Chcete cestovať v čase? Máte na výber niekoľko možností. Dajte sa na štúdium, následne sa pustite do vynaliezania a možno raz vynájdete spôsob cestovania časom, zostrojíte stroj času a hotovo. Alebo si zahrajte nový Gungrave G.O.R.E, ale pozor, tu je to trochu obmedzené. Cestovať môžete len o 20 rokov do minulosti – do doby, keď presne takéto hry vznikali. Ono to môže znieť lákavo, ale skutočnosť až taká pozitívna nie je a zistíte, že pred 20 rokmi ste hrali hry, aké dnes už úplne hrať nechcete. Je to vlastne veľmi smutné zistenie.

Prečo práve 20 rokov? Vtedy vyšla krvavá akčná hra Gungrave o drsnom antihrdinovi, ktorý v lineárnych leveloch likviduje stovky nepriateľov, ktorí mu bezhlavo nabehnú rovno pred hlaveň. Inšpirácia filmami Johna Woo z hry smrdela na sto honov. Nebolo to síce niečo extra, ale fanúšikov si to našlo a hráči si hru na PS2 obľúbili. O rok neskôr dostala hra prekvapivo kvalitnú anime adaptáciu a o ďalší rok prišlo aj pokračovanie. Teraz, v roku 2022, dostávame prakticky to isté. Akurát v trošku lepšej grafike. Bohužiaľ sa tak nedá povedať, že by hrateľnosť alebo grafika spĺňali štandardy, aké dnes vyžadujeme.

Hlavnou postavou hry je Grave, antihrdina s ofinou cez pol tváre, ktorý sa prepravuje v truhle a na chrbte má väčší arzenál ako majú niektoré krajiny. Kedysi sa volal Brandon Heat, dnes je chodiacou armádou jedného muža. Spolu s ďalšími postavami bojuje proti nejakej organizácii, ktorá niečo chce spáchať. Niežeby som sa na príbeh vykašľal a nedával pozor, to len ilustrujem, ako chaoticky a nezaujímavo ho hra podáva. Gungrave univerzum je zaujímavé, vzťahy medzi postavami sú prepletené a radi by ste si to užili. Tu z toho ale nič nedostanete. Aký je vzťah medzi Graveom a Mikou? Kto je Bunji? O čo vlastne ide záporákom? To vám hra buď nevysvetlí vôbec, alebo len veľmi nezaujímavo.

Ja síce chápem, že toto je hra pre fanúšikov série, ale tá 18 rokov ležala nikým nepovšimnutá a zapadnutá. Fanúšikovia na ňu už aj zabudli, prípadne dnes už hry ani nehrajú. Noví hráči z toho budú mať čistý chaos a bordel, ale ak aj sériu poznáte, dnes už jednoducho nebudete chápať niektoré prepojenia a odkazy. Toto sú jednoducho zlé rozhodnutia naratívneho tímu, ktoré v kombinácii s nezaujímavým scenárom tvoria dosť zlý výsledok.

Hru som hral už na Gamescome, kde si ma získala. Bola tam prvá misia, kde vás očarí oldschool hrateľnosť plná krvavého trhania nepriateľov na kusy pomocou zbraní, ktoré vám naozaj dajú pocit sily. Naozaj som si vtedy hovoril, prečo sa takéto hry už dnes nerobia. Ten prvý level stále funguje a pri prvom spustení hry si vás získa. Problém nastáva, že ten prvý level zároveň ukáže všetko, čo vám hra dokáže dať. Nič iné ako lineárnu cestu vpred s neustále položeným prstom na spúšti už nedostanete. A kým tých 15-20 minút z úvodného levelu to dokáže zabaviť, toto rozhodne nechcete hrať nejakých 7 hodín. Nebaví to už po dvoch hodinách. A to som nakoniec ešte rád, že to bolo len 7 hodín. Autori sa totiž vyhrážali tým, že hra vám zaberie 12 hodín.

A čo je na hrateľnosti vlastne také zlé? Respektíve možno ani nie priamo zlé, ale nezaujímavé, fádne a repetitívne. Tí starší z vás si pamätajú, že kedysi takéto hry na konzolách boli síce zábavné, ale neboli práve pestré z pohľadu možností a variability hrateľnosti. Grave začína každý level prakticky na začiatku dlhej a kľukatej chodby. Odštartuje ho hláška „Kick their ass“ a od toho momentu len idete vpred a strieľate. Nepriatelia pred vás nabiehajú, sú na balkónoch a čakajú len na tom, kým aktuálnu lokalitu vyčistíte. Tým sa spustí skript, ktorý vás pustí ďalej, kde sa opakuje to isté.

