Ktovie, ako dlho sa najmä marketingoví tvorcovia v 2K pripravovali na príchod roka 2023. Na základe dlhoročného používania číslovania verzií pri NBA 2K23 dochádza k javu, ktorý bol na firemných poradách a brainstormingových stretnutiach určite viac ako často rozoberaný. Dres s dvadsaťtrojkou totiž patrí zlatému idolu a takmer až modle všetkých basketbalistov, Michaelovi Jordanovi. A tak sa rozhodnutie, v akom duchu sa bude niesť aktuálny ročník, ponúklo samé a na zlatom podnose.

Možnosť znova prežiť kariéru „His airness“ je azda najväčším lákadlom a dôvodom prečo znova vybehnúť na palubovky. Budete sprevádzať Michaela od zápasov pred NBA, ale, samozrejme, aj v lige,  reprezentácii, v bojoch o tituly, v zápase s chrípkou. až po súboj so sľubne vyzerajúcim nováčikom v lige, akýmsi Kobe Bryantom. Dokopy 15 výziev spočíva najmä v splnení niektorej (ale ideálne všetkých) z troch pridelených úloh v danom zápase, ale nájdu sa aj výnimky, kde musíte presne do bodky zopakovať iba niekoľkosekundovú sekvenciu kopírujúcu niektorý z highlightov Jordanovej bohatej kariéry. Zaujímavosťou je, že vizualizácia zápasov sa prispôsobuje dobe, kedy sa daný zápas odohrával, v tých najskorších sú na obrazovke iba „štyri“ rozmazané pixely, a aj „vysielacia“ grafika v zmysle štatistických údajov či zobrazovanie skóre zodpovedá histórii. Tieto efekty sa dajú vypnúť, ale pri ich zapnutí majú ten správny nostalgický nádych. Splnenie čo najviac úloh v čo najviac výzvach znamená sprístupnenie oblečenia a doplnkov s logom Jumpmana v hernom shope.

Druhou veľkou novinkou sú predpripravené historické ročníky alebo skôr dynastie. Zvoliť si môžete Bird vs Magic Johnson, Mikeovu dynastiu, Kobeho éru alebo modernú dobu s LeBronom a Currym na čele. Prenesiete sa do rokov s presnými zostavami, pravidlami a všetkým, čo k danej ére patrí. Keď sa nám vo finále západnej konferencii zranil Bryant, na jeho miesto nastupoval náhradník a každý jeden vyhratý zápas bol výsledkom úporného snaženia (a Shaqovej dominancie pod košom), úspech v konferencii a neskôr aj vo finále chutil sladko ako nikdy predtým. Musíme skonštatovať, že práve tento mód nám najviac prirástol k srdcu. Kde sú tie časy, kedy najviac využívanou položkou z hlavného menu bola „My Career“. Nuž, bohužiaľ, nenávratne preč a aj si povieme prečo.

Dôvodov je viac. Áno, vytvoriť si vlastného hráča, dokonca si naimportovať vlastnú fotku a následne po ceste plnej trápenia z nuly vybudovať najväčšiu hviezdu ligy, znie na papieri výborne. Lenže tento rok tu máme niekoľko pomerne dôležitých „lenže“. Lenže - príbehová zložka je veľmi slabá – v drafte si vás vyberie tím, ktorého fanúšikovia vás nechcú a radšej by na svojej lavičke chceli vidieť iného hráča. Lenže - dôraz na sociálne služby a dianie mimo ihriska, vrátane bočných úloh, je azda dôležitejší ako basketbal. Natáčať TikTok tančeky alebo robiť reklamy na nezmyselné produkty? Nie, ďakujeme, neprosíme. Lenže - znova pri budovaní kariéry hrajú výraznú rolu mikrotransakcie, ktoré sú síce skratkou pri vylepšovaní hráča, ale zároveň skratkou do pekla, pretože cez ingame peniaze si odomykáte oblečenie, animácie... a aj basketbalové parametre vášho virtuálneho alter ega.

Neustále pobehovanie hore-dole po pomerne rozsiahlom meste v čiapke v tvare hotdogu nie je určite tou pravou šálkou kávy pre hardcore fanúšikov tohto športu. Rozumieme, že moderná doba pravdepodobne kladie aj na reálnych basketbalistov nároky v smere sociálnych médií, ale možno by bolo dobré mať možnosť túto časť MyCareer nadobro vypnúť a venovať sa tréningom, zápasom a možno nejakým viac basketbalovo orientovaným výzvam.

