Retro nostalgia je stále silným elementom, ktorý núti nielen old school hráčov, ale aj old school vývojárov hier stále sa vracať za svižnou priamočiarou akciou plnou krvi, mäsa, hlučných zbraní, obrovských bossov, a to všetko obalené v pixel arte. Autori zo štúdia T19 Games sú očividne jednými z takých klasických hráčov/vývojárov, ktorí si zvolili za svoj debut práve retro FPS. Volá sa Dread Templar a nedávno prešla do plnej verzie.

Hru zastrešuje vcelku známy Fulqrum Publishing, ktorého veľký katalóg hier ani netreba predstavovať. Dread Templar sa predstavuje ako rýchla retro FPS, ktorá kombinuje prvky klasickej strieľačky z 90. rokov s modernými ovládacími prvkami s použitím špeciálnych vlastností. V hre sa vžijete do úlohy templára, ktorý vstúpil do pekla, aby sa pomstil. A cesta za pomstou naprieč temnou ríšou čistého zla sa nezaobíde bez násilia a utrpenia.

Hneď spustení prvej úrovne vám začne biť do očí tá podobnosť s FPS hrami rokov minulých, až vás prepadne pocit, že je to celé na škodu. Hra je už v plnej verzií a ponúka 5 epizód a až 25+ levelov. Jednotlivé úrovne nie sú veľmi rôznorodé a cesta pekelným svetom ponúka vo svojej poslednej verzií kruté väzenie, pekelnú pevnosť, zimnú výpravu, dovolenku v Egypte, návštevu samotného pekla, a to všetko pod temným nebom. S dizajnom prostredia sa tvorcovia príliš nevyhrali, a tak ako hráč narazíte len na klišé jednotlivých vecí typických pre daný koncept úrovne. Potešili ma však prepracované mapy jednotlivých levelov, ktoré ponúknu slušnú prechádzku k daným cieľom úrovne a skrývajú rôzne typy zbraní, štítov a streliva, najmä v tajných miestnostiach.

Každá úroveň ponúka niekoľko tajných zákutí, ktoré si musíte všimnúť alebo vyriešiť určitý hlavolam, aby ste sa do nich dostali. Taktiež každý level ukrýva niekedy pekne náročný vedľajší level, do ktorého vstúpite cez portál a musíte ho prejsť na jeden šup, keďže si v ňom neviete uložiť pozíciu. Každá úroveň vám zaberie zhruba hodinu, keď budete mať chuť nájsť všetky tajné miestnosti a vedľajšie levely. Vašou hlavnou úlohou je však prežiť hordy nepriateľov a nájsť určité spínače, knihy a kľúče pre vstup do nových časti úrovne a dosiahnutie konca.

Arzenál zbraní sa skladá z FPS klasík, ako brokovnica, kuša, raketomet či akýsi typ pekelného revolvera magnum s raketometu, ale pridali sa aj zaujímavejšie typy, ako katany, luk/šípy, paralyzér a postrach pre hlavného bossa -pekelná rukavica. Väčšina zbraní má, pochopiteľne, sekundárny útok či streľbu, s ktorými sa dá vcelku vyhrať. Napr. katany dokážete spojiť, čím vám vznikne oštep, s ktorým môžete trafiť nepriateľa na diaľku. Po hodené katany si nemusíte chodiť, samé sa vám o pár sekúnd obnovia, ako aj vystrelené šípy. Fanúšikom dvojhlavňovej brokovnice spravili tvorcovia radosť pridaním tejto verzie zbrane do hry a také dvojité Uzi dostanete upgradom na pekelnú verziu.

O muníciu v jednotlivých úrovniach nemusíte mať starosť, všade je jej väčšinou dosť. Jednotlivé typy zbraní, ako aj vlastnosti vašej postavy, si môžete upgradovať v miestnostiach so sochou mnícha, v ktorých vám žiadny nepriateľ neublíži. Vylepšovanie má svoje výhody, ale aj nevýhody. Totiž, keď si chcete upgradovať určité atribúty zbrane či vašej postavy, najprv musíte nájsť emblém znázorňujúci vlastnosť danej položky. Potom musíte nájsť istý počet červených drahokamov, ktoré slúžia na odomknutie slotu upgradu a nakoniec spomínanú sochu mnícha, kde to všetko aplikujete.

Lepšie vlastnosti pre vašu postavu a zbrane vás budú stáť, pochopiteľne, konkrétne emblémy vo vyšších leveloch a väčší počet drahokamov. Plusom je, že v odomknutom slote daného vylepšenia si môžete meniť ľubovoľne nájdené vlastnosti, ako silu zbrane, kadenciu, počet nábojov atď. Taktiež sa nezabudlo na vylepšenie vašej postavy, jej života, focus time alebo kombinácie so streľbou.

