Laškovanie Pokémonov s otvorenými svetmi už prebieha niekoľko rokov. Začal s tým dvojdiel Sword a Shield, ktorý do tradičného putovania s cestičkami, jaskyňami a mestami zrazu pridal tzv. Wild Area plnú voľne pobehujúcich druhov na kopu súbojov. A v januári tohto roka dorazil prequel Pokémon Legends: Arceus, ktorý nechal prepadnúť hrdinu v čase do iného otvoreného priestranstva. Tam sa už lovili rozmanité druhy Pokémonov vo veľkom a štruktúra pripomínala skôr MMORPG ako tradičného zástupcu série.

A zdá sa, že až deviata generácia by mohla priniesť to, čo si mnohí fanúšikovia pýtajú. Známy rámec skombinovaný s náramnou voľnosťou a možnosťami sveta. Svedčí o tom štart, ktorý sa príliš nelíši od iných dielov – vyberiete si pohlavie, postavičku, budíte sa vo svojej spálni, mama vás pošle do školy a postupne idete spoznávať svet. Rýchlo nájdete svoju kamošku, ktorá vás poučuje, čo a ako funguje, určíte si jedného z troch začiatočných Pokémonov (ohnivý/vodný/trávnatý) a ide sa do sveta bojovať a chytať.

Tam sa prejaví iná nátura – tradične sme sa vydali po pevne stanovenej cestičke do prvého Pokémon centra, telocvične alebo prvého mestečka bez iných možností, ale teraz sa veľmi rýchlo priestor otvára. Je tu síce nástojčivá Nemona, ktorá vás po kúsku vedie vpred, vždy čaká pri najbližšom bode záujmu a dá nový tip či posunie ďalej v úvodnom deji, ale dosť rýchlo sa môžete utrhnúť z reťaze a robiť si čo sa vám zapáči. Spočiatku nemôžete zobrať ani predmet, bojovať či chytať Pokémona, ale do hodinky ste vo švungu a ak ste hrali minulé hry na Switch, bleskovo vám prejde do rúk aj ovládanie. V tomto smere je prístup Game Freak vynikajúci, nadväznosť na minulé časti a herné princípy sa vypláca.

Je tu toľko intuitívnych drobností, ktoré podstatne uľahčujú život hráča. Keď chytíte Pokémona, hneď sa môžete rozhodnúť čo s ním – dať ho do partie alebo poslať do batoha. Ak si chcete vymeniť šesticu druhov, ktorí putujú s vami, dá sa tak urobiť ihneď v menu a v teréne, nemusíte upaľovať do mesta či centra. A keď počas boja hľadáte, ktorého Pokémona použiť, hneď vidno v menu zoznam jeho ťahov a stupeň efektivity, takže presne viete, či si ho aktuálne vybrať do akcie.

Pokémon Scarlet/Violet pracuje umne s hlavnou líniou. Najprv menší prológ, kde sa z oblakov znesie na zem farebný, mocný druh Pokémona, ktorého nasledujete do prvej jaskyne a tušíte, že neskôr zohrá väčšiu úlohu. Vzápätí idete do mestečka Los Platos, odtiaľ do mesta Mesagoza, aj Naranja Academy máte na dohľad. Po pár hodinách sa hra otvorí a príde čosi nevídané, na čo sa tešia mnohí fanúšikovia: nelineárny prístup a tri samostatné línie. Victory Road je osvedčená klasika, kde sa vydáte hľadať osem telocviční a budete chcieť poraziť ich šéfov trénerov. The Path of Legends vám dá výzvu uloviť a poraziť ohromného Pokémona. V Operation Starfall sa snažíte poraziť Team Rocket v istých vlnách. Roztrieštenosť spôsobí, že príbeh nie je taký hutný, skôr sa skladá z epizód, ale za slobodu asi stojí.

Tri línie majú vlastnú postupnosť – ale vy dostávate voľnú ruku na to, aby ste medzi nimi ľubovoľne skákali, resp. ich mohli riešiť paralelne. Už teraz nájdete kopu zaručených návodov, ako postup v hre nakombinovať, ale najlepšie je nechať sa viesť intuíciou. Je to celkom osviežujúci prístup, že zrazu je tu toľko možností a križovatiek. Môžete zvážiť, kam a kedy sa vydať, vaše možnosti určí samozrejme aj paleta Pokémonov, ktorých máte so sebou a trénujete. Teoreticky by ste questy robiť nemuseli, no zase slúžia ako dôvod, prečo drobcov zbierate a posielate do boja. Potom sa vám hravo stane, že skôr, ako sa poriadne pustíte do ľubovoľnej línie, budete sami behať po svete a venovať sa chytaniu novších druhov Pokémonov a zapĺňať Pokédex, ktorý je inak nádherne spracovaný.

