Príchod remaku Crisis Core: Final Fantasy VII je výbornou správou z dvoch hľadísk. Prvou je unikátna šanca zahrať si 15-ročnú hru na moderných platformách s hi-res grafikou; netreba už držať staručké PSP pri živote, tŕpnuť, či vám ešte na hodinu-dve vydrží batéria. Áno, PSP prišlo o jednu z posledných exkluzivít. Druhý uhol je podstatný pre súčasnú reinkarnáciu Final Fantasy VII i jeho remaky v novom engine – Square-Enix využil šancu: medzi prvou časťou Remake a druhou Rebirth nám dá príležitosť nahliadnuť za oponu udalostí. Ako prequel dostáva nový význam, nielen pre veteránov, ale azda aj nových hráčov, čo sériu vstrebávajú až teraz.

Pre nezainteresovaných – Crisis Core sa odohráva pred udalosťami hlavnej hry. A nájdete v nej pár ikonických postáv, no hlavnú rolu nezohrá Cloud Strife, ale istý nádejný SOLDIER menom Zack Fair. Toto je jeho príbeh a môžete objaviť, ako sa do organizácie dostal, ako v nej s parťákmi bojoval, zažijete si misie s legendárnym Sephirothom a zamilujete sa do Aerith. Áno, tej Aerith, ktorá má nezameniteľnú pozíciu v hernom univerze.

Prequel má výhodu aj v tom, že nám ukazuje momenty, ktoré v hlavnej hre neboli. Je na zváženie, či sú také podstatné alebo iba doplnkové (diskusie i časť recenzií o tom diskutujú už dekádu a pol), no už len prvý výlet do Wutai, kde sa Shinra snaží o finálny súboj a získanie územia (prirodzene, pre drancujúce ťaženie Mako energie, pre čo iné?) má iný náboj. Kolorit sveta je taký robustný, že každá epizódka vo veteránoch rozbúši ich srdce a budú hltať každú animáciu, navštívené miesto či novú kapitolu.

A fakt je, že Crisis Core má silný príbeh. O kamarátstve, o chrabrosti, o fatálnych súbojoch. V neskoršej fáze sa dostáva na ikonické miesta (Nibelheim) a jeho finále patrí k jedným z najlepších v celej Final Fantasy sérii. Akurát niektoré dialógy sú málinko detinské, no aj tu by sa dalo polemizovať, či skôr nenahrávajú charakteru Zacka, ktorý je spočiatku nadýchnutý pre všetko, no zároveň ambiciózny a dobrosrdečný. Netreba sa čudovať, že kamoš Angeal pôsobí ako starší brat. Štvorica Zack-Angeal-Genesis-Sephiroth je výrazne odlišná, do toho sa pridá aj starý známy Cloud a všetko začne postupne do seba zapadať. A hoci mužská rovina je silnejšia, dej obohatí práve ľúbostná línia s Aerith na menšom rozsahu, ale s nemenej prenikavou intenzitou.

Netreba sa báť, že by tvorcovia špekulovali a chceli šermovať s dejom Crisis Core, posunúť ho do inej roviny ako FF7 Remake. Toto je pomerne presný reunion s hrou, ktorú milujeme, akurát si uvedomte, že vyšla v roku 2007, preto majú hrdinovia ako telefóny klasické véčka ako od Motoroly či Samsungu a keď sa prechádzate po svete, netreba sa zľaknúť, že sa obrazovka prepína do notoricky známych náhodných súbojov. Juuuuj, zlaté časy grindu, keď na vás vyskočia znenazdajky nepriatelia na podobných miestach a ostáva boj...

Presun na nové konzoly i nový engine prináša paralelne aj iný rozdiel pre fanúšikov: odlišné hlasy v dabingu. Ambíciou tímu bolo prekopať formu do aktuálnej verzie, akú má FF7 Remake – preto uvidíte podobné menu, ikony, ovládanie a aj nahovorené postavy. V tom smere autorom niet čo vyčítať: snažia sa zjednotiť staré hry z rozličného dáta (FF7 vyšla v 1997, Crisis Core o 10 rokov neskôr), aby im v aktuálnej generácie ladili.

A ak ste hrali FF7 Remake a tešíte sa na nové lokality, ktoré FF7 skrýva, no Remake ich ešte neukázal, ste tu na správnej adrese. Zatiaľ sme mohli vidieť iba masívny Midgar, no Crisis Core nás berie popri Wutai aj do Nibelheimu, Costa del Sol či Junonu a nejednému fanúšikovi poskočí srdce, keď ich konečne uvidí v 4K...

Na druhej strane si treba uvedomiť podstatnú vec ovplyvňujúcu celú hrateľnosť Crisis Core. Toto bol z vývoja handheldový titul, ktorý mala zvládať malá konzolka v rozlíšení 480x272 pixlov. Preto autori nenasadili veľký svet, ale skôr rozkúskovanú hrateľnosť. V príbehu sú nasadené dejové misie v istom rozsahu a nie sú to práve obrovské mapy. Skôr menšie lokality, ktoré sa snažia nahustiť aktívnymi prvkami – keď sú zrazu prevedené do veľkého formátu na obrovskej TV, pôsobia sčasti chudobne a snažia sa vás viesť v deji kam potrebujú. Nie je tu núdza o príbehové animácie na každom kroku, samotný engine sa snaží obohatiť hru, kde sa dá. Prekvapiť vás môže azda iba absencia ľubovoľnej možnosti ukladať hru hocikde z menu – Reunion rešpektuje ukladanie iba na Savepoint pľacoch, ktoré sú rozmiestnené relatívne frekventovane.

