Už zase počujem ten nárek ľudí, ktorí nemajú hore pri názve hry známku a text samotnej recenzie sa im nechce čítať. Bohužiaľ, príliš ste si zvykli na nejakú známku ako redukciu kritickej reflexie, pričom samotná známka nie je ani sčasti tak dôležitá ako celý zvyšok textu, ktorý v recenziách prinášame. Redukovať komplexné hodnotenie len na nejaké číslo a vnímať len to je takmer až urážka. A úprimne je to až oslobodzujúce, že teraz známku nedávam. Lebo by som jednoducho nevedel, ako známku mám dať. Toto totiž síce je hra, ale vlastne to hra nie je. Navyše som to ja pochopil inak ako to pochopíte vy všetci. Význam tohto titulu totiž nevzniká v ňom samotnom, ale vo vašom zážitku z neho. Až vy si poviete, o čom to nakoniec bolo. Aj z tohto dôvodu je Afterglitch neohodnotiteľný titul.

Najskôr ale trochu histórie. Afterglitch má na konte český vývojár Vladimír Kudělka, ktorý už v roku 2015 priniesol snovú surrealistickú hru Rememoried. Už v nej ukázal svoj talent pre unikátnosť a umeleckosť, no neskôr ho rozvíjal. V Brne napríklad spoluvytvoril rozmernú interaktívni inštaláciu a digitálnu hru pre VIDA! science centrum s dĺžkou takmer 30 metrov a celkovou plochou viac ako 200 metrov štvorcových. No a teraz priniesol na PC a Xboxy titul Afterglitch. Viac ako hra je to umelecký experiment. Síce ho hráte, ale stále to hra nie je. Je to zážitok. Je to interaktívny obraz. Je to inštalácia. Je to všetko možné a je len na vás, čo to bude pre vás.

Vláďa celú hru tvoril sám a celá je tak jeho víziou bez kompromisov. Túto víziu vystaval na niekoľkých čiastkových výrazných inšpiráciách, ktoré spojil do zaujímavého celku. Sú to inšpirácie z umenia, vedy, filozofie a povedal by som, že aj psychológie, keďže je časť hry vlastne alegóriou hľadania samého seba. To je však len moja interpretácia a je možné, že to autor myslel úplne inak a aj vy to budete vidieť inak. Tieto časti v nej nie sú oddelené, ale navzájom poprepletané v jednom pestrom psychedelickom zážitku.

Stane sa z vás astronaut. Avšak môžete zabudnúť na to, že si tu splníte nejaké svoje detské sny o cestovaní do vesmíru. Tu budete cestovať naprieč dimenziami, ale aj to nie takým tým tradičným spôsobom. Rovnako ale zabudnite aj na to, že budete Afterglitch ovládať tak, ako ovládate iné hry. Respektíve budete, ale len čiastočne. V Afterglitch totiž s postavou iba chodíte – dopredu, dozadu, do strán. Nič viac vám hra neumožňuje. Žiaden pohyb kamerou, žiadna interakcia. Len priestor okolo vás a otázka, kam sa chcete vydať.

Nemyslite si však preto, že to bude jednoduchá cesta. Nebude, môžete sa tu aj stratiť, môžete sa pohybovať v kruhu a od zlosti hru vypnete, lebo si myslíte, že sa nič nedeje. To všetko sa môže stať, lebo vás hra nevedie za ruku. Nepovie vám, kam máte teraz ísť. Naznačí vám to a musíte sami pochopiť, ako v tomto titule funguje progres, ale vyslovene vám nič nepovie. V tom je jej veľké kúzlo a úprimne ma až pobavili niektoré hodnotenia hráčov, ktorí na hru nadávali, lebo sa celú dobu nikam nepohli. No, moji milí, treba pohnúť hlavou.

Afterglitch je rozdelený na 10 kapitol, ktoré nutne nemusíte prejsť v chronologickom poradí a ani to neprekáža. Titul dáva zmysel bez ohľadu na to, v akom poradí vám naskakujú achievementy za prejdené kapitoly. Zároveň prejdete niekoľkými rôznymi prostrediami, z ktorých je každé vizuálne podmanivé a dokážete sa nimi hodnú chvíľu len kochať. Prípadne skúmať, ako váš pohyb ovplyvňuje svet okolo vás. Toto je naozaj titul o zážitku a jeho vizuálnosť je jeho veľkou súčasťou. Rovnako aj zvuk, prechody medzi jednotlivými časťami či dokonca krátke útržky filozofického naratívu, keďže vás kapitolami sprevádza ženský hlas.