Focus time je ďalším, dnes už typickým hracím elementom, umožňuje spomalenie času, počas ktorého si zameriate nepriateľov rýchlejšie a presnejšie. Dobíja sa, samozrejme, po zabití nepriateľa, ale osobne som ho využíval minimálne. Mňa však zaujala vlastnosť rýchleho presunu, ktorá sa musí po použití síce dobiť, ale pomôže dostať sa na nedostupné miesta, zrýchli vám presun levelom a hlavne pomáha pri boji s veľkým počtom tuhých nepriateľov.

Dizajn nepriateľov a ich AI vás tiež asi nenadchne aj keď ponúka určitú rôznorodosť. Nájdete tu typických pešiakov, čo sa na vás budú slepo rútiť. V ponuke tiež nájdete uhýbajúcich strelcov, granátometčíkov, čarodejníkov, ktorí na vás pošlú svojich posluhovačov, rýchlo sa presúvajúcich šermiarov a taktiež otravné lietajúce príšery, ktoré vám uštedria ranu svojimi pľuvancami. Postupne sa pekelná armáda zmení na väčšie a agresívnejšie netvory, ktoré nebudete chcieť stretnúť v úzkych koridoroch.

Avšak musím povedať, že som sa vyžíval v zabíjaní týchto mierne hlúpych nepriateľov, ktorých je možné skoliť aj dobre miereným headshotom. Hlavne, keď mi do uší búšil nadupaný metalový soundtrack, ktorý ma slušne pumpoval adrenalínom naprieč celou hrou Dread Templar. Zvuk je tým pádom na kvalitnej úrovni, aj keď mi trocha z tej nostalgie chýbali nejaké komentáre hlavného hrdinu, ktoré by rozhodne oživili priebeh hry. Posledná úroveň v každej epizóde obsahuje vždy obrovského pekelného bossa, s ktorým sa veľmi pri strednej obťažnosti nenatrápite. Postupne a ľahko sa naučíte vzorce útokov všetkých bossov a pomocou rapídnej streľby a úskokov ich dáte hravo dole. 

Čo ma prekvapilo, bola absencia multiplayeru, ktorý by mal byť pri podobných hrách dnes už samozrejmosťou. Možno je v príprave, zatiaľ sa však hráči musia uspokojiť s hrou v singleplayeri. Taktiež je prekvapujúce, že uloženie pozície nemôžete vykonať, kde chcete, ale len pri predurčených krížoch. Po zabití si musíte prejsť jednotlivé miestnosti znovu a aj keď to miestami bolo pre mňa frustrujúce, hra ma nútila využívať výhody prostredia a jednotlivých zbraní.

Grafika má svoje dve protiľahlé stránky - jednotlivé levely sú tvorené po bližšom preskúmaní v pixel art štýle, ale zbrane, ako aj munícia či jednoduchý a prehľadný HUD je vo vyššom rozlíšení. Vizuálna stránka pri svojej farebnej škále nie je veľmi atraktívna, ale má svoju atmosféru a dáva hold klasickým FPS hrám. Animácia príšer a zbraní je však slušne spracovaná a všetko beží plynule. Aj keď animácie nepriateľov sú jednoduché a miestami glitchujú, nekazilo mi to zážitok z hry ani progres.

Príbeh a dej sa prerozpráva medzi jednotlivými epizódami pomocou kreslených animácií, ale nečakajte nič hlboké. V Dread Templár stretnete pár vedľajších postáv, aby ste im pomohli, avšak nemajú veľký vplyv na ďalší priebeh deja. Ale túto hru určite nebudete hrať kvôli príbehu. Celá hra je postavená na priamočiarej akcii, ktorá miestami ponúkne mini arénu, ktorá vám otvorí východ po zabití všetkých nepriateľov v miestnosti. Po dohraní hlavných epizód na vás budú čakať náročnejšie obťažnosti a Guardian mód. Keď budete mať chuť si prejsť jednotlivé mapy a nájsť všetky tajné zákutia s ešte agresívnejšími a silnejšími nepriateľmi, určite siahnite po obťažnosti Nightmare alebo vyššej. Alebo keď budete mať náladu vystrieľať arénu plnú nepriateľov v obmedzenom čase, dajte šancu Guardian módu. 

Zvuk je kvalitne spracovaný ako aj metalový soundtrack, čo by už dnes malo byť v podobných hrách štandardom. Každý level obsahuje vlastnú skladbu, ale pri dlhšom prechádzaní levelom sa vám tieto metalové inštrumentálky môžu zunovať.

Dread Templar v plnej verzií ponúka viac ako dvadsaťpäť levelov, ale trochu jednotvárny dizajn úrovní.  Avšak hordy nepriateľov, adrenalínová akcia, systematický spôsob upgradovania a kvalitný soundtrack vám dajú chuť sa prebojovať peklom až k zdarnému koncu. Hra je určená hlavne pre fanúšikov klasických FPS hier z 90. rokov a moderných retro hier, ktorí si nepotrpia na ultra realistické strieľačky súčasnosti. Ak vám nevadí jednoduchá grafika a obľubujete priamočiaru akciu s nadupanou hudbou, Dread Templar je tu pre vás za dobrú cenu.