Zvyšok ponuky herných módov je viac-menej štandardný. Ženská basketbalová liga WNBA, kartičkovo-zbierací MyTeam, online zápasy (vrátane 4 rôznych prostredí v MyCareer), univerzita pre basketbalových hráčov, rooftop streetball. Najkomplexnejší je režim generálneho manažéra profesionálneho tímu, kde môžete riadiť úplne všetko, na palubovke i mimo nej. Od obslužného personálu, zostáv, draftov, nákupov a predajov, cez farbu dresov až po presunutie svojho tímu do iného mesta.

A čo sa deje na palubovke? Tam sa, na rozdiel od MyCareer, nemáme na čo stážovať. Basketbal je spracovaný takmer úplne dokonale, animácie najmä v prechodoch medzi jednotlivými činnosťami (drobling – nahrávka, nahrávka – layup, atď) sú znova o čosi lepšie; tvorcovia taktiež zapracovali na umelej inteligencii a celkovo sa zdá, že najmä obranná fáze sa dočkala dlho vyžadovaných zmien. Hrateľnosť v zmysle starého známeho „nehas, čo nepáli“ neprešla zásadnou obmenou, čo je možno na jednej strane dobre, pretože zavolať si clonu, prekľučkovať okolo obrancov a uvoľnenému hráčovi na ally-oop stále chutí rovnako dobre. Hráči v lige disponujú veľmi uveriteľným setom pohybov založených na ich reálnych predlohách, a to vrátane driblingu, crossoverov, spôsobu streľby, smečov či výbuchoch emócií. Keď si všetky vymenované elementy nahádžeme do hrnca a zamiešame ich, dostaneme výborne hrateľný basketbal, na ktorý sa skvelo pozerá a každý jeden virtuálny zápas vás bude baviť.

Z technických nedostatkov nevyčnieva nič zásadné, no drobnosti a odrobinky sa pri použitý veľkej zväčšovacej lupy nájsť dajú. Napríklad zle synchronizované animácie. Resp. opačne, dokonalo zosynchronizované animácie hráčov, divákov, kameramanov, keď vedľa seba stojace postavy spustia tú istú animáciu v rovnakej sekunde a na palubovke to, pritiahnuté za vlasy, vyzerá ako na pretekoch akvabel. Občas sa nám stalo, že niektoré z objektov sa prelínali, resp. zlyhal kolízny model. Pri hraní za ten istý tím sa po pár zápasoch začínajú opakovať hlášky komentátorov. Najväčším, ale prudko subjektívnym nedostatkom je, že sa nedá nastaviť ukotvenie kamery za chrbtom ovládaného mužstva (a ženstva?) a tak v polke každého zápasu je vždy treba chodiť do menu a kameru prepnúť do reverzného módu. Drobnosť, ale otravná. Grafika ako taká od minulého ročníka až tak veľmi nepokročila a navyše nextgen upgrade sa stále týka iba aktuálnej generácie konzol, pričom staršie, vrátane PC, fungujú ešte na starom engine.

Po ročníku 23 zameranom na Michaela Jordana, najväčšiu legendu zo sveta deravých košov, sa natíska otázka, kam séria poputuje v ďalšom roku. Asi nie je treba príliš rozmýšľať, čo fanúšikom napadne pri číslovke 24. Dres s týmto číslom v druhej polke svojej kariéry nosil Kobe Bryant, ďalšia ikonická postava tohto športu. Uvidíme Kobeho príbeh o trpkom začiatku kariéry v 1997 keď v playoff zápase s Utahom nastrieľal pár „airballov“, aby neskôr vyhral smečiarsku súťaž, získal 6 prsteňov pre šampiónov ligy a ocitol sa tak blízko pri odkaze Michaela Jordana, ako to je len v ľudských silách možné? Snáď áno, ale medzitým by mali v 2K zapracovať na MyCareer alebo naopak, v EA začať rozmýšľať o znovuspustení basketbalovej značky, pretože stagnácia v mene neexistujúcej konkurencie ťahá titul nesprávnym smerom.