Dychberúca grafika, cool efekty, kvalitné audio... to všetko sa v posledných rokoch dostalo do popredia záujmu herných fanúšikov a niet sa čo čudovať. Veď oblasť počítačových technológií v súčasnosti napreduje tak enormnou rýchlosťou, že terajšie grafické karty (prípadne iné komponenty PC) sú zastarané už v okamihu, keď si ich kupujete. Čoraz častejšie preferovanie audio-vizuálnych orgí sa podpísal na stagnácii herného biznisu, ktorý aj napriek niekoľkým výnimkám trpí zúfalým nedostatkom originality, vďaka čomu klesajú zisky mamutích vydavateľov a teda aj ich snaha podporiť čo i len odvážnejší projekt. Začarovaný kruh?

Pravdepodobne áno. Na druhú stranu si ale treba uvedomiť, že svet nie je len Amerika, ale taktiež aj Ázia, v ktorej sa tu a tam objaví štúdio, ktoré svojim titulom rozvíri pokojné vody hráčskej verejnosti. A to je aj prípad dnešnej rozpravy. Namco si totižto svojou originálnou a silne nákazlivou hračkou Katamari Damacy získalo také masy fanúšikov, že o pokračovaní nemohli byť žiadne pochybnosti. Čo mi už len ostáva dodať? Milujem Katamari... Miluješ Katamari... We Love Katamari!

Ak ste náhodou mali tú možnosť stretnúť sa s Katamari Damacy, určite vám utkvel v pamäti ten neopakovateľný štýl, akým sa hra prezentovala. Veď príbeh, ktorým sa spomínané dielo vyznačovalo, nemá v súčasnom umiernenom svete obdoby. Great Cosmos (nebudem to prekladať, pretože by som vás ochudobnil o kúzlo tejto série :)), plný všakovakých záhad a tajomstiev, sa jedného dňa stane terčom vyčíňania jeho kráľa, ktorý (pravdepodobne v podnapitom stave) zapríčiní zničenie všetkých jeho hviezd. Z Cosmosu sa tak stane nepríjemne prázdne miesto. Uvedomujúc si svojho činu, King of all Cosmos zapriahne svojho syna, mladého Princa, aby mu stratené hviezdy nahradil novými pomocou špeciálnej lepkavej gule nazývanej Katamari.

A tu ste sa ku slovu dostali vy. Nabaľovaním rozličných pozemských objektov na túto vecičku ste vytvárali hviezdy najrozmanitejšieho tvaru a zloženia, neraz dosahujúce závratných rozmerov. Malý princ, tlačiaci pred sebou mohutnú beztvarú guľu sa ale nedá len tak ľahko prehliadnuť a preto sa táto dvojica dostala skoro po príchode na Zem do pozornosti domorodých obyvateľov, ktorí si ju natoľko obľúbili, že si doslova vynútili jej návrat. A o tom už pojednáva pokračovanie, ktoré sa pokúsi ukojiť túžbu každého fanúšika po ďalšom a ďalšom kotúľaní, podobne ako sa fanúšik pokúsi uspokojiť túžby obyvateľov sveta Katamari. Chápete? Autori si skrátka zo seba strieľajú, pričom herný svet je prakticky analógiou toho reálneho (až na Princa, Kráľa, Katamari :-) s tým, že ako sa oni chcú zavďačiť nám, skutočným hráčom, vy sa budete musieť zavďačiť tým virtuálnym. Vašou hlavnou úlohou bude teda opäť zbieranie všakovakých predmetov za účelom zväčšenia vašej Katamari, avšak narozdiel od minulého dielu sa pripravte aj na nejakú tu novinku, značne obohacujúcu už tak vynikajúcu hrateľnosť.