A takto je to dookola – idete rovno s prstom na spúšti, všetko zlikvidujete, otvoria sa dvere a idete ďalej. Je to koncept, ktorý vás naozaj skoro unaví. Pri hraní sa budete cítiť ako pri práci, čo od hier rozhodne nechcete. Respektíve je to relatívne normálne pre mňa, ale ani ja nechcem, aby som sa pri hraní cítil, že pracujem. Nemáte tu žiadne alternatívne zbrane okrem tých istých od začiatku hry. Ak nechcete strieľať, môžete nepriateľov aj udierať, ale nejaké pokročilejšie kombá nečakajte, aj keď si môžete postupne odomknúť ďalšie útoky.

Každý level hra vyhodnotí nejakou známkou na základe toho, ako sa vám darí a ako štýlovo nepriateľov likvidujete. Na základe toho dostanete body a tie môžete investovať do vylepšení vlastností postavy, nákupu nových útokov alebo aj na získanie nových špeciálnych útokov, ktoré aktivujete, keď v boji nazbierate dostatok energie. Tie by mali slúžiť na likvidáciu množstva nepriateľov naraz, ale niektoré sú trochu nevyvážené, zle sa pri ich použití mieri a pôsobia ako nevyužitá príležitosť, takže so schopnosťami časom prestanete experimentovať a budete opakovať jednu dookola, keďže sa vám osvedčila.

Hra ponúka dve možnosti spestrenia hrateľnosti. Napríklad si zahráte aj za iné postavy, avšak sú to len krátke pasáže a aj keď dúfate, že prinesú inú hrateľnosť, tak sa bohužiaľ nedočkáte. Tieto pasáže opakujú to isté, akurát postava vyzerá trochu inak a strieľa niečo iné. No a potom sú tu ešte skákacie pasáže (prípadne pasáže na úzkych cestičkách, z ktorých sa ľahko padá). Čo je úplná lahôdka v hre s ťarbavým skákaním a kamerou, ktorá na to vôbec nie je prispôsobená. Niektoré časti hry vás tak síce nezabavia, ale zato vás budú skvele frustrovať.

Možno by pomohli nejaké možnosti interakcie alebo jednoducho niečo, no hra toho naozaj veľa neponúka. Skryté miestnosti a zbieranie niečoho? Nope, nič. Z nejakej miestnosti na vás ide vlna za vlnou nepriateľov, tak tam nabehnete, že tam snáď niečo je, ale je to len prázdna slepá ulica, kde hra bezhlavo (a bez logiky) spawnovala desiatky protivníkov. Do väčšiny dverí ani len nevojdete, lebo pred vás hra postaví neviditeľnú stenu. Nestlačíte tu jediné tlačidlo, nebudete viesť jediný dialóg. Akonáhle by ste napríklad mohli niečo aktivovať, nabehne cutscéna, kde to hra aktivuje za vás. Fakt tu máte len strieľať a občas skákať.

Hra sa nielen zastarano hrá, ale aj zastarano vyzerá. Síce nevyzerá ako z PS2, ale možno tak z prechodu medzi PS3 a PS4. Na to, ako obmedzený je celý herný zážitok, by mala vyzerať ako Star Citizen. Ale nie, vy len utekáte vpred jedným škaredo vyzerajúcim koridorom. Kvitovať musím aspoň to, že aj keď vám hra práve ukazuje kombo 500 zabitých nepriateľov, zničených objektov a okolo vás všetko exploduje, tak sa hra ani raz nesekne. No a hudba je super. Pripomína mi soundtrack z Devil May Cry 5, žánrovo je to podobné a taktiež kvalitou. Anglický dabing je dosť zlý, chýba v ňom emócia. Japonský je o niečo lepší a ku hre sa aj viac hodí.

Pár dní som nad tým rozmýšľal a akosi som nedokázal prísť na to, čo a či vôbec sa mi na Gungrave G.O.R.E páčilo. Pred 20 rokmi by som bol z hry asi nadšený, dnes ponúka veľmi málo a jej simplexného konceptu sa prejete po prvej polhodine. Je tu možno pár bodov, ale nič z toho hru nedokáže vytiahnuť ani len do vôd priemeru. Variabilita nepriateľov je fajn a na niektorých musíte ísť s inou taktikou. Taktiež herné prostredia sú pomerne pestré. No a súboje s gigantickými bossmi vedia zabaviť. Ale stále je to v jadre veľmi slabá hra a nevidím dôvod, prečo by vás na konci roka 2022 niečo takéto malo vôbec zaujať.