skôr frustruje. Aspoň že ďalšie postavy vám dávajú možnosť v priebehu hrania zlyhať. Jedna korytnačka padne, idete za ďalšiu.

Teraz preskočím na moju v detstve najobľúbenejšiu sekciu a to bojovky. Ako som spomínal, nájdete tu 3 Tournament Fighters hry. To sú klasické bojovky, ktoré vznikli v dobe prvých Mortal Kombat ši Street Fighter hier a niečo si z nich prepožičali. V závislosti od verzie sa líšia počtom postáv, boje sú ale dosť jednoduché. Aj napriek tomu sú aj po rokoch stále zábavné, lebo vás jednoducho baví to, ako si Leo, Raph, Casey, Shredder alebo Karai dávajú do držky. NES verzia je tu z čisto historického hľadiska a je fajn si ju pripomenúť. Ja som kedysi hrával práve túto a stále som jej obetoval asi hodinku. Ďalšie verzie sú už lepšie aj dnes. Mega Drive verzia je krajšia, SNES verzia ma zas hrateľnosťou viac bavila, rovnako štruktúra turnaja v rámci príbehu je lepšia. Tieto hry ale aj tak budete hrať hlavne kvôli lokálnemu multiplayeru a vo všetkých funguje dobre.

Game Boy hry sú tvrdý oriešok z hľadiska hodnotenia. Sú pomalé, sú monochromatické, veľa v nich toho nenarobíte a sú aj krátke. Ale vlastne má stále všetky tri dokázali zabaviť, aj keď opäť skôr z toho hľadiska skúmania hernej histórie. Žiadnu z nich som predtým nehral, teraz som si prešiel všetky až do konca a boli fajn, aj keď ešte simplexnejšie ako NES verzie. Zaujme tiež, ako hry zobrali niektoré aspekty (nepriateľov, misie...) z veľkých hier a upravili si ich pre potreby a možnosti prvého Game Boya. Všetko je to zjednodušené, ale podarilo sa zachovať prekvapivo veľa. Navyše vedia byť tieto hry občas aj náročné.