Éra 16-bitových beat 'em up arkád už je dávno za nami, ale v časoch remasterov či oživovania známych značiek sa občas objaví návrat do ďalekej minulosti. Všetko len preto, aby sme sa vrátili do obdobia zasľúbeného bojovkám, v ktorých musíte v dvoch rozmeroch vymlátiť z protivníkov dušu. Či si spomeniete na Streets of Rage, Renegade alebo Golden Axe, bude pre vás River City Girls Zero príjemným návratom do detských čias. Má však dnes medzi komplexnými titulmi svoje miesto?

Séria River City sa ako spin-of k ságe Kunio-kun tešila obrovskému záujmu predovšetkým v Japonsku, avšak to neznamená, že by ste si arkádové besnenie nemohli v najnovšom River City Girls Zero adekvátne užiť bez znalosti predchodcov. Dostanete presne to, čo by ste od tohto žánru očakávali: búšenie do tlačidiel, neférové súboje proti presile, frustrácia a pixelové šialenstvo s príbehom utiahnutým za vlasy. Napriek názvu hrajú ženské protagonistky vedľajšiu úlohu a boje či zápletka sa ich týkajú len okrajovo.

Písať o príbehu nemá príliš zmysel, ale čím chcete zaplniť miesto pri titule, kde musíte chodiť s panákom a búšiť do jedného z útokov? Štvorica hrdinov Kunio, Riki, Misako a Kyoko sa vracia do študentských čias. Dvojica mladých mužov a žien však nerieši stužkovú: mužskí protagonisti sú neprávom obvinení zo smrteľnej nehody. Tento pekelný problém sa dá vyriešiť jediným spôsobom. Kosti lámajúcimi údermi a kopancami. Z otočky. Najprv si musí naša dvojka získať rešpekt vo väzení tak, že si dajú do tela so spoluväzňami. Po láskyplných objatiach zosnujú plán na útek z väzenia a očistenie svojho mena. A už tušíte, že nejeden chrup opustí ústnu dutinu.

Po návrate na slobodu Kunio a Riki zisťujú, že ich školy obsadili nepriateľské gangy a ich drahé polovičky Misako a Kyoko sa ocitli v nesprávnych rukách. Aby prišli všetkému na koreň, musia bojovať okrem školy či v uliciach mesta v lunaparku, diskotékovom bare či sa prevezú na motorkách. A samozrejme, Kunio je v tom nevinne, pretože neplechu robí jeho nevlastné dvojča, ktoré vyzerá ako on. Dej je posúvaný vpred patetickými dialógmi, že by sa za ne hanbili aj scenáristi béčkových filmov z 80.rokov. A verte, že to bola niekedy riadna zverina.

Lenže ako už pri beat 'em up býva zvykom, o príbeh skutočne nejde. Spočiatku máte pod palcom len dvojicu hrdinov, po oslobodení sa k nim pridajú slečny. V praxi to znamená, že ak jedna z postáv melie z posledného, môžete ju jedným kliknutím vymeniť za inú. Rozdiely medzi nimi sú minimálne. Nežné pohlavie vydrží toho menej, no zároveň sú slečny flexibilnejšie a rýchlejšie sa pohybujú. Repertoár pohybov je značne obmedzený a v podstate sa jednotlivé údery opakujú a nevytvárate žiadne zložité kombá. Úder rukou alebo nohou, dačo medzi tým, ak ataky skombinujete. Vsjo.

Pohybujete sa nielen vľavo a vpravo, ale aj smerom k obrazovke či od vás. Čiže krížový ovládač je vhodnejší ako analógová páčka. Orientácie v priestore je napriek tomu niekedy náročná. Hlavne ak chcete trafiť nepriateľa nachádzajúceho sa na inej úrovni ako váš hrdina. Predovšetkým, ak pre neodhadnete správne vzdialenosť a napriek zasadeniu prvého úderu ide o atak do prázdna a nepriateľ vás po tomto zaváhaní zasiahne. Nehovoriac o časte presile, útočení z dvoch smerov či krutému faktu, že protivník vašu sériu úderov prerušiť môže, no vám sa to v opačnom garde nikdy nepodarí. Neférové a zbytočne frustrujúce? Ale veď presne také boli arkády zo SNESu.