Grafika obsahuje niekoľko klasických prvkov – model hlavnej postavy, vodná hladina, niektoré prvky v prostredí a podobne. Všetky sú vymodelované pekne a kvalitne. Ale nie sú tým hlavným, čo má z hľadiska vizuálu zaujať. Niekam sa pohnete a niečo v prostredí zmizne, niečo sa objaví, niečo sa zmení. Afterglitch reaguje na každý váš krok a čím hlbšie idete, tým viac stiera hranice priestoru a času. Hore je dole, vpred je vzad, navyše to vyzerá naozaj pohlcujúco, keď sa niečo okolo vás rozpadá, skladá, presúva a mení. Celé je to inšpirované sci-fi ilustráciami druhej polovice 20. storočia a vyzerá to perfektne.

Tomu zodpovedá aj audio stránka, ktorá má v rámci imerzie vlastnú agendu a chce vás pohltiť inak. Ambientné zvuky dotvárajú rozmer prostredia navôkol, doplnené sú efektmi a ojedinelým použitím hlasu. Aj ten nehovorí niečo konkrétne, ale skôr len myšlienku, nad ktorou by ste sa mohli v danej chvíli zamyslieť. Čo vlastne hľadáte? Nielen v hre, ale aj v živote. Začiatok času? Hranice priestoru? Stvoriteľa? Nedá sa úplne povedať, že by tu bola hudba, aj keď tu je. Nenápadne sa zakráda, nie sú to totiž zreteľné a výrazné melódie. Trochu to pripomína niektoré časti Zimmerových diel. A celý ten mix znie perfektne.

Chcete to celé k niečomu prirovnať? Predstavte si, že by niekto spojil tie najlepšie scény zo všetkých trailerov na Inception a Interstellar, trošku to zmiešal s prvým Doctorom Strangeom. Nie obsah či myšlienky, len Zimmerov organ, scény na vodnej planéte, cesty naprieč dimenziami, ohýbanie sveta. A toto všetko by bolo koncentrované v krátkom interaktívnom zážitku, kde sa to deje priamo okolo vás. Vy ste v strede toho všetkého, vy to ovplyvňujete, vy to vlastne istým spôsobom okolo kreujete. To je Afterglitch.

Alebo inak. Ste hosťom v kúpeľoch, máte za sebou ľadovú jaskyňu, vínny kúpeľ, masáže, zábaly a neviem ešte aké procedúry. Ste už na konci toho celého, kedy ste absolútne uvoľnení, v župane niekde na ležadle, kde si užívate pohľad kopce pred vami, z reproduktorov hrá uvoľňujúca hudba a už si len užívate tých pár desiatok minút. Absolútny relax. Aj to je Afterglitch. Mechanicky nenáročná cesta naprieč rôznymi paralelnými svetmi, ktoré vás obklopujú surreálnym spracovaním a živým ambientom a do ktorých sa chcete viac ponoriť, lebo vám to prináša nielen ďalšie otázky o tom, kto vlastne ste, ale hlavne relax. Každá hra predstavuje určitú úroveň stresu. Hrozí vám smrť, potrebujete čo najvyššie skóre, čo najlepší čas, potrebujete niekoho prekonať. Tu nie. Tu si len užívate, odpočívate a možno trochu rozmýšľate.

Aj preto je náročné prideliť známku. A vlastne ju ani udeliť nechcem. Len si to všetko pekne prečítajte. Aby sa tento text ale aspoň trochu podobal na recenziu, tak na záver jeden nedostatok. Takéto zážitky nemusia byť dlhé, ale predsa len by Afterglitch mohol byť dlhší. Na koniec som sa dopracoval už po nejakých 50 minútach. Žiaden zhon, len pohodlné prechádzanie podmaňujúcimi dimenziami. Vzhľadom na cenu 15 eur je to trochu málo. Avšak neľutujem to.