Prvou a najmarkantnejšou zmenou je Zem, teda presnejšie jej povrch. Už to nie je sám veľký kráľ, čo vám bude z pohodlia kozmu zadávať úlohy, ale obyčajní pozemšťania, žijúci si svoj každodenný mizerný život na modrej planéte. Princ sa teda po sérii vesmírnych letov ocitá na pevnom podklade pedosféry, kde ako vyslanec kráľa bude plniť rozmanité úlohy, zadávané jednotlivými fanúšikmi pôvodného Katamari Damacy. A že je tých fanúšikov neúrekom! Spočiatku si síce ešte nebudete môcť veľmi vyberať, koho požiadavkám vyhoviete, ale s narastajúcimi odohranými hodinami pribudne záujemcov o vaše služby natoľko, že nebyť ružových bublinových textov, ľahko by ste stratili prehľad o dostupných úlohách. Apropo úlohy.

Je nad slnko jasné, že akokoľvek budete hodnotiť nové Katamari z hľadiska originality, dozaista získa zlatú medailu za nápaditosť misií, ktoré jednoznačne vybočujú zo súčasného, pravdu povediac nudného, priemeru. Veď stačí mi spomenúť pár príkladov a hneď budete vedieť, ktorá bije. Tešiť sa tak môžete na lapanie obrovského množstva svätojánskych mušiek (pre potreby náhradného zdroja svetla), napchávanie zápasníka suma (sumotor ako náhrada Katamari :)) všakovakými dobrotami, udržiavanie Katamari v nažhavenom stave pre potreby zapálenia táboráku, vytvorenie čo najväčšej snehovej gule, prekrásnu kvetovú revue či dokonca na “plné“ realistické závody, kde má Katamari svoju konštantnú minimálnu rýchlosť a teda nie je ju možné zastaviť. Ak si teraz myslíte, že tento výpis je konečný a žmýkal som ho z mozgu niekoľko hodín, musím vás priviesť do omylu. Podobne ladených (a nutno povedať strelených) úloh je v hre neúrekom a ak by som sa mal vyjadriť ako zaujatý fanúšik, z fleku by som ich počet označil za 100 percentný. Ja viem, ja viem. Posledné vety možno vyzneli zmäteno a trošku pobláznene, ale veď predsa také je We Love Katamari!

A prečo vlastne poputujú vaše výtvory priamo do kozmu, keď pomáhate iba obyčajným smrteľníkom? No predsa preto, lebo každý takýto in-game fanúšik je nevďačný a krajne náročný, a aby nevyzeral pred kráľom ako totálny looser, rozhodne sa mu vašu ťažko vydretú Katamari darovať. Pokrivenosť ľudského charakteru tak prostredníctvom tohto titulu nadobúda trpkej komickosti a nejednému z vás sa pri pohľade na tieto pasáže ozve svedomie. Musím povedať, že hra je podobnými a zdanlivo bezvýznamnými prkotinami doslova prepchatá, pričom vrcholom samotným je srdcervúci a súčasne zábavný životný príbeh kráľa, v ktorom nechýba smútok i radosť, podobne ako v skutočnosti až na to, že všetko je prehnane štylizované, aby dokonale vyhovovalo podmienkam sveta Katamari. A keď už som spomenul svedomie, nedá mi, aby som pre neznalých problematiky neobjasnil základný princíp hry, ktorý je natoľko jednoduchý, že ho zvládne aj totálny herný analfabet.

Teda, každý level začínate s dokonale čistou (a značne miniatúrnou) Katamari a pomocou dvoch analogov (podobne ako sa ovláda tank – veď viete z praxe :)) ho vediete po hernej krajine, nabaľujúc naň rôzne predmety. Samozrejme, že dokážete nalepovať iba predmety adekvátne veľkosti vašej Katamari a teda na veci typu bicykel či delfín môžete ľahko zabudnúť, ak nedokážete pohltiť čo i len legovú kocku. Avšak postupom času, ako bude objem vašej lepkavej gule narastať, budete si môcť dovoliť aj také objekty ako domy, stromy, slony, letiská či Godzillu. Kedže rozmer Katamari rastie geometrickým radom, méta v podobe vrchnej časti atmosféry nebude tak obrovský problém, za aký ste ho pri kotúľaní v kanáloch považovali. Zdá sa vám to ťažké na pochopenie? Neprichádza do úvahy.

