V hrami nabitom roku 2022, v ktorom naše herné stroje rozfúkali klenoty, ako Elden Ring, God of War Ragnarök alebo aj problematický The Callisto Protocol, to mala akákoľvek konkurencia skutočne ťažké. Osobne som sa však, najmä vďaka môjmu putovaniu po halách Gamescomu, tešil aj na viacero menších či nejako unikátnych titulov, ktoré nás popri spomínaných gigantoch ešte čakali. Jedným z nich bol práve aj v mojom preview vychválený hororový escape room titul Do Not Open, ktorý sa, nanešťastie, napokon zaradil medzi moje minuloročné absolútne herné sklamania.

Táto mechanicky extrémne nudná, frustrujúca a neinovatívna kolekcia puzzle vás nielenže nijako nevystraší, ale taktiež skončí skôr, ako do príbehu stihnete namočiť čo i len prsty na nohách. Keď si to teda v skratke zhrnieme, už len samotný názov hry je dokonale výstižný, nakoľko vám ani len jej otváranie skutočne neodporúčam!

Podedená hacienda, v ktorej „straší“

Príbeh otvorí krátky telefonát, v ktorom sa model nášho protagonistu, zaseknutý niekde v ére PlayStation 2 hier, dozvedá nielen o náhlej smrti svojej tety, ale zároveň aj zisťuje, že mu zanechala celý svoj majetok. Mike Goreng nie je veľmi prítomný otec ani manžel, čo mu je aj pravidelne právom vyčítané. Avšak s vidinou nového života v odľahlej haciende niekde na vidieku sa Mike pokúsi svoju rodinu presťahovať a začať tak úplne nový život, vďaka ktorému by mohol konečne zabudnúť na horory svojej minulosti. Niečo sa však na tejto životnej zmene nie tak úplne vydarí a  hlavný hrdina sa preto zobúdza v akejsi zakliatej verzii honosného obydlia svojej tety, rovno po pokuse o samovraždu.

Po pozviechaní sa zo studenej podlahy pivničných priestorov si Mike postupne uvedomí, že jeho manželka ani dieťa nie sú nikde navôkol a on si absolútne nič nepamätá. Vašou úlohou tak bude rozpomenúť si na udalosti posledných dní, práve riešením puzzle roztrúsených po prízemných priestoroch domu a zároveň sa pokúsiť o odomknutie cesty z tohto prekliateho bludiska. Popritom, samozrejme, nechýba ani monštrum, ktoré vás bude po uplynutí časovača bez prestávky naháňať... Brilantné!

Poviem vám na rovinu, že príbeh je extrémne nezáživne prezentovaný a jediná jeho zaujímavejšia dejová linka sa objavila rovno na konci hry. Všetko, čo sa odohralo pred alebo po príchode do dom,u sa dozvedáte prostredníctvom krátkych, nepríjemne zastaralých prestrihových scén. Každú z nich si odomknete vždy po vyriešení jednej zo šiestich dostupných miestností a okrem toho budete v rôznych častiach domu nachádzať iba kadejaké útržky novín či iné, na ilúziu fungujúceho sveta navádzajúce papieriky. Veľa sa toho popravde nedozviete, čo však najmä vďaka hrozivým hereckým výkonom a skutočne niekde v dobách Garry's Modu zaseknutým prestrihových scénach vlastne asi aj oceníte.

Autori zo španielskeho štúdia mi v auguste na Gamescome odprezentovali hru, ktorá dovtedy disponovala iba ich natívnym jazykom a musím sa priznať, že vtedy bola atmosféra a serióznosť dialógov úplne inde. Neviem teda, kde presne nastala pri anglickej lokalizácii chyba, ale rozhodne by som svojmu minulému ja odporučil hrať hru v materinskom jazyku autorov...

VR titul bez VR-ka

Titul som oproti jeho Gamescomáckemu VR bratovi recenzoval iba na plochej obrazovke monitora a už hneď po prvých minútach mi bolo jasné, že toto bola hra vytvorená práve pre headsety s virtuálnou realitou. V prvom rade sa Mike pohybuje extrémne pomaly, aby sa akýkoľvek hráč s displejom na hlave okamžite nepozvracal. Veľa predmetov na zbieranie očividne ráta s tým, že sa budete za nimi zohýbať a vyťahovať ich gestami, lebo UI elementy často spolu kolidujú. Vo VR-ku nikto nemyslí prioritne na kvalitu alebo ostrosť textúr, avšak keď sa pohybujete po miestnostiach, skúmajúc každý jeden roh iba na plochej obrazovke, nedostatky si všimnete takmer okamžite.

Áno niektoré miestnosti vás atmosférou vyvolanou najmä jej dobrým nasvietením občas celkom upútajú, no po priblížení k objektom na vás neprehliadnuteľne začnú vyskakovať rozmazané, nedokončené a občas skutočne hnusné textúry. Nehovoriac o viacerých grafických glitchoch a bugoch, ktoré kvalitu celého projektu zrážajú o niekoľko ďalších priečok...

