Vývojárske štúdio Digital Kingdom by ste na hernej mape museli hľadať lupou. Napriek tomu, že arkáda Swordship nie je jeho prvotinou, ste pravdepodobne o nezávislom tíme zo Švajčiarska doteraz nepočuli. Vývojári majú na svojom konte niekoľko menších kúskov, avšak výraznejšie sa zatiaľ na hernom trhu nepresadili. Bezhlavé naháňanie sa za komplexnou hrateľnosťou či umelecký dojem prenechali iným a nezávislá arkáda prináša novinku do žánru, ktorý je tu s nami už desiatky rokov.

Poznáte to veľmi dobre. Pohybujúce sa pozadie a v ňom raketa alebo v tomto prípade skôr vznášadlo, ktorým kľučkujete, unikáte pred útokmi nepriateľov, zbierate bonusy a... a to je všetko. Chýba vám niečo? Streľba? Tak na tú okamžite zabudnite, tlačidlo fire si tentoraz vydýchne, maximálne budete po vylepšení vypúšťať drahocenné, elektrizujúce bomby. Ak máte ešte v pamäti zúrivú dobu 8-bitov (R-Type forever), viete o čom je reč. Tentoraz na to pôjdete inak a minimálne zo začiatku je to zaujímavý nápad. Po desiatkach až stovkách reštartov možno zmeníte názor a vymenili by ste pravú obličku aspoň za takúto maličkú gumipušku.

Vaša loď je primárne určená na zbieranie alebo skôr kradnutie kontajnerov. Cieľ je prostý: získať ich čo najviac. Ak niektorý nestihnete naložiť, nič sa nedeje a idete ďalej. Prídete však o bonusové body, životy a vylepšenia. Celkovo sú k dispozícii štyri prostredia a v nich niekoľko úrovní. Počet nie je vôbec podstatný. Dokonca ani to, že sa príbeh odohráva na zdevastovanej Zemi, ktorá sa po klimatických zmenách rozhodla spláchnuť ľudstvo do prepadliska dejín a takmer sa jej to aj podarilo. Prežili, samozrejme ,bohatí a tí ostatní. Koho farby hájite, je jasné: potrebujete prežiť a preto kradnete kontajnery vyzbrojeným buržujom.

Zápletku môžete pustiť z hlavy do prvého načítania úrovne. Dej sa posúva strohým textom medzi svetmi a tých niekoľko viet, ktoré nemajú žiadny vplyv na samotnú hrateľnosť, veľmi rýchlo oželiete. Ovládanie pohybu rakety je plynulý (ale nemohli sme používať myš), okrem toho sa môžete ponoriť a neskôr využívať rôzne vylepšenia, no streľba medzi ne nepatrí. Ak sa na obrazovke objaví žltý pás, znamená to, že sa urýchlene musíte premiestniť priamo do neho, aby ste mohli naložiť do lode kontajner. A to je všetko, vážení pacifisti.

Kontajner totiž môžete vymeniť za bodové ohodnotenie alebo si ho necháte a získate život či ďalšie bonusy, ktoré si postupne odomykáte. Otváranie si nových možností je naviazané na bodové skóre, pričom jeho navyšovanie je kruto pomalé. Zopár bodov získate za likvidáciu nepriateľov či tesné úniky, ale tieto odrobinky vám v progrese príliš nepomôžu. Navyše sú bonusy a vylepšenia pomerne drahé a kým sa prepracujete cez tie úvodné, možno to aj zabalíte. Vaše skóre sa vám totiž po každej smrti vynuluje a začínate vždy odznovu. Aby toho nebolo málo: stačí jeden dotyk s nepriateľom, jeden zásah a nasleduje reštart. A zúrivý krik a rage quit.

Hrateľnosť je neskutočne rýchla a ako odreagovanie na pár minút funguje Swordship vynikajúco. Aj preto sa nám lepšie uhýbalo pred nepriateľmi na Steam Decku, kde seansy trvali občas minútu, inokedy menej alebo viac. Sústrediť sa dlhé minúty na bezchybné manévrovanie si vyžiada nejedno zahryznutie si do jazyka. Pokorenie nových úrovní je len malou útechou a odmenou. Pri bezhlavej arkáde, kde ide len a len o váš postreh, si ani na moment nevydýchnete. Občas sa stane, že zomriete bez vášho pričinenia, pretože v tej vrave nepostrehnete projektil či práve sa vynoreného protivníka či vás dostane tlaková vlna po jeho explózii.

Nepriateľov nie je mnoho druhov, ale zatopiť vám dokáže každý. Mína vybuchne s oneskorením po priblížení sa do jej perimetru, takže ju viete zneškodniť. Lietajúce helikoptéry na vás hádžu bomby, pričom máte vopred signalizovaný dopad vybuchujúcej munície, aby ste sa z daného miesta mohli čo najrýchlejšie zdekovať. Statické laserové veže raz za čas vyšlú projektil, ktorého trajektóriu vopred vidíte. Nasmerovanie streľby jednej veže na druhú tak, aby sa zneškodnili navzájom je základom úspešného progresu. K obrovskému delu vysielajúcemu obrovský a smrteľný lúč, sa už vonkoncom nepribližujte.

Kombinácia všetkých elementov vás núti aj trochu premýšľať, plánovať pohyb plavidla tak, aby ste nepriateľov prinútili k vzájomnej likvidácii. Na umelú inteligenciu zabudnite. Bonusové body dostanete práve za záškodnícku činnosť. Ak nepriateľa nezničíte, po niekoľkých vlnách sám od seba zmizne. Preto môžete zvoliť taktiku neustáleho skrývania sa, no ak prepasiete kontajnery, vaše výsledné skóre bude nulové. Práve príliš pomalý progres, pri ktorom musíte (až na odomknuté vylepšenia) začínať vždy odznovu – a to od úplného začiatku, vrátane bodov a úrovní – robí zo Swordship pri dlhšom hraní frustrujúcu otravnosť. Výrazne vysoká náročnosť nie je kompenzovaná odmenami, ako je to napríklad pri iných obťažných tituloch, od rogue like po souls like hry.

Grafické spracovanie nemožno haniť: v jednoduchosti je sila. Na druhú stranu je však neskutočne monotónne, bez akéhokoľvek detailu. Stále ide o rovnako veľký tunel, v ktorom sa maximálne zmení farebná paleta a zopár dokola sa opakujúcich objektov po okrajoch. Vektorové objekty a jednofarebné textúry nie sú tým primárnym dôvodom, prečo je vizuálna stránka taká „meh“. Je to sterilitou a nudou. Podobne sú na tom zvuky: príliš rýchlo si ich prestanete všímať a vlastne si zvyknete na celkové ticho.

V jednoduchosti je krása. Swordship je chytľavá arkáda, ku ktorej si zakaždým nájdete dôvod k návratu, no málokedy to bude na viac ako niekoľko minút. Náročnosť je ľahko obhájiteľná, avšak neustále reštartovanie a začínanie odznovu bez akéhokoľvek progresu môže byť krutým zabijakom zábavy. Swordship si vychutnáte pri krátkodobom trávení času, avšak cenovka s dvomi desiatkami nám pripadá ako nezmyselne prestrelená. Skrátka jednoduchá arkáda, v ktorej začínate zas a znovu od úplného začiatku a nestrieľate v nej.