Poznáte to, keď vám koniec pokazí dojem z dobrej hry: hovorí sa o tom často a takým najvýraznejším príkladom bola asi Mass Effect trilógia. Sto hodín skvelého obsahu dostalo nepríjemnú pachuť s pôvodným koncom. Existuje aj opačný prípad, kedy koniec celú hru pozdvihne. Napríklad Bayonetta 3 je síce výborná hra, ale môj prvotný dojem bol, že nie je najlepšia v sérii. Potom ale prišiel koniec a aj to všetko, čo je ešte po ňom (keďže v tomto prípade hra koncom príbehu nekončí), a jednoducho mi spadla sánka. Nebola to len neuveriteľne chutná čerešnička. Hre to dodalo dušu, akú má len málo iných a výsledkom je jedna z najlepších hier roka. Takže dnes vlastne recenziu začínam záverom.

Marvel už má svoje univerzum, DC nám ho prinesie tiež. Kto dnes nemá univerzum, ako keby ani nebol. PlatinumGames a Bayonetta tak nesmú chýbať, takže ste si už asi domysleli, čo bude v jadre premisy novej hry. Celé multiverzum ohrozuje nový nepriateľ. Nie je z neba a ani z pekla. Je to niečo, s čím sa známa hrdinka ešte nestretla. Rovnako aj jeho monštrá, ktoré sú biomechanickými výtvormi rôznych tvarov aj typov, ktoré vám vedia dať poriadne zabrať. Veď vám vlastne aj dali. Nejedna Bayonetta už padla v snahe zachrániť svoj vesmír. Už ich zostalo len niekoľko, no len jedna v skutočnosti dokáže multiverzum zachrániť.

Nebude však na to sama. Očarujúci Luka stále dokáže zachrániť zdanlivo bezvýchodiskové situácia. Enzo dokáže poskytnúť komické rozptýlenie. Zvodná bosorka Jeanne vie v boji podať pomocnú ruku. No a Rodin, ten vás dokáže zásobovať zbraňami, schopnosťami a kopou užitočných predmetov. Ak ste ale videli nejaké videá z hry pred vydaním, asi viete, že je na scéne nová tvár. Volá sa Viola a naozaj veľmi trvá na tom, aby ste ju tak volali. Je to mladá punkerka s poriadne podrezaným jazykom, ale vie sa aj poriadne oháňať katanou, čo sa hodí v momentoch, keď sa vám dostane do rúk. Po jej boku je verný pekelný kocúr Cheshire.

Nemá zmysel chodiť okolo horúcej kaše a rovno musím povedať, že má hra s Devil May Cry spoločné asi aj viac, ako by autori boli ochotní priznať. Obe série sú veľmi prepletené, vytvorili ich rovnakí ľudia a čerpajú zo seba inšpiráciu. Napríklad vo Violet vidieť veľmi veľa z Nera. Aj niektoré príbehové elementy sú dosť podobné niektorým DMC hrám. Stále je to ale Bayonetta hra a má svoju jasne vyčlenenú identitu, ktorá balansuje na hrane štýlovosti a gýču, čo je ale vec, ktorú na hre fanúšikovia milujú. Nechýbajú tanečné čísla, spomalené pohľady na obnažené ženské telo a podobné prvky.

Bayonetta v novej hre zmenila imidž a tentoraz je ladená do fialova. Stále je to však bosorka s výzorom dominy v upnutom kostýme, ktorý je vlastne tvorený len mágiou, takže Bayonetta často predvádza na obdiv svoju holú kožu. Nikdy to ale neprejde do nevkusu. Toto je však jedna z mála zmien a inak je všetko po starom. Podobné scény premeny Cerezy do akčnej podoby, podobná Sinatrovka s témou Mesiaca v modernom Climax remixe (tentoraz Moonlight Serenade), podobne spracované záverečné titulky. Dlhú dobu som zvažoval výhradu voči hre, že sa až príliš podobá predchádzajúcim, ale aj keď je to sčasti pravda, dopĺňa to kopou noviniek a skvelým príbehom.

Ten možno nie je tak komplexný ako v prvej časti a vyvíja sa pomerne jednoducho, ale má neuveriteľne silné novinky a to hlavne v závere. Každá z hlavných postáv má dosť priestoru vyniknúť, nepôsobia silene a do príbehu dobre zapadajú. Je však pravda, že sú niektoré momenty trochu predvídateľné. Týka sa to situácií, týka sa to postáv a to je asi tak všetko, čo môžem prezradiť. Rozhodne ale nie je krátky, koniec koncov vás zoberie na cestu naprieč multiverzom. Zaberie vám nejakých 12 hodín, čo dnes vôbec nie je zlé a ako som už spomenul skôr, koncom hra nekončí. Môžete sa do nej pustiť znova, sprístupniť si nový obsah, hrať už prejdený obsah s novou postavou alebo na inej obťažnosti. Alebo sa môžete len kochať odomknutými vecami v hernej bonusovej galérii.