Inak netreba očakávať nič originálne. Pri kooperatívnom mlátení krivka zábavnosti prudko rastie, no ani osamotené bitky nepokrivkávajú a hrateľnosť zbytočne nestagnuje. Len sa musíte pripraviť na to, že už na strednú úroveň je obťažnosť nad dnešným štandardom, takže k pokoreniu hry budete potrebovať pevnejšie nervy. Neraz sa nevyhnete opakovaniu jednotlivých sekvencií. Chvalabohu na rozdiel od minulosti nemusíte začínať od začiatku hry alebo úrovne, ale sa vrátite k neďalekému checkpointu. Na osvojenie si hrania poslúži ľahká obťažnosť, ktorá vám dovolí sa zoznámiť s hernými prvkami a za dve hodinky pokoríte arkádové peklo v priamom prenose. Zadarmo to však nebude ani v tomto prípade.

River City Girls Zero nie je žiadnym originálnym kúskom. Boj je výhradne fyzický a trma-vrma na obrazovke nie je nikdy vyslovene chaotická, nepriateľov nikdy nie je príliš mnoho. Skôr sa musíte vedieť vysporiadať s každým protivníkom čo najefektívnejšie a časovať útoky na konkrétnych nepriateľov tak, aby vám neublížili. Nechýbajú súboje s bossmi, ktorí majú omnoho viac zdravia než bežní pešiaci. Oživenie prostredníctvom skákania či jazdy na motorke, žiaľ, vypálilo úplne opačne a ide o najhoršie pasáže z hry. Škoda, že nevidno ukazovateľ zdravia nepriateľov, pretože aj bežný protivník vydrží omnoho viac, než býva zvykom.

Samotné technické spracovanie dokážete zhodnotiť už zo samotných obrázkov. Napriek jednoduchosti nemôžeme 16-bitovej grafike nič vyčítať, pretože plní funkciu nostalgického návratu presne v takej forme ako na ňu s ružovými okuliarmi spomíname. Žiadne kompromisy v podobe vyhladených textúr, dokonca si môžete zvoliť simuláciu CRT obrazovky s typickou mriežkou, ktorú poznáte zo starších televízorov. Animácie pohybov sú osekané presne tak ako sme zažívali v 90kách a každej akcii chýba k plynulosti niekoľko snímok, čo môžeme považovať za súčasť hrateľnosti s využívaním pri bitkách.

Zvuková stránka hry pozostáva z typických samplov bez dabingu. Milovníkov série poteší hudobná zložka, ktorej sa chopila Megan McDuffee. Ale to je tak všetko, čo sa dá k tejto kombinácii elektra a rocku zasadeného do 16-bitovej éry povedať. Verzia Zero má nové komiksové intro a outro, no nič to nemení na fakte, že máme pred sebou beat 'em up arkádu, ktorá akoby vypadla zo stroja času. Hranie na PC môže vyzerať ako zbytočná strata času, ktorý sediac pred obrazovkou môžete venovať predsa len niečomu zmysluplnejšiemu alebo doslova väčšiemu.

No zároveň je treba River City Girls Zero uznať, že ponúka úžasne oddychovú zábavu, ktorá vás prenesie pár desiatok rokov do minulosti. Stačí vypnúť mozog a poriadne do toho šliapnuť. Navyše skvele padne do ruky ako krátkodobé rozptýlenie na Steam Decku. V tom tkvie neoceniteľné čaro hry, ktorá napokon dokáže predsa len zabaviť, hoci to nebudú dlhé hodiny, ktoré by ste zúrivým mlátením strávili. Dĺžka hry je  však predsa len značne obmedzujúca a zabavia sa predovšetkým herní pamätníci, ktorí si tento žáner užívali aj pred mnohými rokmi. Či už doma, alebo v maringotkách na herných automatoch.