Jeho napĺňanie je to najintuitívnejšie, čo vás čaká a pri otvorenom svete sa možno ľahko strhnúť na túto stranu. Funguje tak, že idete síce do nejakého mestečka či bodu na mape, ale zrazu uvidíte rieku či kopec a cestou naň chcete vydzobať svietiace predmety – Pokébally, plody, možno aj nové ťahy. A tak idete dolu riekou, na pláž. A tam čakajú pri príboji mora ďalšie druhy – a tie chcete pochytať. Odtiaľ sa dá kuknúť do jaskyne – neschováva sa tam opäť niekto neodchytený? A takto si reťazíte jednotlivé územia, ich Pokémonov a možno ste ani neťukli do žiadneho príbehového questu. Zastaviť vás môže iba jedna vec – prirodzený level Pokémona či určitého regiónu, na ktorý ešte nemáte.

Otvorený svet je výborne spracovaný, bohatý na rozmanité regióny, takže sa striedajú výživné zelené plochy s plážami, pobrežiami, horami i snežnými pláňami. Pokémoni sú jasne viditeľní, môžete sa im vyhnúť alebo do nich naraziť a odštartovať súboj. Niektorí sú samotári a skrývajú sa v tráve, iní visia zo stromov, ale najmilšie sú skupiny vandrujúce okolo potoka (Psyduck) či na pláži. Podaktorí sa vám budú schovávať pred očami a zahrabú sa do piesku, iných prinesie príliv – hra ma kopu drobných nápadov a ekosystém je živší ako kedykoľvek predtým.

Všetko prispieva k tomu, že svet je funkčný, aj pohyb v ňom je príjemný, a rozsiahla mapa sa tak skoro neomrzí. Na presuny používate aj svojho mocného ochrancu z nebies alebo skáčete po bodoch záujmu, takže veľká mapa je síce výzva, ale nie pre grindovanie a opakované chodenie po rovnakých cestách. Ale pozor na levely vo svete, neraz sa mi stalo, že s mojimi tridsiatnikmi som naďabil na ozruty okolo 60-70. Dal som tomu šancu, aby som videl, koľko sekúnd ustojím, ale prehra bola vopred napísaná.

Súboje na prvý pohľad neprinesú valné zmeny – ostal tu klasický ťahový štýl, každý tréner či borec vyťahuje z batohu rôznych Pokémonov a snaží sa nájsť slabiny u toho druhého. Často sa bojuje v sérii, takže nepriateľ tasí rozmanité typy po sebe a provokuje vás k lepšej taktike. Novinka má však názov Terastallizing: pridáva ďalšiu výbavu a najmä kryje niektoré slabiny Pokémona i jeho trénera. Čo v praxi znamená, že už keď si myslíte, že ste na oponenta vyzreli, môže nasadiť Tera typ a zrazu efektné elektrické či vodné útoky nezaberajú, ale znižuje sa vám paleta efektných možností. To opäť vytvára tlak na vás a perfektnú partiu, v ktorej by ste mali mať zastúpenie všetkých typov.

Okrem toho séria Path of Legends vás posiela na lov obrovských druhov. Niekedy stojí gigant pomaly na začiatku mapy a rovno sa môžete pustiť do boja, inokedy treba riešiť lov postupne, prejsť pár miest či indície, až potom sa pustíte do titana. Spočiatku však netušíte jeho level, takže niektoré bitky idete aj naslepo. Pri Starfall Street neriešite ani tak level ako časový limit, lebo za 10 minút máte zmastiť až 30 Pokémonov vo vlnách.

Ak čakáte, že vás mocný ochranca bude k dispozícii v akcii a zmastí nepriateľov jedna radosť, musím vás sklamať. Miraidon/Koraidon je v úvode vážne zranený, takže skutočne slúži skôr ako dopravný prostriedok a sprievodca ako mocný bojovník. No užijete si s ním kopu srandy na chrbte: štverá sa po skalách, čerí vodu či plachtí vo vzduchu. Na druhej strane hra využíva mechaniku z pár rokov starého Pokémon Let’s Go: váš primárny Pokémon môže vyhľadávať automatické bitky v prírode. Ak ich využijete, získate výhody: jednak isté skúsenosti (za autobitky je ich menej ako štandardné manuálne) a aj predmety, ktoré zužitkujete neskôr na výrobu ťahov (TM).