Hrateľnosť je primitívne jednoduchá a jej základné princípy si odskúšate už v spomínanej pivnici, kde vyriešite jednoduché puzzle s obrazmi a zistíte tak kombináciu pre zámok, čo vás zase plynule nasmeruje do skrine, kde sa schováte pred na monštrom udierajúcim dvere. Po úniku z nepríjemnej pivnice sa ocitnete uprostred domu, nájdete si príhodne odložené páčidlo a hurá skúmať vŕzgajúci, temný domov. S Mikom ďalej už iba vždy nakráčate do jednej zo štyroch prístupných miestností, prehryziete sa nejako cez zbytočné a celkom dlhé načítavanie, no a následne sa vrhnete na riešenie puzzle. Spomínané páčidlo využijete potom na odstraňovanie pribitých drevených dosiek, pomocou QTE, za ktorých zlyhanie sa žiadna časová penalizácia nekoná, a to je rozhodne nevyužitý potenciál...

Puzzle sú v miestnosti vždy minimálne dve a každý z nich zahŕňa niekoľko nutných krokov, akými je napríklad potreba zozbierať isté predmety, napísať správne čísla do tajničky, zahrať tóny v správnom poradí podľa priradených obrázkov, naukladať nože na stojan podľa priloženého receptu alebo dokonca naplánovať výlet po mape podľa inštrukcií v diáre. Úlohy nie sú extrémne zložité, ale často skôr neintuitívne, vyžadujú od vás behanie z jednej miestnosti do druhej, a to v kombinácii s časovačom vyvoláva nemalú frustráciu.

Každá miestnosť vám venuje presne 20 minút času na skúmanie a vyriešenie puzzle, no pokiaľ to nestihnete nakráča tam za vami aj monštrum. No a vy sa tak budete musieť po zvyšok riešenia úloh ešte vyhýbať aj škaredej, vyziablej ježibabe, skrývať sa do skrine, prikŕčať sa v jej blízkosti a tak podobne. Ak vás táto veľmi nestrašidelne pôsobiaca obluda zbadá a chytí, hra vás vráti na pozíciu tesne predtým, ako do miestnosti vchádzate. Ak sa vám podarí vyriešiť dve pre miestnosť unikátne puzzle, tak si môžete z dvoch získaných polovíc kľúča vyskladať nástroj pre únik.

Vďaka kľúču sa dostanete nielen z danej miestnosti (k jej východu sa musíte opäť krvopotne preplaziť popri monštre objavujúcom sa nezávisle od času po získaní kľúču), ale aj ním otvoríte jednu z troch častí masky, ktorá blokuje vchodové dvere haciendy. Po získaní troch kľúčov je teda maska preč, čo vám umožní vojsť do posledného, unikátneho levelu a približne po dvoch hodinkách hrania tak nastane nečakane rýchly koniec plný sklamania.

Escape room horor z Wishu

Na papieri to skutočne neznie tak zle a ak by som mal k dispozícii VR verziu hry, verím, že by som sa možno aj dvakrát naľakal. Po miestnostiach dupajúca obluda rozvibruje aj váš ovládač, čo sa pri malej viditeľnosti pri schovaní rozhodne hodí, no a v kombinácii s celkom použiteľným audiom by to bolo so slúchadlami o niečom inom. Avšak to čo sa nám dostalo v tejto podobe, nielenže nie je strašidelné, ale skôr to vyústi vo viacero úsmevných situácií.

Úsmev vám však z tváre zmizne, krátko po vašej prvej smrti, kedy si na vlastnú kožu odskúšate pôvodné lákadlo celého titulu. Totižto tento escape room horor šiel all-in na znovuhrateľnosť, a tak vznikli po smrti neustále meniace sa puzzle. Vy sa tak napríklad objavíte po vstupe do miestnosti na úplne opačnej strane izby ako pri vašej prvej interakcii s ňou, no a, samozrejme, nechýba ani náhodné uloženie potrebných predmetov, meniace sa číselné kombinácie a tak podobne. Práve táto vývojármi zamýšľaná unikátna mechanika je však pre mňa v kombinácii s nefungujúcou obludou kameňom úrazu celého projektu.

Niekoľkokrát sa mi totižto stalo, že za mnou monštrum prišlo v ten istý moment ako som do miestnosti vošiel aj ja, teda bez sľubovaných 20 minút, ktoré si hlavný hrdina môže kedykoľvek skontrolovať na hodinkách. Samozrejme, aby to nebola príliš užitočná mechanika, na hodinky sa môžete pozrieť iba ak sa nehýbete. Ježibaba sa ďalej častokrát dobíjala do miestnosti, ale nakoniec nikdy ani len neprišla, jej hudobná téma alebo zvukové efekty sa ozývali miestnosťami aj keď v nich nebola, no a keď sa objavil jej pohľad za roh, tak ja som už skutočne nevládal.

Sem-tam sa v miestnostiach objaví aj akási dokrútená monštruózna verzia vašej malej dcérky či manželky, ale tieto jumpscare nie sú nielenže nijako zaslúžené, ale po dvoch opakovaniach ani nijako strašidelné. Frustrujúcim sa stáva aj fakt, že pre riešenie viacerých puzzle je nutné neustále prechádzať medzi viacerými miestnosťami a kontrolovať za pochodu správnosť vášho riešenia. To je pri monštre, ktoré vás má pod neustálym drobnohľadom dosť náročné, avšak v dnešnej dobe screenshotov a smartfónov si riešenie bezproblémovo o trochu uľahčíte.