Vecí na kochanie sa je tu až neuveriteľne veľa a Bayonetta 3 je jedna z najviac fotogenických hier súčasnosti. Až som nevedel, z čoho skôr robiť zábery do recenzie alebo aj len tak pre seba. Hra vás naprieč multiverzom zoberie na rôzne výborne vyzerajúce miesta, niektoré realistické, iné fantastické. Boje s gigantickými bossmi majú spád, skáčete, sekáte, spomaľujete čas, vyvolávate démonov a užívate si aj to, ako v PlatinumGames fetišizujú hlavnú hrdinku, stále balansujú na tej hrane a predostierajú pred vás ďalšiu veľkolepú scénu. V hre aj emotívna a komorná scéna dokáže pôsobiť veľkolepo.

Opísať hrateľnosť nie je jednoduché, keďže je naozaj vrstvená. A teraz nemyslím v tom klasikom zmysle. Bayonetta 3 ponúka celkovo tri hrateľné postavy, ktorými sú Bayonetta, Jeanne a Viola. Ďalšia podobnosť s Devil May Cry 5. Za každú postavu sa hrá inak a to výrazne. Bayonetta je už skúsená hrdinka, ktorá trhá nepriateľov na kusy vďaka svojim démonickým schopnostiam. Viola toho má v hre menej, ale stále s ňou dokážete nasekať nepriateľov, aj keď to nebude také prepracované a hladké, predsa len je mladá a nemá toľko schopností. Jeanne je síce hrateľná aj v sekačkovej podobe, ale až po dohraní. V rámci príbehu za ňu hráte v 2D stealth pasážach, ktoré sú na čas. V rámci limitu musíte prekonať prekážky, nenápadne zlikvidovať nepriateľov a dostať sa do cieľa. Potom sú tu ešte drobné pasáže naprieč hrou, kedy sa hrateľnosť zmení na top down akciu a podobne.

Poďme teda na tú akciu. Bayonetta bola vždy japonská sekačka so starej školy, takže je naozaj dynamická, vyžaduje si reflexy a aj znalosť kombo útokov. Zároveň je ale dostatočne škálovateľná na to, aby si hru užili nováčikovia aj veteráni žánru. Všetko to dobré sa v trojke vracia, ale pribúdajú aj nové prvky. Je to relatívne rozsiahla hra a ako budete na potulkách multiverzom stretávať iné Bayonetty, získate od nich schopnosti. Každá Bayonetta je totiž unikátna svojím démonom a svojimi zbraňami. V priebehu hrania tak stále môžete využívať niečo nové a akcie sa tak neprejete, keďže neustále mení svoju tvár.

Naraz môžete mať dve zbrane, pričom jedna z nich je aktívna a prepínate sa medzi nimi L tlačidlom. Na konci si už budete vyberať z 11 zbraní. Niektoré rýchle a ľahké, iné ťažké a pomalé. Hodia sa tak na iných nepriateľov a ovplyvňujú boj na diaľku aj na blízko. Zbrane zároveň zmenia aj vzhľad Bayonetty a prepožičajú jej inú démonickú formu, na ktorú sa môže zmeniť, keď má dostatok energie. Rovnako zbrane ovplyvňujú aj pohyb. S niektorými môžete plachtiť, s ďalšími sa priťahovať k vzdialenejším objektom a podobne. Opäť to len rozširuje hernú variabilitu a stará sa o to, že sa nudiť nebudete.

Bayonetta je bosorka a opäť bojuje aj s pomocou démonov. Jej vnútorní démoni sa na povrch dostanú po úspešnom a mocnom kombe, ale s pomocou dostatku magickej energie ich dokážete aj vyvolať, aby vám pomohli v boji. Ale pozor, Bayonetta je vtedy nielen polonahá, ale hlavne bezbranná, keďže ovládate démona. Musíte tak dávať pozor hlavne na ňu a zvážiť tak situácie, kedy démona použiť. V priebehu hry získate celkovo 10 démonov, čo je opäť veľmi pekný a rôznorodá ponuka. Každý má vlastné schopnosti aj inú podobu. No a ešte je tu Viola, za ktorú sa hrá inak. Má len jedného démona, ktorý funguje trochu inak a bojuje sám, pričom Viola nie je vystavená nebezpečenstvu. Kým Bayonetta v boji pôsobí ako zvodná baletka rozpútavajúca masaker, Viola pôsobí neohrabane, priamočiaro a možno aj trochu slabšie.

Okrem toho si môžete v boji pomôcť aj rôznymi lízankami. Tie slúžia na doplnenie života, magickej energie, zvýšenie sily, zlepšenie obrany a podobne. Hrdinkám aj démonom postupne tiež vylepšujete schopnosti a odomykáte nové vďaka nazbieraným orbom. Neustále tak môže čo robiť a niečo nové, čo sa môžete naučiť, aby pred koncom hry nenastúpila čo i len minúta stereotypu. To dnes v hrách takmer nie je. Tu ale nájdete obrovskú variabilitu zbraní, démonov, útokov a aj nepriateľov. Väčšina z toho sú navyše úplne nové prvky, ktoré v jednotke a dvojke neboli. Ak chcete meniť aj výzor postavy, hraním si tiež každú chvíľu odomknete nejakú úpravu skinov.