Spomínané novinky sú zväčša len minoritného rázu, ale rozhodne si ich všimnete a preto sa na ne teraz pozrieme. Iste si dobre pamätáte na rozmanitých bratrancov, ktorých ste pri druhom rozohraní Katamari Damacy ľubovoľne nachádzali v jednotlivých misiách. Po novom sa tieto milé postavičky objavujú už pri prvom kole story módu a narozdiel od minulého dielu, teraz ich budete môcť okrem multiplayeru použiť aj v singleplayeri a to jednoduchou zámenou za princa, ktorý sa následne odoberie na zaslúženú dovču. Samozrejme, že bonusových bratrancov si musíte najprv poriadne vystopovať a ak náhodou meriate v porovnaní s nimi niekoľkonásobne viac, jednoducho ich na vašu Katamari nenalepíte. Výzorovo sa ale opäť jedná o zmes bláznivých tvarov a chutí, pričom k srdcu mi obzvlášť prirástli jahôdka a banánoid, ktorý vyzerá akokeby mal v zadku poriadny (prekvapivo) banán.

Po starom ostali tzv. Royal Royal Presents, ktoré aj napriek tomu, že nemajú žiaden vplyv na hrateľnosť, rozhodne pobavia a prial by som vám vidieť spomínaného banánoida s čapicou v tvare žirafy na hlave. Čo ale stojí za zmienku, je znateľný upgrade pohybov, vďaka ktorým sa viditeľne ťažkopádne ovládanie o čosi zľahčí a vy sa tak zabavíte neporovnateľne viac. Zmysel pre detail a puntičkárstvo je ďalší aspekt, ktorým sa dnes už séria Katamari vyznačuje a ak hádate, že hovorím o predmetoch a štatistikách, ste na správnej adrese. Tony a tony objektov čakajú len na vaše objavenie a podobne ako v predchodcovi, aj tentokrát sú zatriedené do prehľadných tabuliek, poskytujúcich hromady a hromady často nepotrebných informácií, pripravených pre prípad, že by ste sa rozhodli do nich ponoriť. No a nakoniec nesmiem zabudnúť ani na totálne uletené prostredia, medzi ktorými nechýbajú také špecialitky ako základná škola, hlboké jazero či moja obľúbená lúka, do prasknutia preplnená kvetmi a zeleňou. Posledná vec, na ktorú ešte nesmiem zabudnúť, je hra viacerých hráčov, ktorá okrem pôvodného módu VS ponúka aj novinku v podobe kooperatívu, vyznačujúceho sa tým, že dvaja hráči ovládajú iba jednu Katamari a tak sa bez dokonalej súhry 4 analógov nikam nepohnú.

Pri hodnotení technickej stránky hry je nutné všetky doterajšie metre a stupnice zahodiť, pretože u tohto titulu sú skrátka nepoužiteľné. Jednoduché, prevažne kubické modely, pastelové a komixovo ladené farbičky, srandovné animácie... to všetko vytvára úžasne vtipný a originálny svet We Love Katamari a až s údivom zisťujem, s akým málom sa dá dosiahnuť veľa. Darmo, jeden šikovný Aziat je viac než 10 schopných amíkov a ak sa bavíme o dizajne a nápadoch, toto pravidlo platí dvojnásobne. Obdobne sa musím vyjadriť aj o zvukovej stránke, ktorá jednoznačne vyniká hudobným doprovodom, nemajúcim na hernom poli obdoby. Je ťažké vám tu vysvetľovať charakter muziky doprevádzajúcej vás počas hrania, ale môžete mi veriť, že na tento soundtrack len tak ľahko nezabudnete.

Myslím si, že ďalšie slová sú už zbytočné. Ak nie ste príliš konzervatívni a nevadia vám nové, originálne nápady, tak Katamari Damacy máte už dávno dohrané a podobnému stavu sa blížite aj s jeho pokračovaním. Pre zbytok sveta mám len jednu radu: odhoďte zábrany a rozhodne to s We Love Katamari skúste. Stavím na to liter, že si ho zamilujete (Blade priprav si peňaženku, ideš rozdávať farebné papieriky ;-)).