Nemenej dôležitou súčasťou Crisis Core sú vedľajšie misie. Vstupujete do nich priamo zo Savepointov, majú vlastné menu a sprístupňujú sa vám postupne podľa prechodu hrou. Sú to veľmi krátke záťahy, no obsahujú veľa nepriateľov, takže niektoré zmastíte za 2 minúty, ale pri tuhých bossoch strávite aj polhodinu a nejeden pokus. Ak chcete grindovať alebo brať všetko, čo vám hra ponúka, odporúčam ich plniť hneď, kým neschytáte na frak kvôli nižšiemu levelu – a skúsite ich skrátka neskôr. Za tie skúsenosti a predmety určite stoja. Akurát pri nich mám drobný problém s hraním na veľkej konzole...

PSP nátura totiž umožňovala dať si dve-tri misie pred spaním alebo hneď ráno a hru ste si mohli dávkovať po malých kúskoch. Ak budete hrať na Switch, môžete si tento zážitok verne replikovať. Ak opáčite PS5 či Xbox Series, dostanete lepšiu grafiku, ale mastiť 20 misií po sebe nie je také terno, lebo sa môže dostaviť pocit tej repetitívnosti, akú niektorí RPG hráči nemajú radi. Vedľajších misií je pritom 300, čo je obrovský počet, ale hra s nimi pracuje umne. Na prvé dohranie asi nesplníte všetky, takže istí to New Game+, ale do nej sa neberie postup vo vedľajších misiách, iba level a skúsenosti postavy.

Veľkou devízou Crisis Core je súbojový systém. Prebieha pekne v real-time, je dynamický a mieša rozmanité možnosti. Sekanie mečom, bloky či uhýbanie sú solídny základ, no cez tlačidlo L1 sa zrazu dostanete k mágii, ktorá žerie magické body alebo špeciálnym ťahom za AP. Takže v ľavom spodnom rohu kontrolujete hneď tri ukazovatele – zdravie, mágiu, AP. Mágia obsahuje klasiku: oheň, ľad, blesky i liečenie od prvých hodín. AP útoky sú silné a dajú sa vhodne kombinovať so základnými.

Hlavnú rolu zohrávajú opäť matérie, z ktorých získavate magické ťahy či špecialitky. Získavajú vyšší level (aj môžu žrať viac HP) a neskôr si ich zobrať do techniky menom Materia Fusion. Ak sú matérie vylevelované, dajú sa vzájomne kombinovať, čo vytvára nové ťahy – napríklad fyzické i magické zároveň na jednu šupu. Tie možnosti objavíte postupne a pri každom hraní si môžete nájsť nových favoritov, aj levelovať v inom poradí.

Ikonickou súčasťou je tzv. DMW. Digital Mind Wave je neustále sa točiaci ukazovateľ v ľavom hornom rohu, ktorý sa raz za čas zastaví a dá vám určitý benefit. Všimnite si, že sa tu točia jednak tváre hrdinov a aj čísla. To má efekt na výsledný získaný bonus. Niektoré nižšie zhody vám na pár sekúnd zastavia míňanie mágie, tak môžete veselo kúzliť zadarmo. Inokedy sa nečerpajú AP, takže využijete akčné superťahy. Môžete získať aj dočasnú obranu alebo nonstop kritické údery. A keď sa vám zadarí, môžete si cez tlačidlo vyvolať megaúder sprevádzaný efektnou medzianimáciou (dá sa aj vypnúť, nebojte) – pripomína limit break z FF7 Remake a je dobré si ho načasovať na správny moment súboja. Keď si zlepšíte vzťahy s postavami a používate megaúdery, dostávajú sa na vyšší level a sú efektnejšie. Najlepší moment je, keď DMW ukáže 777, lebo sa vám zvýši level a ste dočasne neporaziteľní.

Na papieri to znie, že DMW je vlastne ruleta v súbojoch v praxi. A je to fakt, vďaka nej nikdy neviete čo vás v súboji čaká – možno bude superľahký alebo zatnete zuby, lebo „nepadajú dobré benefity“. Znovuhrateľnosť je však výborná, lebo stále môžete živiť nádej, že aj v ťažších misiách ten ďalší pokus vyjde lepšie.

Keď si spočítate všetky plusy a mínusy, vyjde vám, že Crisis Core je skvelá akčná RPG na kratšie chvíle, no ak sa do nej zahryznete naplno, minimálne príbehové misie a časť vedľajších sú naďalej skvelou záležitosťou. Súbojový systém s DMW sa nezopakovali v inej hre, preto si aj po 15 rokoch udržiava punc originality. Je fajn sa k nemu vrátiť, prípadne ho objavovať, niečo také sa často nevidí.

Crisis Core: Final Fantasy VII Reunion je správny remake. Posúva sa k dnešnej generácii hráčov, ale nešermuje s existujúcimi mechanizmami, udržal ich v pôvodnej forme s jemnými vylepšeniami. Ale zároveň aj neduhmi minulosti ako náhodné súboje, ktoré sa už často nevidia. Pokiaľ od hry chcete lepšiu grafiku, no rovnaké jadro, ste tu správne. Ak ste ju nehrali, čaká vás odlišný zážitok – akčnejší ako FF7 Remake (áno, ide to), v podobnej grafike, hoci cítiť, že nie v takej detailnej. A ten svet možno nie je taký rozsiahly, skôr slúži na chodenie medzi súbojmi, ktoré však stoja za to. Že ide o remake, je cítiť najmä pri hlavných animáciách, ktoré nemajú také top rozlíšenie na veľkej TV, ale s enginom sa autori slušne pohrali.